Franská ríša

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: apfel
Typ práce: Poznámky
Dátum: 07.11.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 373 slov
Počet zobrazení: 12 238
Tlačení: 913
Uložení: 886
Vznik ríše 
- v 5. storočí začal kmeň Frankov expanziu z územia dnešného Holandska a Belgicka
- v roku 481 n. l. založil centralizovaný štát Chlodovik z rodu Merovejovcov
Správa ríše
- franská správa prevzala množstvo prvkov rímskej štátnej správy
- jej základ územnosprávne jednotky grófstva a vojvodstva
- aristokracia sa delila na dve skupiny
- vojenská aristokracia sa usádzala v pohraničí, kde získavala pôdu za vojenské služby
- provinčná aristokracia sídlila vo vnútrozemí a bola väčšmi romanizovaná
Majordómovia
- o dôležitosti štátnej správy nám svedčí postavenie správcov dvora majordómov
- postupne získali všetku politickú moc v krajine
- najväčšiu moc získal majordomus  Pipin II., ktorý ovládol celú Franskú ríšu
- jeho syn Karol Martel už vládol úplne samostatne
- v roku 732 zastavil arabskú expanziu do Európy v bitke pri Tours a Poiters
- oficiálne sa panovníkom stal až Pipin III. Krátky
- zbavil moci posledného merovejovca a s pomocou pápeža sa stal franským kráľom 
- na trón nastúpila nová dynastia Karolovcov
Karol Veľký
- najvýznamnejším panovníkom bol Karol Veľký
- v roku 800 n. l. obnovil cisárstvo a nechal sa v Ríme korunovať pápežom
- uskutočnil reformu správy Franskej ríše
- ríšu rozdelil na vojensko-správne jednotky – marky
- na čele marky stal markgróf
Karolínska renesancia
- potreba štátnej byrokracie si vynútila rozvoj vzdelanosti, ktorý Karol všestranne podporoval
- podporoval najmä vznik škôl pri kláštoroch a biskupstvách
- toto obdobie nazývame karolínska renesancia
Feudálny systém
- oporou franského štátu bol lénny systém, založený na vlastníctve pôd
- panovník odmeňoval  slobodných obyvateľov za ich služby pôdou- lénnom, čím sa stali jeho vazalmi
- vytvorila sa skupina veľkých majiteľov pôdy, ktorý zase prepožičiavali pôdu svojím vazalom
- vazal mal voči svojmu feudálovi povinnosti, najmä vojenskú povinnosť
 
panovník
 
  vysoká šľachta
 
  nižšia šľachta
 
slobodní Frankovia poddaný
 
Rozpad ríše
- vzrastajúca moc vysokej šľachty, spôsobila mocenskú závislosť panovníka od šľachty, čo postupne viedlo ku kríze
- po smrti Karola Veľkého sa ríša začala rozpadať
- jeho nástupca Ľudovít Pobožný sa snažil zachovať jednotu ríše zákonom  Ordinatio Imperii(817)
- podľa neho sa cisárom mal stať najstarší syn panovníka
- po jeho smrti jeho synovia uzavreli tzv. Verdunskú zmluvu v roku 843 . n. l.
- podľa tejto zmluvy sa ríša rozdelila na tri časti
- Karol Holý získal územie, ktoré ležalo západne od Rýna( budúca Zapadofranská ríša)
- Ľudovit Nemec získal územie na východ od Rýna( budúca Východofranská ríša)
- Lothar získal centrálnu časť ríše a cisársku korunu
- rozpory medzi bratmi pokračovali a nakoniec si mladší bratia rozdelili Lotharov štát
- z rozdeleného franského štátu nakoniec vzniklo Francúzsko a Nemecko
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.026