Vojna medzi Etiópiou a Eritreou

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča margita (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 08.08.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 315 slov
Počet zobrazení: 46
Tlačení: 6
Uložení: 7

Vojna medzi Etiópiou a Eritreou 

Etiópska štátnosť nadväzuje na tradíciu Aksúmu a cisárskej dynastie, ktorá na území Etiópie vládla od 13. stor. až do r. 1974. V roku 1490 prvýkrát prišli na územie Portugalci. V 16. storočí kresťanská Etiópia za pomoci Portugalcov odolala útokom moslimských Afarov a Somálcov. V polovici 19. storočia po období rozdrobenosti znovu zjednotili Etiópiu cisári Tewodros a Menelik – rozšíril územie až k súčasným hraniciam. V jeho úsilí o modernizáciu pokračoval i Haile Selassie (1930 – 74). (Tisícročnú nezávislosť Etiópie narušila v r. 1935 – 41 okupácia fašistickým Talianskom.) Cisár však bol vojenským prevratom v r. 1974 zosadený, čo viedlo k nastoleniu marxistického režimu Mengistu Haile Mariama.

Územné spory so Somálskom prerástli v roku 1977 do vojny. Občianska vojna v Etiópii skončila útekom prezidenta do Zimbabwe v roku 1991. V roku 1994 vystriedalo Zákonodarné zhromaždenie dočasný parlament z roku 1991. Novou prijatou ústavou v roku 1994 bola Etiópia zmenená na federatívnu republiku. Zároveň deväť etnických oblastí získalo právo vystúpiť z etiópskeho štátneho zväzku. V roku 1995 podpísala Etiópia zmluvu o zóne voľného obchodu. Prvé parlamentné voľby po zvrhnutí komunistického režimu v roku 1995 boli bojkotované opozičnými stranami. Dva a polročná pohraničná vojna s Eritreouskončila podpísaním mierového protokolu v decemri 2000.

V roku 2000 bolo podľa ročenky vo svete 25 veľkých ozbrojených konfliktov, z ktorých boli len dva medzinárodné - medzi Eritreou a Etiópiou a v Kašmíre medzi Indiou a Pakistanom. Ukončenie veľkých ozbrojených konfliktov v posledných rokoch sa dosahovalo predovšetkým cestou rokovaní, a nie víťazstvom jednej z bojujúcich strán. Žiaden z konfliktov v rokoch 1999 a 2000 sa neskončil úplným víťazstvom jednej strany. Zdá sa, že zainteresované strany nie sú dosť silné na to, aby zvíťazili prostredníctvom sily. Ročenka zdôraznila význam prevencie konfliktov. Uviedla, že za prioritu ju považovali OSN, G8, EÚ a OBSE. V roku 2000 prebiehalo 55 mnohostranných medzinárodných mierových operácií, z ktorých 18 sa uskutočnilo pod vedením OSN. Jedinou novou mierotvornou operáciou OSN začatou v roku 2000 bola operácia UNMEE (The United Nations Mission in Ethiopia and Eritrea - mierová misia OSN v Etiópii a Eritrei). V tejto misii bola prvýkrát nasadená aj SHIRBRIG (Multinational Stand-by High Readiness Brigade - Medzinárodná brigáda rýchleho reagovania).

Mierová dohoda podpísaná pod záštitou Organizácie africkej jednoty a OSN ukončila dva roky trvajúci vojnový konflikt medzi Etiópiou a Eritreou, ktorý dostal viacero prívlastkov, no najčastejší je pravdepodobne - najnezmyselnejšia vojna sveta.

Keď na sklonku 50. rokov získala bývalá talianska kolónia Eritrea nezávislosť, bola jej správou Poručníckou radou OSN dočasne poverená susedná Etiópia. Po voľbách na začiatku 60. rokov, v ktorých zvíťazila proetiópsky orientovaná strana, bolo toto územie k Etiópii oficiálne pripojené .

NIEČO Z HISTÓRIE

Porazení zástancovia eritrejskej nezávislosti sa utiahli do Sudánu, kde vznikol aj prvý úrad Eritrejského oslobodzovacieho frontu (ELF). Ten sa na konci 70. rokov rozdelil na moslimskú proarabskú Džábiju (aj naďalej vystupujúcou pod starou skratkou ELF) a kresťanský Oslobodzovací front eritrejského ľudu ( EPLF) , ktorý od roku 1978 bojoval spoločne s Tigrejským oslobodzovacím frontom (TPLF) proti Sovietmi podporovanému Mengistuovmu režimu. Po tom ako v roku 1991 Mengistu ušiel do Zimbabwe a minister zahraničných vecí sa z rokovaní o budúcnosti krajiny v Anglicku nevrátil, bola moc v krajine dočasne zverená do Meleseho rúk.

V roku 1993 lídrov oboch povstaleckých armád pozvali do Spojených štátov. Onedlho po návrate sa z nich stali muži na čele dvoch štátov: Meles Zenawi v Etiópii a Issaias Afwerki v samostatnej Eritrey.No ani nie po mesiaci vypukla medzi obidvoma vzorovými krajinami vojna. Issaias potreboval Etiópii ukázať, že nenechá so sebou zametať, podobne aj Meles chcel dokázať, že nie je len bábkou Eritrey, z čoho ho opozícia už dlhší čas obviňovala. Začiatkom júna 1998 začali obidve krajiny s bombardovaním, Etiópia letiska v hlavnom meste Eritrey Asmare a Eritrea správneho strediska na východe krajiny Mekele. Pri pohľade do minulosti bolo jasné, že ani jedna zo strán túto vojnu neplánovala. Etiópia znížila rozpočet na obranu z 1,3 mld. v roku 1991 na 124 mil. USD v roku 1996. .

Spojené štáty sa samozrejme ponáhľali rozhnevaných spojencov zmieriť a to sa im aj na niekoľko mesiacov podarilo. Tento čas však obidvaja páni využili najmä na dopĺňanie výzbroje. Čoskoro boli na ceste do Rohu Afriky bojové lietadlá zo všetkých kútov bývalého ZSSR a pozdĺž spoločnej hranice vyrástli zákopy, opevnenia a boli rozmiestnené delostrelecké batérie.
Vojna sa viedla prakticky o 400 km² bezcennej púšte. Hranica, vytýčená pred takmer sto rokmi medzi Etiópiou a talianskou kolóniou Eritreou, nebola nikdy priamo vyznačená v teréne. V roku 1997 sa v Etiópii objavila mapa, objednaná správou provincie Tigre, s veľkými časťami eritrejského územia včlenenými do tejto etiópskej provincie. To, podľa Eritrey, bolo jasným dôkazom, že Etiópia plánuje toto územie obsadiť. Vojenská akcia Eritrey v máji 1998 bola podľa Issiasových slov len legitímnou obranou jej ohrozených občanov.

Keď sa Eritrea v roku 1993 osamostatnila, Etiópia stratila prístup k moru. So 60-miliónovou populáciou a chronicky nedostatočnými zdrojmi na ich obživu. Jej najdôležitejším zdrojom príjmov je káva, prinášajúca do štátnej kasy cca 450 mil. dolárov ročne. Eritrea s približne 3,5 mil. obyvateľov a ešte chudobnejšími zdrojmi sa usilovala pritiahnuť investorov do spracovateľského priemyslu a stať sa tak akýmsi Singapurom východnej Afriky. Etiópia sa začala obávať, že sa stane len dodávateľom lacnej pracovnej sily pre eritrejský priemysel a že jej vlastný priemysel bude pre lacný eritrejský export oveľa zraniteľnejší. Navyše, spoločná mena birr, bola podľa Eritrey a jej export nadhodnotená . V roku 1997 zaviedla vlastnú menu nakfu, Etiópia s ňou však odmietala obchodovať a trvala na tom, že všetky veľké transakcie musia ísť cez USD. Ešte na začiatku roku 1998 pripomínala eritrejská nezávislosť priateľský rozvod. Onedlho sa nad ním ale začalo nebezpečne zaťahovať. Obidvaja partneri boli od začiatku presvedčení, že sa im darí tak dobre, že vôbec nepotrebujú formalizovať, čo je vlastne čie. Potom sa ale začali hádať takmer o všetko.

Bezpečnostná rada OSN jednomyseľne predĺžila o štyri mesiace mandát mierovej misie OSN na hraniciach medzi Eritreou a Etiópiou a požadovala vyhodnotenie situácie v oblasti do 30. novembra. Pätnásťčlenná rada rozhodla, že ak obe krajiny v Africkom rohu nedokážu dosiahnuť pokrok vo vytýčení spoločnej hranice do 31. januára, nasledovať bude transformácia misie UNMEE. Rada sa zároveň pripravovala na možné zmeny do 31. januára a do tohto termínu mal generálny tajomník OSN predložiť možnosti zmien v mandáte misie a zložení síl. Generálny tajomník OSN Kofi Annan vo svojej poslednej správe odporučil predĺženie mandátu UNMEE o šesť mesiacov a varoval pred možnou katastrofou, ak sa situáciu v susediacich afrických krajinách nepodarí vyriešiť. UNMEE je poverená monitorovaním napätia na hraniciach medzi Eritreou a Etiópiou, dva roky vedúcich vojnu o hranice.

Vláda Eritei sa rozhodla vyhostiť piatich pracovníkov OSN, ktorí pôsobili pod Misiou OSN v Etiópii a Eritrei (UNMEE). Podľa generálneho tajomníka OSN, Kofiho Annan, Eritrea porušila povinnosti vyplývajúce z Charty OSN, konkrétne privilégiá a imunity pre pracovníkov OSN. UNMEE monitoruje situáciu na spoločnej hranici Etiópii a Eritrei. Činnosť UNMEE je značne sťažená po tom ako Eritea prijala voči misii obmedzenia a Etiópia zamietla návrh komisie pedkladajúcej demarkáciu hranice medzi krajinami. Annan apeluje na hlavných predstaviteľov Eritrei, aby prepustili uväznených pracovníkov UNMEE a náležite objasnili svoje konanie. OSN zatiaľ vyšetruje neodôvodnené obvinenia.Po dvoch rokoch bojov, ktoré vypukli kvôli hraničnému sporu v r. 1998, uzavreli Etiópia a Eritrea v r. 2000 prímerie. Mierový proces medzi Etiópiou a Eritreou však naďalej zostáva zablokovaný, nakoľko Etiópia odmieta akceptovať rozhodnutie Hraničnej komisie o vymedzení hraníc. Eritrea odmieta služby osobitného predstaviteľa GT OSN L. Axworthyho a vydala zákaz preletu vrtuľníkov misie UNMEE nad jej územím.

Vojna si vyžiadala celkovo asi 100 000 mŕtvych, 500 000 utečencov a náklady sa pre oba štáty, zaraďované medzi najchudobnejšie na svete, vyšplhali na viac ako pol miliardy dolárov.Na rozdiel od konfliktov v iných častiach čierneho kontinentu, táto vojna nebola etnickou ani vnútorným bojom s rebelmi. Išlo o ozbrojený konflikt medzi dvoma národnými štátmi. Boje spôsobili, že státisíce ľudí museli opustiť svoje domovy, sú takí chudobní a pomoc od vlád taká slabá, že veľa z nich, najmä Etiópčanov, na to pravdepodobne doplatí životom.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018