Studená vojna

- druh vojny, v ktorom znepriatelené strany nebojujú proti sebe otvorene. Okrem menších konfliktov nie sú nasadené zbrane. Zväčša znepriatelené strany podporujú iné štáty, ktoré medzi sebou bojujú v horúcej vojne. Termín bol prvýkrát použitý v roku 1947. Opakom studenej vojny je horúca vojna. Termín prvýkrát použil George Orwell v knihe You and the Atomic Bomb (Ty a atómová bomba). Studenej vojne ako druhu vojny sa venuje tento článok.

- skrytý konflikt medzi Západom (sem patrí napríklad USA a ďalšie slobodné krajiny) a komunistickým blokom (alebo východným blokom, vedený Sovietskym zväzom) trvajúci približne od roku 1947 do rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Tento článok sa venuje konkrétne tomuto konfliktu.

Už od roku 1945 môžeme hovoriť o permanentnom zvyšovaní napätia medzi USA a ZSSR. Problémy sa objavili ešte počas vojny na jaltskej konferencii 4. - 11. februára 1945. Nezhody sa týkali hlavne povojnového Nemecka a hraníc Poľska so ZSSR. Západné mocnosti navrhovali federáciu a Sovietsky zväz trval na jednotnom štáte.

Za začiatok studenej vojny veľa historikov považuje prejav amerického prezidenta Harry S. Truman 12. marca 1947, ktorým sformuloval novú smernicu zahraničnej politiky USA (takzvaná Trumanova doktrína). Truman v prejave vyhlásil, že USA sa majú stať garantom slobody a demokracie všade vo svete a majú poskytovať pomoc krajinám ohrozených diktátormi, totalitou, či už zvonka alebo zvnútra. Pomoc má byť finančná, hospodárska ale aj vojenská.

V roku 1948 prišla Amerika s ponukou ekonomickej obnovy zničeného európskeho hospodárstva. Plán dostal názov Marshallov plán. Marshallov plán bol schválený na Konferencii v Paríži ( 12. júla - 22. september 1947). Práve ten definitívne rozdelil Európu na dva mocenské bloky. Štáty, ktoré plán hospodárskej pomoci odmietli, ostali v mocenskom bloku Sovietskeho zväzu.
Studená vojna sa dotkla aj Česko-slovenska, ktoré malo spoločnú hranicu s neutrálnym Rakúskom. Železná opona (pojem pravdepodobne pochádza od Winstona Churchilla) oddelila napríklad Bratislavu od Viedne, pričom ešte pred vojnou boli spojené takzvanou električkou.

Konflikt prechádzal horúcejšími a chladnejšími fázami, rovnako ako aj pokojnejšími a konfliktnejšími obdobiami. Kríza sa vyhrotila napríklad počas Berlínskej blokády. K ďalšiemu významnému stretu demokratického sveta na čele s USA a ZSSR a jeho mocenského bloku došlo na Kórejskom polostrove. Vojnu medzi juhom podporovaným USA a severom podporovaným ZSSR a Čínou ukončila v máji 1954 konferencia v Ženeve.

Po Stalinovej smrti (5. marec 1953) predstavitelia ZSSR (Malenkov a Chruščov) začali naberať nový kurz smerovania v medzinárodnej politike, prejavili ochotu rozmraziť vzťahy medzi ZSSR a západnými mocnosťami.
Dohoda o zapojení Nemecka do NATO z 23. októbra 1954 z Paríža mala tieto výsledky:

- ukončila okupačný štatút Nemecka a uznala Spolkovej republiky Nemecka za suverénny a nezávislý štát
- prijatie Nemecka do NATO
- položila základ výstavby Bundeswehru s obmedzeniami

ZSSR a jeho satelity považovali Parížsku zmluvu za ohrozenie svojej bezpečnosti. Reakciou na ňu bolo založenie vojensko-politického zoskupenia Varšavská zmluva v roku 1955, do ktorej zapojilo ZSSR aj východnú časť Nemecka - NDR.
Studená vojna sa dostala do ozajstnej vojny aj v rokoch 1957 až 1975 počas vojny vo Vietname. Ďalším horúcim okamihom studenej vojny bolo odhalenie CIA v októbri 1962 na Kube v tajnosti budovaných odpaľovacích zariadení pre sovietske atómové rakety, ktoré boli schopné zasiahnuť ciele na území Spojených štátov amerických. Konflikt býva označovaný ako Kubánska kríza. 24. decembra 1979 začala invázia Sovietskeho zväzu do Afganistanu. USA podporovali odporcov invázie.

Pád "Ríše zla"
Po nástupe prezidenta Reagana (ktorý označil ZSSR ako Evil Empire - "Ríša zla") sa opäť začali preteky v zbrojení. Ronald Reagan, aj za cenu vysokého rozpočtového deficitu, zaplietol prestarnutým politbyrom vedený Sovietsky zväz do pretekov v zbrojení, v ktorých Sovieti nemohli držať s Američanmi krok. Sovietsky zväz sa počas pretekov dostal do hlbokej krízy. V snahe zvládať tempo, ktoré udávala Amerika, začal investovať 50% hrubého domáceho produktu do zbrojárskeho priemyslu (USA v tom čase 10%). Aby dokázal ale udržať krok, potreboval investovať ešte viac - 70%, čo bolo vzhľadom na ekonomické podmienky v ZSSR nemožné.
Tri štátne pohreby troch generálnych tajomníkov (Leonid Iľjič Brežnev - †1982, Jurij Vladimirovič Andropov - †1984, Konstantin Ustinovič Černenko - †1985) v priebehu troch rokov v Moskve spôsobili výrazné zmeny. Do popredia sa dostal mladší Michail Sergejevič Gorbačov, ktorý mal zaviesť ekonomické zmeny. V júni 1987 prišiel s programom Perestrojka (Prestavba). Gorbačov sa domnieval, že pre úspech ekonomickej reformy je nutný aj ďalší program Glastnosť - Otvorenosť (myslela sa politická).
Glastnosť nakoniec umožnila vznik silnejšej občianskej spoločnosti a mierový zánik Sovietskeho zväzu a tým aj Studenej vojny.

Vojna v Kórei
Kórejská vojna sa začala 25. júna 1950 a trvala do 27. júla 1953. Konflikt sa odohral medzi Kórejskou ľudovodemokratickou republikou a Kórejskou republikou počas studenej vojny. Obidve krajiny boli podporované veľmocami. Preto býva označovaná aj ako zástupná vojna medzi Spojenými štátmi a spojencami z OSN na jednej strane a Sovietskym zväzom (tiež člen OSN) a Čínou na strane druhej. Oslobodená Kórea po druhej svetovej vojne bola rozdelená medzi päť mocností, pričom každá spravovala niektorú časť. V južnej časti Američania vytvárali budúci slobodný štát, zatiaľ čo v severnej časti sa s pomocou ZSSR a Číny vytvárala komunistická diktatúra. 25. júna 1950 sa jednotky Severnej Kórei priblížili k hraniciam a bleskovo zaútočili na Južnú Kóreu. Začiatkom júla už dosiahli Soul.