Rakúsko-uhorské vyrovnanie 1867 a jeho dôsledky pre Slovákov

Rakúsko-uhorské vyrovnanie 1867 a jeho dôsledky pre Slovákov

Najhoršie obdobie slovenských dejín. Nová situácia nastala v monarchii 17. júna 1866, keď vypukla rakúsko-pruská vojna. Rakúsko v spojení s Pruskom chcelo ovládnuť rozdrobené Nemecko. Rakúsko však vojnu prehralo a toto oslabenie a takisto aj izolácia habsburskej ríše využila maďarská opozícia na urýchlené dosiahnutie štátoprávneho vyrovnania. Týmto donútila viedenskú vládu k ústupkom.

Vznik dualistického štátu

1867 – cisár povolil vytvorenie nezávislej uhorskej vlády a na jej čele bol Július Andráši. Spolu s politikom Františkom Dlákom za Maďarov a Františkom Jozefom I. a predsedom Fridrichom Beustom za Rakúšanov pripravovali premenu monarchie na dualistický štátny útvar.

28. júla 1867 – spoločný panovník František Jozef I. podpísal zákon o rakúsko-maďarskom štátoprávnom vyrovnaní. Bol korunovaný v Budíne za uhorského kráľa.

Habsburská monarchia bola rozdelená na:

1. západnú časť – Predlitavsko,
2. východnú časť – Zalitavsko.

Rakúska monarchia sa zmenila na Rakúsko-Uhorsko. V krajine boli spoločné ministerstvá vojenstva, zahraničia a financií. Nastalo zrovnoprávnenie rakúskych veľkopriemyselníkov, spoločné colné územie, spoločná mena a štátna banka.

December 1867 – prijatá ústava, ktorou sa zavŕšil proces vyrovnania.

Národnostný zákon a postavenie Slovákov

16. december 1868 – prijatý Národnostný zákon, ktorý potvrdzoval štátnu ideu maďarských kruhov. Obyvatelia Uhorska tak tvorili „uhorský národ“, čo v maďarčine znamená maďarský národ.

Maďarčina sa stala štátnym jazykom a Slováci v Uhorsku neboli národom, ale iba etnickou skupinou, súčasťou „uhorského národa“. Uhorsko bolo utláčané Maďarmi.

Obeťou sa stali tri slovenské gymnáziá, ktoré boli zatvorené v rokoch 1874 – 1875. Do roku 1918 neexistovala v Uhorsku jediná slovenská škola.

Matica slovenská

Po smrti podpredsedu MS Karola Kuzmányho sa ním stáva Viliam Paulini-Tóth a po smrti Štefana Moyzesa nastúpil Jozef Kozáček.

Matica slovenská vydávala:

• vedecké časopisy, napríklad Letopis MS,
• iné knihy,
• kalendáre,
• čítanky,
• budovala knižnice, archívy a múzeá.

MS bola však nepohodlnou pre uhorskú vládu a 6. apríla 1875 bola zatvorená.

Stará a Nová škola

Proti útlaku vystúpili viacerí slovenskí predstavitelia. Vytvorili dve politické skupiny: Starú školu a Novú školu.

Stará škola

Predstavitelia: Hurban, Francisi, Daxner, Tóth.

• Názory uverejňovali v Pešťbudínskych vedomostiach.
• Hlásili sa k memorandu z roku 1861.
• Odmietali rakúsko-uhorské vyrovnanie aj Národnostný zákon.
• Od roku 1870 sa združovali okolo Národných novín, a preto sa začali nazývať SNS.
• Ich aktivita však po čase ochabla.

Nová škola

Predstavitelia: Ján Pallárik, Ján Mallý Dusarov (inteligencia), Bobula, Pozdech, Zarzecki (podnikatelia).

• Názory uverejňovali v Slovenských novinách.
• Chceli spolupracovať s Maďarmi, no po zatvorení gymnázií spolupráca stratila zmysel.
• Rozvíjali ľudovú činnosť.
• Chceli federatívne prebudovať Uhorsko.
• Aj táto škola sa po čase rozpadla.