Husiti – kto boli, čo chceli a aký mali význam v dejinách

Husiti – kto boli, čo chceli a aký mali význam v dejinách

Husitské hnutie – vznik, priebeh a hlavné osobnosti

Husitské hnutie patrí k najvýznamnejším udalostiam českých a stredoeurópskych dejín 15. storočia. Nevzniklo náhodou. Bolo výsledkom dlhodobej nespokojnosti s pomermi v cirkvi, so spoločenskou nespravodlivosťou aj s politickou situáciou v krajine. Husiti vystúpili proti bohatstvu a moci cirkvi, proti útlaku a za nápravu kresťanského života. Ich zápas mal nielen náboženský, ale aj sociálny, politický a národný význam.

Situácia v Čechách pred vznikom husitského hnutia

Praha bola v tomto období veľmi dôležitým centrom európskeho diania. Stala sa hlavným mestom Rímsko nemeckej ríše a sídlom univerzity, preto citlivo reagovala na problémy celej Európy. Veľký nepokoj vyvolávala najmä situácia v cirkvi.

V tom čase prebiehala pápežská schizma, teda rozkol v cirkvi. Na jej čele stáli naraz dvaja a od roku 1409 dokonca traja pápeži. Súčasníci tento stav vnímali ako hlavnú príčinu mnohých ďalších problémov v spoločnosti. Ľudia strácali dôveru v cirkev, ktorá mala byť morálnou autoritou, no sama bola rozdelená a oslabená.

Tieto myšlienky sa v Čechách šírili prostredníctvom českých kázní, najmä v Betlehemskej kaplnke v Prahe, kde sa prihováralo aj jednoduchému ľudu. Práve tam začalo postupne dozrievať reformné hnutie.

Majster Jan Hus

Od roku 1402 sa stal kazateľom v Betlehemskej kaplnke profesor pražskej univerzity Majster Jan Hus. Vo svojich kázňach ostro kritizoval cirkevných aj svetských hodnostárov. Vyčítal im, že nežijú podľa Božích prikázaní, usilujú sa o bohatstvo a moc a zabúdajú na skutočné poslanie kresťanstva.

Jan Hus hlásal, že:

• iba spravodlivý a cnostný panovník má právo vládnuť poddaným
• príčinou zla a nespokojnosti je bohatstvo a skazenosť cirkevných hodnostárov
• cirkev sa má vrátiť k jednoduchosti, pravde a mravnému životu

Keď mu pražský biskup zakázal kázať v Betlehemskej kaplnke, pokračoval vo svojej kazateľskej činnosti na českom vidieku. Tým sa jeho myšlienky dostali ešte bližšie k širokým vrstvám obyvateľstva.

Koncil v Kostnici a smrť Jana Husa

V roku 1414 sa zišiel v Kostnici cirkevný snem, teda koncil. Na tento snem pozval rímsky kráľ Žigmund Luxemburskýaj Jana Husa. Hus pozvanie prijal, pretože veril, že bude môcť svoje učenie obhájiť vo verejnej diskusii.

Situácia sa však vyvinula inak. Keď Hus odmietol odvolať články svojho učenia, ktoré boli označené za bludné, koncil s ním odmietol diskutovať. Bol vyhlásený za kaciera a 6. júla 1415 bol zaživa upálený.

Husova smrť vyvolala v Čechách obrovské pobúrenie. Česká a moravská šľachta poslala koncilu protestný list, ktorý spečatilo až 452 šľachticov. Tým sa odpor proti cirkvi a proti politickým pomerom ešte viac prehĺbil.

Kto boli husiti

Stúpenci Husovho učenia sa začali nazývať husiti. Považovali sa za pravých kresťanov a chceli obnoviť čistotu viery. Svoju príslušnosť k husitskému hnutiu vyjadrovali prijímaním pod obidvoma spôsobmi, teda chlebom aj vínom. Práve preto sa ich symbolom stal kalich.

Husovo učenie sa postupne zmenilo na ideologický základ husitského revolučného hnutia. Už nešlo iba o náboženskú reformu, ale o širší zápas proti nespravodlivosti.

Začiatok husitskej revolúcie

Od jari 1419 sa husiti schádzali v jednotlivých krajoch Čiech na návršiach a kopcoch. Na tieto zhromaždenia prichádzali často ozbrojení. Medzi najvýznamnejšie miesta patrili:

• hora Oreb pri Hradci
• hora Tábor v južných Čechách

Otvorené bojové vystúpenie husitov v Prahe organizoval v lete a na jeseň roku 1419Ján Želivský. Vo svojich kázňach útočil proti feudálom a ostro kritizoval aj kráľa Václava IV.

Po smrti kráľa v septembri 1419 vznikli ďalšie nepokoje. K bojujúcemu ľudu sa pridal aj významný vojvodca Ján Žiška z Trocnova, veliteľ vyšehradskej posádky. Práve on sa neskôr stal jednou z najvýznamnejších osobností husitského hnutia.

Rozdelenie husitov

Husitské hnutie sa postupne rozdelilo na dva hlavné prúdy:

• radikálne, ľudové krídlo
• umiernené, meštiansko šľachtické krídlo

Radikálne krídlo

Strediskom radikálneho krídla bolo mesto Tábor. Táboriti požadovali:

• odstránenie feudálneho poriadku
• spoločenskú rovnosť
• zrušenie feudálnych výsad a práv
• vytvorenie novej spoločnosti založenej na rovnosti a bratstve

Radikálnu časť husitov tvorili najmä:

• pražská chudoba
• vidiecky ľud
• chudobnejšie vrstvy miest

Táboriti sa snažili vytvoriť novú spoločnosť. Odstránili súkromné vlastníctvo a usilovali sa zaviesť spoločné zásady života. Jedným z deviatich hajtmanov v Tábore bol aj Ján Žiška.

Umiernené krídlo

Umiernení husiti chceli najmä reformu cirkvi, nie úplné zničenie feudálneho poriadku. Predstavovalo ich predovšetkým:

• pražské meštianstvo
• časť šľachty

Ich cieľom nebola úplná sociálna revolúcia, ale dosiahnutie náboženských a politických ústupkov.

Boj proti križiackym výpravám

Kráľ Žigmund Luxemburský sa rozhodol husitov vojensky poraziť. Dosiahol u pápeža vyhlásenie križiackej výpravy proti husitským Čechám. Proti husitom teda nevystúpili iba domáci odporcovia, ale aj zahraničné vojská.

Pod vedením Jána Žišku husiti porazili križiakov 14. júla 1420 vo Vítkove pri Prahe. Toto víťazstvo malo veľký význam, pretože ukázalo, že husiti dokážu odolať aj silnejším protivníkom.

Štyri pražské artikuly

Počas obliehania Prahy vznikol spoločný program husitského hnutia, známy ako štyri pražské artikuly. Išlo o základné požiadavky husitov:

1. aby sa slovo Božie slobodne kázalo
2. aby sa sviatosť oltárna prijímala pod obidvoma spôsobmi
3. aby sa ťažké hriechy spravodlivo trestali
4. aby sa odstránilo svetské panovanie cirkvi

Tieto artikuly sa stali základom husitského programu a vyjadrovali najmä záujmy meštiansko šľachtického krídla.

Ďalší vývoj husitského hnutia

Po potlačení rozporov v štáte v rokoch 1421 až 1422 nastalo v husitskom hnutí obdobie prevahy meštianskej opozície, ktoré trvalo až do roku 1437. V súlade s jej zásadami pokračoval aj Ján Žiška.

Vpády križiakov do Čiech husiti oplácali výpravami za hranice. Tieto výpravy sa nazývali spanilé jazdy. Ich cieľom bolo:

• získať spojencov v okolitých krajinách
• šíriť myšlienky husitstva
• oslabiť nepriateľov ešte pred ich útokom

Výpravy smerovali napríklad:

• v roku 1428 do Sliezska
• v rokoch 1429 až 1430 do Nemecka

Táboriti vedení Jánom Žiškom a po jeho smrti Prokopom Holým boli dlhý čas prakticky neporaziteľní. Roku 1431zorganizoval Žigmund najväčšiu križiacku výpravu proti husitom. Keď križiacke vojská dorazili k Domažliciam, rozutekali sa už pri zvuku husitských vozov a speve slávnej piesne Ktož jsú boží bojovníci.

Cisár aj pápež sa napokon presvedčili, že husitov nemožno poraziť iba vojenskou silou.

Úpadok a porážka husitov

Dlhé roky bojov postupne oslabovali revolučné hnutie. Neustále vojny škodili obchodu a meštianstvo už nechcelo pokračovať v radikálnom zápase. O ďalší revolučný boj mala záujem najmä chudoba a poľné vojsko.

Cisár a pápež využili rozpory medzi jednotlivými husitskými skupinami. Časť husitskej šľachty a väčšina miest boli ochotné uzavrieť dohodu s cirkvou a so Žigmundom. Vnútorné nezhody napokon vyústili do tragického stretu.

Bitka pri Lipanoch

Rozhodujúcim momentom bola bratovražedná bitka pri Lipanoch 30. mája 1434. V nej umiernení husiti porazili radikálov. V bitke padlo viac než 10 000 bojovníkov poľných vojsk, medzi nimi aj Prokop Holý.

Po porážke radikálneho krídla zvolila česká šľachta Žigmunda Luxemburského za kráľa. Jeho vláda však netrvala dlho, pretože v roku 1437 zomrel.

Definitívny úder poľným vojskám zasadila v tom istom roku aj poprava Jána Roháča z Dubé a jeho spolubojovníkov.

Husitstvo na Slovensku

Husitské revolučné hnutie sa šírilo na Slovensko najprv prostredníctvom slovenských študentov na pražskej univerzite. Medzi husitmi v Čechách vystupovali aj niektorí Slováci, napríklad:

• Lukáš z Nového Mesta
• Mikuláš zo Žiliny

V rokoch 1428 až 1433 husiti ovládli značnú časť juhozápadného Slovenska a prenikli aj do severných stolíc, najmä na Spiš.

Pod vplyvom husitov sa na Slovensku zosilnil boj:

• vidieckeho ľudu
• mestskej chudoby
• drobného meštianstva

proti:

• cirkvi
• svetským feudálom
• nemeckému patriciátu

Prítomnosť husitov neprispela iba k šíreniu ich ideológie, ale aj k posilneniu slovenského živlu, najmä v mestách.

Po potlačení husitského hnutia sa menšie skupiny husitov zdržiavali v pohraničných slovensko poľských oblastiach. Stali sa základom nového bratríckeho hnutia, v ktorom ešte doznieval odkaz Tábora.

Husitské vojenstvo

Husitské vojsko patrilo k najpokrokovejším vojenským silám svojej doby. Jeho úspechy nevyplývali iba z odhodlania, ale aj z výbornej organizácie, taktiky a schopnosti prispôsobiť sa bojovým podmienkam.

Znaky husitského vojenstva

Husiti vynikali najmä tým, že:

• využívali najmodernejšie strelné zbrane
• vedeli výborne ovládať náradie, zbrane a vozy
• uskutočňovali rýchle pochody
• dokázali pružne manévrovať vojskom
• podnikali útoky bez ohľadu na deň či ročné obdobie
• pred bitkou si starostlivo vyberali vhodný terén

Tábor často umiestňovali na návršia alebo kopce, čím získavali výhodnejšiu obrannú pozíciu.

Vozová hradba

Najznámejším objavom husitského vojstva bola vozová hradba. Stavala sa podľa terénu do:

• štvorca
• kruhu

Vozy sa postupne rozdelili na:

• bojové
• zásobovacie

Jeden voz mal približne 21 bojovníkov. Jednotku tvorilo 10 vozov. Velenie mal hlavný hajtman a jemu podriadení hajtmani.

Ďalšie zložky vojska

• husitská jazda zabezpečovala pochod jednotiek a vykonávala prieskum
• útočila z krídel
• spolu s pechotou dokončovala porážku nepriateľa
• prenasledovaním ničila ustupujúce vojská

Dôležitým dokumentom bol aj Žiškov bojový poriadok z roku 1423, ktorý zhrnul skúsenosti z prvých husitských bojov.

Význam husitského hnutia

Husitské revolučné hnutie znamenalo mohutné vystúpenie vykorisťovaného ľudu proti feudálnemu útlaku. Jeho význam bol veľmi široký.

Hlavné dôsledky husitského hnutia

• oslabilo moc cirkvi a spochybnilo jej neobmedzené postavenie
• podporilo myšlienku nápravy cirkvi a spoločnosti
• prispelo k rozvoju českej národnej kultúry na širokom ľudovom základe
• zasiahlo aj vývoj na Slovensku
• prinieslo nové taktické a organizačné formy vojenstva
• ovplyvnilo európske vojenské umenie 15. storočia

Vozová hradba sa stala jedným z vývojových stupňov európskeho vojenstva. Husitská stratégia bola založená na útočnosti, pohyblivosti a sústredení síl na rozhodujúcom mieste a v rozhodujúcom čase.

Najväčší zdroj sily husitov

Najväčšou silou husitov nebola iba ich výzbroj alebo vojenská taktika. Základnou príčinou ich víťazstiev bolo najmä to, že boli pevne presvedčení, že bojujú za spravodlivú vec. Ich odhodlanie, disciplína a oddanosť revolučným myšlienkam im dávali mimoriadnu bojovú silu.

Husiti

• Husitské hnutie vzniklo ako reakcia na krízu cirkvi a spoločenskú nespravodlivosť
• Jeho hlavným ideovým vodcom bol Majster Jan Hus
• Po jeho upálení v roku 1415 sa odpor v Čechách ešte viac zosilnil
• Husiti sa rozdelili na radikálov a umiernených
• Významným vojvodcom bol Ján Žiška z Trocnova
• Husiti porazili viacero križiackych výprav
• Ich základným programom boli štyri pražské artikuly
• Rozhodujúci zlom priniesla bitka pri Lipanoch v roku 1434
• Husitstvo zasiahlo aj územie Slovenska
• Husitské vojenstvo patrilo k najpokrokovejším v Európe
• Hnutie malo veľký náboženský, sociálny, politický aj vojenský význam