Príchod Slovanov do strednej Európy

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: apfel
Typ práce: Referát
Dátum: 09.11.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 491 slov
Počet zobrazení: 11 727
Tlačení: 943
Uložení: 913
Slovanské kmene pôvodne sídlili na sever od Karpát, na východ od riek Odry a Visly a na západ od Dnepra. Z tejto pravlasti sa Slovania rozptýlili na všetky strany. Slovania prichádzali na naše územie 3 smermi : (5 – 6 stor.)
 
1.  cez karpatské  - východoslovenské priesmyky a zasídľovali východoslovenskú nížinu
2.  cez Moravskú bránu a prešli smerom na Považie – zasídlili južnú Moravu a juhozápadné Slovensko
3.  obišli Karpaty a osídlili Panóniu – stredné Slovensko

Slovania
-  boli poľnohospodári a dobytkári, roľníci a pastieri, siali proso
-  tesári, kolári a strúhari, kováči – zbrane, hrnčiarstvo
-  základná spoločenská jednotka – rody a kmene, rodiny boli monogamné
-  lov rýb, poľovníctva, lesné včelárstvo (brtníctvo)
-  keramika – pražský typ
-  Slovania boli označovaní ako Venédi (západní) a Anti (východný)

Slovanské kmene na dnešnom území obsadzovali priestor, ktorý v 5. stor. opustili Germáni. Neznamená to, že Slovania prišli na ľudoprázdne územie. V dolinách S a SZ Slovenska žilo obyvateľstvo tzv. púchovskej kultúry a zaiste tu ostali aj zvyšky germánskeho obyvateľstva. Poslednou skupinou germánskeho obyvateľstva boli Longobardi, ktorí sa v prvej polovici 6. stor. Usídlili v Panónii a čiastočne zasiahli aj územie západného Slovenska. V polovici 6.stor. vtrhli do Podunajskej nížiny bojovní kočovníci Avari. Slovania ich nazývali Obrami. Avari zaujali stred podunajskej nížiny. Stredisko ich náčelníka  - kagana Bajana bolo (okolo roku 576) v okolí dnešného Debrecína. Avari nemali spoločnú hospodársku základňu, spoločnú kultúru ani spoločný jazyk. Žili z koristi na úkor podrobeného obyvateľstva. Avarská ríša nebola pevným štátnym útvarom, ale zoskupením kmeňov, ktoré dovedna držala iba vojenská sila. Slovania bránili Avarom prenikať severnejšie do údolí slovenských riek. Niektorých  Slovanov si Avari podmanili (pri útoku proti nepriateľovi ich stavali do dvojitých šíkov – befulci.
 
Spoločenské zriadenie a život starých Slovanov
-  základná spoločenská jednotka – rody a kmene
-  na čele kmeňa stáli náčelníci, ktorých volili staršinovia rodov, prípadne ľudové zhromaždenie dospelých mužských príslušníkov kmeňa (veča)
-  rodiny boli monogamné, verili v záhrobný život, prírodne úkazy ako slnko, blesk, hrom, smrť pokladali za nadprirodzené bytosti
-  starí Slovania boli roľníci a pastieri, budovali si neochránené osady, ktoré pozostávali z niekoľkých príbytkov a hospodárskych stavieb
-  slovanské chaty mali zrubové steny, prípadne steny z prútia vymazané hlinou, niekedy aj vypálenou. Strechy boli ľahké, mali sedlový tvar. V príbytkoch býval kamenný krb umiestnený v rohu, zriedkavejšie hlinená pec alebo otvorené ohnisko. Príbytky boli čiastočne vyhĺbené do zeme.
-  v blízkosti chát boli vyhĺbené javy na uskladnenie obilia, pestovali všetky druhy obilnín, strukoviny, olejnaté rastliny, ovocie, zeleninu, chovali ošípané, hydinu, ovce, kozy, ražný dobytok a kone
-  živili sa aj lovom rýb, poľovníctvom a brtníctvom (lesným včelárstvom)
-  mŕtvych spaľovali a nespálené zvyšky kostí spolu s popolom ukladali do urien alebo do plytko vyhĺbených jám – nad ne navŕšili nevysoké mohyly. Už v najstarších dobách sa nad hrobom konala tryzna (pohrebná slávnosť) a hostina zvaná strava.
-  poľnohosp. bolo extenzívne – tzv. dvojpoľný systém, pôdu obrábali dreveným neskôr železným  radlom, pracovné náradie si zhotovovali z dreva a železa (vyspelé kováčstvo, tesárstvo i hrnčiarstvo)
-  podomácky spracúvali kože, kožušiny, textil, drevo, kameň, kosť
-  keramiku modelovali ručne (nepoznali hrnčiarsky kruh)
-  v neskoršom období povrch keramických nádob zdobili vlnovkami – pražský typ

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.017 s.
Zavrieť reklamu