Kultúra starovekých a stredovekých civilizácií

Kultúra starovekých a stredovekých civilizácií

Mezopotámia

– vznik klinového písma

– náboženstvo: polyteizmus

– základy matematiky, astronómie

– najstaršie literárne dielo: Epos o Gilgamešovi, ďalšie dielo Enuma eliš

– mestské štáty: Ur, Uruk, Lagaš, Larsa, Umma, Kiš, Babylon, Sippar

– chrámy – zikkuraty

– šesťdesiatková sústava, kalendár, koleso

Egypt

– písmo: hieroglyfy, písalo sa na papyrusové zvitky

– rozvoj astronómie, geometrie, trigoniometrie

– viera v posmrtný život – mumifikovanie mŕtvych

– staviteľstvo (hrobky, pyramídy, obelisk)

– literárne diela: Kniha mŕtvych, Texty pyramíd

India

– budhizmus, chrámy

– výstavba miest do pravouhlých ulíc, kanalizácia, vodovody

Čína

– taoizmus, konfucianizmus

– znakové písmo (40 000 znakov)

– kompas, papier, pušný prach, tlačiarenská technika, porcelán

Rím

– vplyv Etruskov, Grékov a Feničanov

Etruskovia – budovali mesta opevnené silnými hradbami

– nikdy nevznikol jednotný štát

– v mestách budovali kanalizáciu a vodovod

– používali klenby a oblúky

– hrobky zdobené nástennými maľbami a výnimočnými maľbami, ktorých pestrosť
sa zachovala dodnes
Gréci – školský systém, rozvoj vedeckého poznania, výtvarné umenie, literárna tvorba,
náboženské predstavy a ich mytológia
Feničania – stavba lodi, navigácia, výroba zbraní

– hlavou rodiny bol otec

– najvyšší boh bol Jupiter (prírodné sily, počasie), jeho žena Juno bola bohyňou plodnosti

– Minerva (bohyňa umení a remesiel), Venuša (bohyňa lásky), Diana (bohyňa lovu), Apolón (boh slnka a ochranca umenia), Neptún (boh morí), Flóra (bohyňa kvitnúcej prírody)...

– Gladiátorské hry

– vznik rétoriky, najvýznamnejší rečník bol Cicero

– básnik Vergílius, Ovídius, Moracius
historik“ Publius Cornelius Tacitus

– filozof: Seneca

Grécko

– kykladská kultúra – najvýznamnejším prejavom umenia a náboženského myslenia sú tzv. idoly – sošky z bieleho mramoru znázorňujúce prevažne nahé ženské postavy, Kyklady – ostrovy v Egejskom mori rozmiestnené akoby v kruhu

– minojská kultúra – odvodené od bájneho kráľa Minoa, známeho z legiend, centrum je Knossos, stavba palácov – labyrinty, vznik najstaršieho písma – piktografické (obrázkové), z neho sa vyvinulo lineárne písmo typu A (nerozlúštené) a neskôr lineárne písmo typu B, Achajci a ďalšie kmene zničili túto kultúru, ktorá vznikla v Kréte

– mykénska kultúra – vznikla na pevninskom Grécku, strediskom boli Mykény, mestské štáty: Tiryns, Sparta, Orchomenos, Téby, Atény, rozvoj hrnčiarstva

– Herodotos – „otec dejepisu“, napísal dejiny grécko-perzských vojen

– Homér – básnik, napísal Ilias a Odysea

– Ezop – tvorca bájok

– Sapfo – poetka

– Platón, Aristoteles – filozofi

– Sofokles, Aischylos, Euripides – písali tragédie

Arabský kalifát

centra: Bagdad a Córdoba

– objavy v matematike, optike, geografii, medicíne

– Islam: monoteistické náboženstvo, chrám – mešita, predstavený- iman, Korán – posvätná kniha, ktorá má 114 súr

Byzantská ríša – centrum Konstantinopolis

– architektúra: kupola je symbol zeme, vesmíru, nebeskej klenby

– pôdorys – tvar kríža, mozaiky a nástenné maľby

– výtvarné umenia – ikony – maľby na drevených doskách

– vplyv gréckej kultúry

– najdokonalejšia stavba bol Chrám sv. Múdrosti (Hagia Sofia)
Románsky štýl

– prvý univerzálny umelecký smer v stredoveku

– vznikol na území dnešného Francúzska, Talianska, Nemecka

– pretvoril tradíciu antického a byzantského umenia

– námety takmer výhradne náboženské

– v architektúre prevládajú cirkevné stavby (chrámy, kláštory)

– typické bolo zoskupenie a bohaté členenie architektonických hmôt predovšetkým v masívnych pilieroch a stenách

– charakteristické oblúky a využívanie klenby, jasne rozčlenenie kostolnej lode a zvýraznenie hlavného priečelia budovy

– impozavné masívne stavby

– najrozvinutejším typom sú baziliky s typickými polkruhovými oblúkmi a ťažkou valenou klenbou, neskôr i krížovou

– svetská architektúra sa objavovala len vzácne (panovnícke dvory)

– na Slovensku sa stavali rotundy (Skalica), kostol (kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pri Tribečnom) a kláštorné areály (Spišská kapitula)

– v Burgundsku (Cluny, Vezelay), v Normandii (Cean) a v Taliansku (Florencia, Pisa, Milano)

Gotika

– pôvodne hanlivé označenie

– taliansky humanisti ho odvodzovali od názvu kmeňa Gótov

– umelecky smer obdobia vrcholného a neskorého stredoveku

– vznikol vo Francúzsku

– prvou gotickou stavbou je Opálsky chrám v Saint-Denis

– znakom v architektúre je vertikálna línia vyjadrujúca túžbu kresťanov prekonať pominuteľnosť a nedokonalosť pozemského života, dosiahnuť spasenie a večný život v nebeskom kráľovstve

– rebrová krížová klenba a oporný systém

– stavali sa najmä katedrály – vysoké, štíhle troj- až päťloďové

– gotické katedrály využívali lomený oblúk ako symbol modliacich sa k Bohu, okná sú s vytražou (farebné sklíčka)

– najvýznamnejšie svetské stavby sú kamenné hrady

– stavby v Puignone, Paríži, Kolíne nad Rýnom, Prahe

– Dóm sv. Martina v Bratislave, Dóm sv. Alžbety v Košiciach, Kostol sv. Jakuba v Levoči

Renesancia

– z fr. renaissance – znovuzrodenie, obnovenie

– mohutný umelecký a myšlienkový smer, ktorý vznikol v Taliansku (Florencia)

– obnovenie antiky a románskeho umenia

– bola proti nadvláde teológie, presadzuje rozvoj prírodných vied a vied o človeku

– hlása kult zmyslov a príklon k radostiam pozemského života

– stavajú sa paláce, zámky s lóžami a arkádami, fasády zdobené lístkovým vzorom

– Baziliky sv. Petra v Ríme, palác Louvre v Paríži, zámok Fontainebleau

– olejomaľby a perspektívy zachytávajú psychiku – stav duše, emócie

– Alžbetínske divadlo

Veľká Morava

– hlaholika: najstaršie slovanské písmo, zostavil ho Konštantín pred príchodom podľa malých písmen gréckej abecedy; názov hlaholika pochádza zo slova glagol-hlahol (slovo); tvary písmen sú vytvorené z troch kresťanských symbolov – kríža, rovnostranného trojuholníka a kruhu

– cyrilika: bola vytvorená na základe veľkých písmen gréckej abecedy

– prekladová literatúra: misál (omšová kniha), evanjelia, breviár (modlitebná kniha pre kňazov), žaltár, spevník, Zákon sudnyj ljudem (Súdny zákon pre svetských ľudí), česť starého Zákona

– pôvodná literatúra: Proglas, Pochvala Cyrilovi Filozofovi, Pochvalné slovo na Cyrila a Metóda, Moravsko-panónske legendy (Život sv. Konštantína a Život sv. Metóda), O písmenách, Život Naumov

– Gregoriánsky chorál: liturgický spev pre rímsko-katolícku cirkev, spieval sa v jednom tóne alebo na jednu slabiku sa spievali dva tóny