Franská ríša

Franská ríša

Vznik ríše

– v 5. storočí začal kmeň Frankov expanziu z územia dnešného Holandska a Belgicka

– v roku 481 n. l. založil centralizovaný štát Chlodovik z rodu Merovejovcov

Správa ríše

– franská správa prevzala množstvo prvkov rímskej štátnej správy

– jej základ územnosprávne jednotky grófstva a vojvodstva

– aristokracia sa delila na dve skupiny

– vojenská aristokracia sa usádzala v pohraničí, kde získavala pôdu za vojenské služby

– provinčná aristokracia sídlila vo vnútrozemí a bola väčšmi romanizovaná

Majordómovia

– o dôležitosti štátnej správy nám svedčí postavenie správcov dvora majordómov

– postupne získali všetku politickú moc v krajine

– najväčšiu moc získal majordomus Pipin II., ktorý ovládol celú Franskú ríšu

– jeho syn Karol Martel už vládol úplne samostatne

– v roku 732 zastavil arabskú expanziu do Európy v bitke pri Tours a Poiters

– oficiálne sa panovníkom stal až Pipin III. Krátky

– zbavil moci posledného merovejovca a s pomocou pápeža sa stal franským kráľom

– na trón nastúpila nová dynastia Karolovcov

Karol Veľký

– najvýznamnejším panovníkom bol Karol Veľký

– v roku 800 n. l. obnovil cisárstvo a nechal sa v Ríme korunovať pápežom

– uskutočnil reformu správy Franskej ríše

– ríšu rozdelil na vojensko-správne jednotky – marky

– na čele marky stal markgróf

Karolínska renesancia

– potreba štátnej byrokracie si vynútila rozvoj vzdelanosti, ktorý Karol všestranne podporoval

– podporoval najmä vznik škôl pri kláštoroch a biskupstvách

– toto obdobie nazývame karolínska renesancia

Feudálny systém

– oporou franského štátu bol lénny systém, založený na vlastníctve pôd

– panovník odmeňoval slobodných obyvateľov za ich služby pôdou- lénnom, čím sa stali jeho vazalmi

– vytvorila sa skupina veľkých majiteľov pôdy, ktorý zase prepožičiavali pôdu svojím vazalom

– vazal mal voči svojmu feudálovi povinnosti, najmä vojenskú povinnosť

panovník

vysoká šľachta

nižšia šľachta

slobodní Frankovia poddaní

Rozpad ríše

– vzrastajúca moc vysokej šľachty, spôsobila mocenskú závislosť panovníka od šľachty, čo postupne viedlo ku kríze

– po smrti Karola Veľkého sa ríša začala rozpadať

– jeho nástupca Ľudovít Pobožný sa snažil zachovať jednotu ríše zákonom Ordinatio Imperii(817)

– podľa neho sa cisárom mal stať najstarší syn panovníka

– po jeho smrti jeho synovia uzavreli tzv. Verdunskú zmluvu v roku 843 . n. l.

– podľa tejto zmluvy sa ríša rozdelila na tri časti

– Karol Holý získal územie, ktoré ležalo západne od Rýna( budúca Zapadofranská ríša)

– Ľudovit Nemec získal územie na východ od Rýna( budúca Východofranská ríša)

– Lothar získal centrálnu časť ríše a cisársku korunu

– rozpory medzi bratmi pokračovali a nakoniec si mladší bratia rozdelili Lotharov štát

– z rozdeleného franského štátu nakoniec vzniklo Francúzsko a Nemecko