Vznik moderného slovenského národa

Vznik moderného slovenského národa

Úvod

Vznik moderného slovenského národa bol dlhodobý historický proces, ktorý sa začal rozvíjať najmä pod vplyvom osvietenstva v druhej polovici 18. storočia. Slovenské etnikum sa postupne menilo na moderný národ, teda spoločenstvo ľudí, ktorých spájal jazyk, kultúra, spoločné povedomie a čoraz viac aj snaha presadiť svoje práva v spoločnosti.

Veľký význam pri tomto procese mali reformy Márie Terézie a Jozefa II., ktoré podporili vzdelanosť, rast nešľachtickej inteligencie a širšie používanie domácich jazykov. Práve v tomto období sa začali vytvárať základy moderného slovenského kultúrneho, jazykového a národného života.

Čo znamená vznik moderného národa

V staršej literatúre sa tento proces označoval ako národné obrodenie. Tento názov však nie je úplne presný, pretože slovo „obrodenie“ naznačuje, že išlo o návrat k niečomu, čo už kedysi existovalo. Historici tým mysleli najmä odvolávanie sa na veľkomoravské obdobie a na predstavu „zašlej slávy Slovákov“.

V skutočnosti však medzi národom v ranom stredoveku a moderným národom v 19. storočí existovali veľké rozdiely. Moderný národ sa vytváral v novej občianskej spoločnosti, v ktorej už nemal rozhodovať iba pôvod a stav, ale aj jazyk, kultúra, vzdelanie a spoločné národné vedomie.

Základné podmienky vzniku moderného slovenského národa

Moderný slovenský národ sa formoval najmä vďaka týmto činiteľom:

• osvietenstvo a jeho dôraz na vzdelanosť a rozum
• reformy Márie Terézie a Jozefa II.
• rast významu nešľachtickej inteligencie (honorácie)
• rozvoj školstva, literatúry a kultúry
• snaha vytvoriť spisovný jazyk
• odpor proti maďarizácii
• spolupráca slovenských vzdelancov pri obrane národných práv

Etapy formovania moderného slovenského národa

Formovanie moderného slovenského národa tvorí jeden celok, ale rozdeľujeme ho na tri etapy:

Etapa	Obdobie	Charakteristika
Prvá etapa	1780 – 1820	osvietenská generácia, začiatky národného uvedomovania, jazykové pokusy, bernolákovské hnutie
Druhá etapa	1820 – 1835	rozvoj slovanskej vzájomnosti, obrana proti maďarizácii, spolupráca katolíkov a evanjelikov
Tretia etapa	1835 – 1848	štúrovská generácia, zjednotenie národného hnutia, kodifikácia spisovnej slovenčiny, politické požiadavky

Prvá etapa (1780 – 1820)

Osvietenská generácia národovcov

Prvá etapa je spojená s pôsobením osvietenskej inteligencie, ktorá chcela národ kultúrne a vzdelanostne pozdvihnúť. Vzdelanci sa usilovali zjednotiť ľudí spoločného jazyka, zakladali spolky a podporovali vydávanie kníh a umeleckej literatúry.

Ich cieľom bolo vytvoriť základy národnej kultúry a šíriť osvetu medzi ľudom. Podporovali reformy Jozefa II. a za zdroj národnej hrdosti pokladali najmä veľkomoravskú a cyrilo-metodskú tradíciu.

Jazyk ako hlavný znak národa

Najdôležitejším znakom národnej identity bol jazyk. Koncom 18. storočia však Slováci neboli jednotní ani jazykovo, ani nábožensky.

Situácia medzi Slovákmi

• katolícki vzdelanci chápali Slovákov ako osobitný slovanský kmeň s vlastnou históriou a kultúrou
• evanjelickí vzdelanci spočiatku pokladali Slovákov za súčasť širšieho československého kmeňa
• v písomnom styku sa používala najmä biblická čeština, ktorá sa postupne prispôsobovala slovenskému prostrediu a označovala sa aj ako uhorská slovenčina

Roztrieštenosť bolo potrebné prekonať vytvorením jednotného spisovného jazyka.

Bernolákovci a jazyková otázka

Jozef Ignác Bajza

Prvý impulz na vytvorenie spisovného jazyka dal Jozef Ignác Bajza. Už na začiatku 80. rokov 18. storočia vytvoril jazykovú normu založenú na západoslovenskom nárečí. V tomto jazyku napísal aj prvý slovenský román René mláďenca príhodi a skúsenosti z roku 1783.

Jeho pokus však nebol dostatočne jednotný, a preto sa širšie neujal.

Anton Bernolák

Za prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny sa považuje Anton Bernolák. Pôsobil ako študent generálneho seminára v Bratislave, kde si slovenskí študenti uvedomovali, že slovenčina má veľa nárečí a potrebuje pevnú jazykovú normu.

V prostredí bratislavského seminára vznikol Krúžok vlasteneckých filológov, z ktorého sa zrodilo bernolákovské hnutie.

Bernolákove diela

Bernolák kodifikoval jazyk v týchto dielach:

• Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách (1787)
• Slovenská gramatika (Grammatica Slavica)
• O pôvode slovenských slov
• Slovár Slovenskí, Česko-Laťinsko-Nemecko-Uherskí

Jeho kodifikácia vychádzala najmä z kultúrnej západoslovenčiny, doplnenej o niektoré stredoslovenské prvky.

Slovenské učené tovarišstvo

Bernolákovci založili v roku 1792 v Trnave spolok Slovenské učené tovarišstvo.

Hlavné ciele spolku

• vydávať náboženské a osvetové knihy v bernolákovčine
• šíriť vzdelanosť medzi ľudom
• upevňovať slovenské národné povedomie

Predsedom spolku bol Anton Bernolák, tajomníkom a pokladníkom Juraj Fándly. Spolok mal približne 500 členov a vydal viacero kníh v približne 20 zväzkoch.

Juraj Fándly a význam bernolákovcov

Najvýraznejšou osobnosťou bernolákovského hnutia bol Juraj Fándly. Bol veľmi aktívnym podporovateľom jozefínskych reforiem a vo svojich dielach sa snažil vzdelávať najmä roľníkov.

Medzi jeho známe práce patria:

• Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom
• Včelár
• Zelinkár
• Piľní, domajší a poľní hospodár

Fándly sa snažil zlepšiť hospodárske a sociálne postavenie ľudu tým, že mu sprostredkovával nové poznatky z poľnohospodárstva a každodenného života.

Význam bernolákovcov

Aj keď sa bernolákovčina nestala celonárodným jazykom všetkých Slovákov, bernolákovci mali veľký význam:

• rozvíjali národné povedomie
• podporovali vzdelanosť
• položili základy slovenskej jazykovej a kultúrnej samostatnosti

Evanjelickí vzdelanci

Evanjelici používali v cirkevnom a literárnom živote najmä biblickú češtinu. Na rozdiel od bernolákovcov nevytvorili jedno spoločné centrum, no významne prispeli k rozvoju slovenského národného života.

Významné aktivity evanjelikov

V roku 1785 založili Juraj Ribay, Ján Hrdlička a Ondrej Plachý v Banskej Bystrici Slovanskú spoločnosť, ktorá vydávala mesačník Staré noviny literního umění.

V roku 1803 vznikla Katedra reči a literatúry českoslovanskej, čo bola veľmi dôležitá udalosť pre rozvoj národného života. Veľký podiel na nej mali Bohuslav Tablic a Juraj Palkovič.

Druhá etapa (1820 – 1835)

Idea slovanskej vzájomnosti

V druhej etape sa do popredia dostala myšlienka slovanskej vzájomnosti. Bola reakciou na rastúcu maďarizáciu a na obavy z pangermanizmu. Slovenskí vzdelanci videli ochranu národa v spolupráci so slovanskými národmi.

Hlavnými predstaviteľmi tejto etapy boli:

• Ján Kollár
• Pavol Jozef Šafárik

Ján Kollár

Ján Kollár vychádzal z myšlienok filozofa Herdera, podľa ktorého je jazyk základným znakom národa. Kollár tvrdil, že národ tvorí spoločenstvo ľudí rovnakého jazyka, obyčají a mravov.

Podľa neho boli všetci Slovania jedným národom, ktorý sa delil na štyri kmene:

Kmeň podľa Kollára	Národy
ruský	Rusi, Ukrajinci, Bielorusi
československý	Slováci, Česi
poľský	Poliaci, Lužickí Srbi
ilýrsky	Srbi, Chorváti, Slovinci, Bulhari, Macedónci

Kollár chcel posilniť Slovanov, pretože sa obával maďarizácie a germanizácie. Čechov a Slovákov považoval za príslušníkov jedného československého kmeňa.

Svoje názory predstavil napríklad v dielach:

• predhovor k zbierke Písně světské lidu slovenského v Uhřích (1823)
• O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slávskými (1836)

Jeho jazyková predstava sa však napokon neujala.

Pavol Jozef Šafárik

Aj Pavol Jozef Šafárik podporoval myšlienku slovanskej vzájomnosti. Venoval sa najmä dejinám, jazyku a kultúre Slovanov.

Napísal významné diela:

• Dejiny slovanskej reči a literatúry (1826)
• Slovanské starožitnosti (1837)
• Slovanský národopis (1842)

Spočiatku uznával slovenčinu ako samostatný jazyk, neskôr sa priklonil ku Kollárovej koncepcii.

Spolupráca katolíkov a evanjelikov

Centrom druhej generácie slovenských národovcov sa stali Budín a Pešť, kde pôsobilo mnoho slovenských aktivistov.

Najvýznamnejšie osobnosti tejto spolupráce boli:

• Martin Hamuljak
• Ján Kollár

Ich spolupráca viedla k vzniku spolkov:

Slovenský čitateľský spolok (1826)

Jeho cieľom bolo:

• zabezpečovať knihy a časopisy
• organizovať literárne a jazykové prednášky
• podporovať národné povedomie

Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej (1834)

Tento spolok vydával almanach Zora v rokoch 1835 – 1840. Práve tu publikovali slovenskí národovci svoje texty v bernolákovčine aj v „českoslovenčine“.

Ján Hollý a rozvoj kultúry

Veľmi významnou osobnosťou bol Ján Hollý, najvýznamnejší básnik bernolákovského obdobia. Dokázal, že bernolákovčina je schopná vyjadriť aj vysoké umelecké hodnoty.

Jeho najznámejšie eposy sú:

• Svatopluk
• Cirillo-Metodiada
• Sláv

Ich veľký význam spočíval v tom, že posilňovali národnú hrdosť a pripomínali slávne obdobia slovenskej minulosti.

Divadlo a osveta

Rozvoj slovenského povedomia nepodporovali iba knihy, ale aj divadlo a ľudovýchovná činnosť.

V roku 1830 založil Gašpar Fejérpataky-Belopotocký v Liptovskom Svätom Mikuláši prvé slovenské ochotnícke divadlo.

Veľký význam mali aj:

• kalendáre
• lacné poučné knihy
• texty pre roľníkov a širšie vrstvy obyvateľstva

Takéto publikácie šírili vzdelanie, praktické rady a národné vedomie.

Tretia etapa (1835 – 1848)

Štúrovská generácia

Tretiu etapu predstavuje štúrovská generácia, ktorá dokončila rozhodujúce kroky vo formovaní moderného slovenského národa.

Jej hlavnými predstaviteľmi boli:

• Ľudovít Štúr
• Jozef Miloslav Hurban
• Michal Miloslav Hodža

Táto generácia sa už nevenovala len jazyku a kultúre, ale aj sociálnym a politickým otázkam.

Bratislavské evanjelické lýceum

Jadrom mladoslovenského hnutia bolo evanjelické lýceum v Bratislave a Katedra reči a literatúry českoslovanskej.

Študenti si zakladali vlastné spolky a samovzdelávacie krúžky:

• roku 1827 založili knižnicu
• roku 1829 vznikla Spoločnosť českoslovanská, nazývaná aj Slovenská spoločnosť

Cieľom bolo:

• vzdelávať sa v materinskom jazyku
• študovať dejiny vlastného národa
• oboznamovať sa so slovanskou literatúrou
• šíriť národné povedomie

Medzi členov patrili aj Ľ. Štúr, J. M. Hurban, M. M. Hodža, S. Chalupka a ďalší.

Devín a rok 1836

Rok 1836 bol pre štúrovcov mimoriadne významný. Počas vlastivedného výletu na hrad Devín prisahali vernosť slovenskému národu a prijali si symbolické slovanské mená. Táto udalosť sa stala znakom ich národného odhodlania.

V tom istom roku vydali aj almanach Plody.

Rozvoj hnutia však pribrzdilo zatvorenie študentských spoločností v roku 1837.

Program štúrovcov

Štúrovci sa výraznejšie než predchádzajúce generácie obrátili k ľudovým vrstvám, najmä k roľníkom a mešťanom. Chceli ich vzdelávať a sociálne pozdvihnúť.

Ich hlavné ciele boli:

• boj proti nevzdelanosti
• boj proti alkoholizmu
• zakladanie nedeľných škôl
• zakladanie spolkov miernosti
• podpora úverových družstiev
• rozvoj národného umenia
• zrušenie poddanstva
• odstránenie šľachtických privilégií
• dosiahnutie rovnosti obyvateľov
• uznanie Slovákov ako samostatného národa
• presadenie slovenčiny v úradoch, školstve a cirkevnom živote

Slovenský prestolný prosbopis

Od konca 30. rokov 19. storočia sa zosilňovala maďarizácia, najmä v evanjelickej cirkvi. Slovenskí evanjelici preto vystúpili s petíciou proti národnostnému útlaku.

V júni 1842 odovzdala slovenská delegácia cisárovi Slovenský prestolný prosbopis.

Obsah prosbopisu

• sťažnosti proti maďarizácii
• požiadavka zastaviť národnostný útlak
• obrana práv Slovákov

Následkom celej akcie bolo aj odvolanie Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka profesora Palkoviča.

Na protest proti tomu odišlo v roku 1844 z lýcea 22 študentov, prevažne do Levoče. Pri odchode spievali pieseň Nad Tatrou sa blýska.

Uzákonenie spisovnej slovenčiny

Jedným z najdôležitejších krokov vo formovaní moderného slovenského národa bolo prijatie nového spisovného jazyka.

Štúr si uvedomil, že Slováci sú samostatný národ a že ich musí spájať vlastný jazyk. Za základ nového jazyka si štúrovci vybrali kultúrnu stredoslovenčinu, pretože:

• bola najrozšírenejšia
• mala zjednocujúci charakter
• spájala západné a východné oblasti Slovenska

Dohoda v Hlbokom

V júli 1843 sa na fare Jozefa Miloslava Hurbana v Hlbokom dohodli na uzákonení nového jazyka:

• Ľudovít Štúr
• Jozef Miloslav Hurban
• Michal Miloslav Hodža

Štúrovo jazykovedné dielo

Nový spisovný jazyk vysvetlil Ľudovít Štúr v dielach:

• Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846)
• Náuka reči slovenskej (1846)

Už v roku 1844 vyšla v novom jazyku prvá kniha, almanach Nitra, ktorý potvrdil životaschopnosť novej slovenčiny.

Tatrín

Veľký význam mal spolok Tatrín, založený v roku 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši.

Význam Tatrína

• bol prvým skutočne celonárodným kultúrnym spolkom
• podporoval vzdelanosť a kultúru
• vydával učebnice
• vydával náučné knihy pre ľud
• vydával vedecké knihy pre vzdelancov
• posilňoval povedomie o svojbytnosti slovenského národa

Na čele spolku stál Michal Miloslav Hodža.

Slovenské noviny a kultúra v 40. rokoch

Zavŕšením úsilia štúrovcov v 40. rokoch bolo vydávanie prvých slovenských politických novín:

• Slovenskje národnje novini (Bratislava, 1845)

V tomto období sa formovala aj zakladateľská generácia slovenského výtvarného umenia. Patrili k nej najmä:

• J. B. Klemens
• P. M. Bohúň
• L. Dunajský

Zjednotenie katolíkov a evanjelikov

K štúrovskému programu sa postupne pridávali aj mladobernolákovci, napríklad:

• Ján Palárik
• Andrej Radlinský
• Martin Hattala

Na štvrtom zasadnutí Tatrína v Čachticiach sa obe krídla dohodli na používaní štúrovskej slovenčiny. Tým sa v roku 1847 slovenčina definitívne stala celonárodným jazykom Slovákov.

Najdôležitejšie osobnosti

Osobnosť	Význam
Anton Bernolák	prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny
Jozef Ignác Bajza	prvý pokus o vytvorenie jazykovej normy, autor prvého slovenského románu
Juraj Fándly	významný bernolákovec, osveta medzi ľudom
Ján Hollý	najvýznamnejší básnik bernolákovského obdobia
Ján Kollár	hlavný predstaviteľ slovanskej vzájomnosti
Pavol Jozef Šafárik	významný slavista, historik a jazykovedec
Ľudovít Štúr	hlavný predstaviteľ tretej generácie, kodifikátor štúrovskej slovenčiny
Jozef Miloslav Hurban	štúrovec, spoluautor jazykovej dohody
Michal Miloslav Hodža	štúrovec, spoluautor jazykovej dohody, predseda Tatrína

Vznik moderného slovenského národa

Vznik moderného slovenského národa bol proces, v ktorom sa Slováci postupne menili z jazykovo a nábožensky rozdeleného etnika na moderný národ so spoločným jazykom, kultúrou a národným vedomím. Rozhodujúcu úlohu v tomto procese zohrali vzdelanci, ktorí budovali národnú kultúru, šírili osvetu, bránili sa proti maďarizácii a usilovali sa o spoločný spisovný jazyk.

Najprv sa presadili bernolákovci, potom prišla generácia Kollára a Šafárika s ideou slovanskej vzájomnosti a napokon štúrovci, ktorí doviedli slovenské národné hnutie k rozhodujúcemu kroku – k uzákoneniu spisovnej slovenčiny a k jasnému programu národných a sociálnych požiadaviek.

Na zapamätanie

• formovanie moderného slovenského národa prebiehalo v rokoch 1780 – 1848
• malo tri etapy
• hlavným znakom národa bol jazyk
• prvú kodifikáciu vytvoril Anton Bernolák
• štúrovci prijali novú spisovnú slovenčinu v roku 1843
• spolok Tatrín vznikol v roku 1844
• štúrovská slovenčina sa stala celonárodným jazykom v roku 1847