Slovenské národné dejiny (1780 – 1848)

Slovenské národné dejiny (1780 – 1848) – vznik moderného slovenského národa

Úvod do obdobia

Obdobie rokov 1780 až 1848 je v slovenských dejinách veľmi dôležité, pretože práve v tomto čase prebiehal proces premeny feudálnej národnosti na moderný národ. Išlo o dlhodobý vývin, počas ktorého sa menilo chápanie národa, spoločnosti aj postavenia jednotlivých vrstiev obyvateľstva.

Vo feudálnej spoločnosti ešte národ nebol chápaný tak ako dnes. Feudálny národ bol spojený najmä so spoločným územím a príslušnosťou k určitému štátu alebo panovníkovi. V novšom chápaní sa však postupne vytvára pojem moderného národa, ktorý sa opiera o viacero spoločných znakov.

Za základné znaky moderného národa sa považovali najmä:

• jazyk
• územie
• kultúra a tradície

Takéto chápanie národa presadzoval v 18. storočí aj nemecký filozof Johann Gottfried Herder.

Premena spoločnosti

V tomto období nešlo iba o národné zmeny, ale aj o hlboké spoločenské a hospodárske premeny.

Prebiehali dve dôležité zmeny:

• politická premena – prechod od stavovskej spoločnosti k občianskej spoločnosti
• ekonomická premena – prechod od feudálnej spoločnosti ku kapitalistickej spoločnosti

To znamená, že sa menilo postavenie obyvateľov, spôsob správy štátu aj hospodárske vzťahy. Starý feudálny poriadok sa postupne oslaboval a do popredia sa dostávali nové myšlienky slobody, občianstva a národnej identity.

Typické črty vývoja v strednej Európe

Pre strednú Európu bolo v tomto období typické najmä to, že sa začal rodiť nacionalizmus. Národy sa začali viac zaujímať o svoj pôvod, jazyk, dejiny a vlastnú kultúru. Objavovalo sa aj silnejšie citové prežívanie národnej príslušnosti.

Pre toto obdobie bolo príznačné:

• prebúdzanie národného vedomia
• zvýšený záujem o tradície a minulosť
• hľadanie vlastných koreňov
• národné obrodenie
• rastúce napätie medzi jednotlivými národmi v monarchii

Tradícia sa začala vnímať ako dôležitá súčasť moderného národa. Návrat ku koreňom neznamenal krok späť, ale naopak, stal sa cestou k národnému prebudeniu a sebauvedomeniu.

Herder a jeho význam

Veľký vplyv na slovenské národné obrodenie mal už spomínaný Johann Gottfried Herder, významný nemecký filozof 18. storočia. Priniesol myšlienku, že budúcnosť patrí slovanským národom.

S Herderom sa spája známa myšlienka, že:

• vláda germánskych národov sa skončila a budúce storočie bude storočím Slovanov

Herder veril, že práve slovanské národy môžu priniesť Európe novú morálnu silu. Táto predstava veľmi silno zapôsobila aj na slovenských vzdelancov, ktorí sa s jeho názormi stretávali najmä na univerzitách v Jene a Halle.

Jeho filozofia bola pre slovenské národné obrodenie dôležitá preto, že:

• povzbudzovala slovanské národy k sebavedomiu
• posilňovala vieru vo vlastnú budúcnosť
• pomáhala pri formovaní národného povedomia
• stala sa oporou v čase vyostrovania národnostných konfliktov v habsburskej monarchii

Spor o autochtónnosť

V 18. storočí sa v Uhorsku vyostril aj spor o autochtónnosť, teda spor o to, kto bol na tomto území pôvodný. Tento spor mal veľký význam, pretože sa netýkal len minulosti, ale aj politických práv a postavenia národov v Uhorsku.

Spor sa prejavil najmä v dvoch teóriách:

• podmaniteľská teória
• zmluvná teória

Podmaniteľská teória

Podmaniteľskú teóriu presadzoval Michal Bencsik, profesor uhorského práva na Trnavskej univerzite. Tvrdil, že Slováci ako samostatný národ v podstate neexistujú, pretože podľa legendy ich Svätopluk spolu s územím predal Maďarom za bieleho koňa. Z toho vyvodzoval, že Slováci sa stali súčasťou maďarského obyvateľstva a nemajú osobitné historické práva.

Táto teória podporovala predstavu, že:

• rozhodujúce postavenie v Uhorsku majú Maďari
• ostatné národy sú podriadené
• slovenské obyvateľstvo nemá vlastné historické oprávnenie na osobitné národné postavenie

S touto predstavou úzko súvisela aj myšlienka Natio Hungarica.

Natio Hungarica

Na začiatku 19. storočia sa rozvíjala myšlienka Natio Hungarica, teda predstava jednotného uhorského, neskôr čoraz viac maďarského národa. V pôvodnom feudálno-stavovskom chápaní nešlo o národ v modernom zmysle slova, ale o politický národ tvorený najmä privilegovanými vrstvami.

Pre túto predstavu bolo typické:

• Maďari boli chápaní ako vládnuca vrstva
• ostatné národy mali neplnoprávne postavenie
• rozhodujúce bolo stavovské a politické postavenie, nie jazyková či kultúrna samostatnosť iných národov

Táto myšlienka sa postupne menila na maďarský nacionalizmus, ktorý začal stále silnejšie presadzovať nadradené postavenie maďarského jazyka a maďarského národa.

Zmluvná teória

Ako reakcia na podmaniteľskú teóriu vznikla zmluvná teória, ktorú rozvíjal Ján Baltazár Magin. Vo svojom diele Apológia, známeho aj pod názvom Ostne alebo obrana, tvrdil, že Maďari neprišli na prázdne územie, ale že ich tunajší obyvatelia prijali a uzavreli s nimi dohodu o spoločnom spolužití.

Podľa tejto teórie:

• Slovania na území Uhorska žili už pred príchodom Maďarov
• Maďari boli prijatí ako partneri
• vzťah medzi nimi nemal byť vzťahom podriadenosti, ale dohody

Táto myšlienka mala veľký význam pre slovenské národné vedomie, pretože bránila historické postavenie Slovákov a stala sa jedným z prvých krokov slovenského národného sebauvedomovania.

Stupňovanie maďarského nacionalizmu

Na konci 18. a na začiatku 19. storočia sa maďarský nacionalizmus ešte viac vyostroval. Maďari mali pocit, že ich v habsburskej monarchii panovník dostatočne neoceňuje, a preto sa snažili posilniť svoje postavenie v Uhorsku.

Veľký vplyv na to mala aj politika Jozefa II.

Jeho zásahy vyvolali nevôľu najmä preto, že:

• zaviedol nemčinu ako úradný jazyk
• nedal sa korunovať za uhorského kráľa
• nezvolával uhorský snem

Tieto kroky vyvolali odpor uhorskej šľachty a zároveň podporili rast maďarského nacionalizmu. Maďarská spoločnosť začala čoraz dôraznejšie presadzovať vlastný jazyk a vlastné politické požiadavky.

Maďarizácia

Dôsledkom rastúceho maďarského nacionalizmu bolo postupné zosilňovanie maďarizácie. Tá sa začala už v 18. storočí, no na prelome 18. a 19. storočia sa ešte viac vyostrila.

Maďarizačné snahy vychádzali z predstavy:

• jeden národ
• jeden jazyk
• jedno náboženstvo

Takýto prístup viedol k tomu, že ostatné národy v Uhorsku, vrátane Slovákov, sa dostávali pod čoraz silnejší tlak.

Maďarizačné zákony z rokov 1791 a 1792

Dôležitým medzníkom boli maďarizačné zákony z rokov 1791 a 1792, ktoré ešte viac vyostrili národnostný konflikt.

Ich význam spočíval najmä v tom, že:

• v roku 1791 sa maďarčina stala povinným vyučovacím jazykom
• v roku 1792 platilo, že kto neovláda maďarčinu, nemá prístup k štátnej správe a úradom

Tieto opatrenia znevýhodňovali nemaďarské národy a priamo zasahovali do ich kultúrneho aj spoločenského života. Pre Slovákov to znamenalo, že boj za jazyk sa stal zároveň bojom za národnú existenciu.

Symbolický začiatok slovenského národného obrodenia

Za symbolický začiatok slovenského národného obrodenia sa považuje rok 1780, keď Juraj Papánek vydal dielo Dejiny slovenského národa.

Toto dielo bolo veľmi dôležité preto, že:

• predstavilo Slovákov ako samostatný národ
• zdôraznilo ich vlastné dejiny
• podporilo rast národného povedomia
• stalo sa významným impulzom pre ďalších slovenských vzdelancov

Papánkovo dielo malo veľký význam najmä v tom, že v čase rastúceho tlaku zvonka jasne pomenovalo existenciu slovenského národa a jeho historické korene.

Význam obdobia 1780 – 1848

Obdobie slovenských národných dejín medzi rokmi 1780 a 1848 je dôležité, pretože sa v ňom začal formovať slovenský moderný národ. Práve v tomto čase sa postupne vytvárali základy slovenského národného života, ktoré sa neskôr prejavili v jazykových, kultúrnych a politických aktivitách národovcov.

Najdôležitejšie znaky tohto obdobia boli:

• premena feudálnej národnosti na moderný národ
• rast významu jazyka, kultúry a tradícií
• šírenie myšlienok Herdera
• obrana historického postavenia Slovákov
• odpor proti maďarizácii
• začiatky slovenského národného obrodenia

Slovenské národné dejiny

V rokoch 1780 až 1848 sa slovenská spoločnosť menila z feudálnej na modernú. Národ sa už nechápal iba ako spoločenstvo obyvateľov jedného územia, ale ako spoločenstvo spojené jazykom, kultúrou, tradíciami a historickým vedomím. Veľký vplyv mali myšlienky Herdera, spor o pôvodnosť obyvateľstva v Uhorsku, rast maďarského nacionalizmu a maďarizačné zákony. Symbolickým začiatkom slovenského národného obrodenia bol rok 1780, keď Juraj Papánek vydal dielo Dejiny slovenského národa.

Čo je dobré si zapamätať:

• 1780 – 1848 – obdobie formovania moderného slovenského národa
• feudálny národ – stačilo spoločné územie
• moderný národ – jazyk, územie, kultúra a tradície
• Herder – hlásal význam budúcnosti slovanských národov
• podmaniteľská teória – Michal Bencsik
• zmluvná teória – Ján Baltazár Magin
• Natio Hungarica – predstava jednotného uhorského, neskôr maďarského politického národa
• 1791 a 1792 – maďarizačné zákony
• Juraj Papánek – symbolický začiatok slovenského národného obrodenia