Helenistické Grécko

Helenistické Grécko

Helenizmom nazývame obdobie od výbojov Alexandra Macedónskeho v r. 334-324 p.n.l. až do roku 30 p.n.l., kedy stratil svoju samostatnosť posledný helenistický štát, ptolemáiovsky Egypt.

Macedónia

– hornatá krajina na severe Grécka bez prístupu k moru

– v čele stojí panovník a rodová aristokracia

– v prvej polovici 4.storočia p.n.l. začal macedónsky kráľ Filip II expanzívnu politiku s cieľom vybojovať prístup k moru

– rok 338 p.n.l. bitka pri Chaironei – Filip II vs. Koalícia gréckych štátov

– grécke štáty porazené, bol rozpustený aténsky spolok a začal sa proces zjednocovania Grécka

– nasledovalo vytvorenie celogréckej federácie pod záštitou Macedónie a vyhlásenie všegréckej vojny proti Perzii

Alexander Veľký

– na trón sa dostal po nečakanej smrti otca, ktorý bol zavraždený na svadbe dcéry

– jeho učiteľom bol Aristoteles, dostalo sa mu to najlepšie vzdelanie

– nová bojová jednotka falanga – posilnené pravé krídlo prerazilo rady nepriateľa a zaútočilo n neho od chrbta

– zjednotil Grécko, potlačil vzbury s finančnou pomocou Perzského kráľa Dareira III.

– nesôr zaútočil na Perziu a po porazení perzského kráľa Dareira III. v bitkách pri Isse a Gaugemalách v roku 333 p.n.l. ju celú ovládol

– vyhlásili ho za kráľa Ázie a nastúpil na Perzský trón

– podrobil si strednú Áziu, bitka pri Jaxarte roku 329 p.n.l.

– oženil sa s princeznou Roxanou zo Sogdiany, svadba mala priniesť zmier medzi Grékmi a Orientom, nemal žiadneho potomka

– rok pred smrťou zrovnoprávnil Peržanov a Macedónčanov vo svojej ríši

– výprava do Indie sa neskončila úspešne, kvôli vzburám vo vojsku a predčasnej smrti Alexandra na maláriu v roku 323 p.n.l.

Alexandrova ríša

– rozprestierala sa od Grécka po Indiu

– vládnucou vrstvou boli Gréci

– štátnym jazykom bola Gréčtina

– v umení prevládal realizmus, rozvoj filozofických škôl( stoicizmus, skepticizmus, novoplatonizmus)

– hlavným mestom sa stala Alexandria, ktorá bola kultúrnym centrom helenizmu, tu sa miešala kultúra Grékov spolu s prvkami orientálnych krajín, dobytých Alexandrom

Helenistické štáty

– po smrti Alexandra mali v ríši vládnuť diadochovia, ktorý sa mali postupom času striedať, no to sa nepodarilo presadiť kvôli vlastným záujmom Alexandrových generálov

– ríša sa rozdelila definitívne v roku 280 p.n.l. na 3 časti

1. Seleukovská ríša – Seleukos

2. Ptolemaiovska v Egypte – Ptolemaios

3. Macedónska v Európe – Antigonas

– od roku 276 p.n.l. vládol v Seleukovskej a Ptolemaiovskej ríši Antigonas Gonatas

– keďže vládnucou vrstvou boli cudzinci vznikali občianske nepokoje, tie boli potlačené, lebo vládcovia sa mohli spoľahnúť na silnú armádu a kolonizačnú činnosť(Gréci dostávali rôzne vysoké funkcie a výhody ak sa presťahovali do dobytých oblastí)

– medzi helenistickými štátmi dochádzalo často k územným sporom ako vytvorenie Pergamonského kráľovstva, ktoré sa odtrhlo od Seleukovskej ríše v Malej Ázii

– štáty sa začali potupne rozpadať pod vplyvom Ríma a postupne boli všetky dobyté 148 p.n.l. – Macedónia
146 p.n.l. – Grécko
133 p.n.l. – Pergamon
64 p.n.l. – Sýria
30 p.n.l. – Egypt