Slovensko za vlády posledných Arpádovcov

Slovensko za vlády posledných Arpádovcov (13. storočie)

Obdobie vlády posledných Arpádovcov bolo pre územie dnešného Slovenska časom výrazných spoločenských, hospodárskych aj politických zmien. Nezodpovedná majetková politika kráľov, tatársky vpád a následná obnova krajiny zásadne ovplyvnili vývoj miest, šľachty aj poddaného obyvateľstva.

Donácie a nespokojnosť šľachty

V prvej tretine 13. storočia sa kráľovská moc oslabila najmä v dôsledku rozsiahlych donácií – rozdávania kráľovských majetkov. Tento spôsob vládnutia vyvolal nespokojnosť nižšej šľachty (servientov), ktorá sa cítila ohrozená rastúcou mocou veľmožov a cudzincov.

Riešením mala byť Zlatá bula z roku 1222, ktorú vydal kráľ Ondrej II. Dokument:

• zaručil dedičnosť šľachtických majetkov
• zakázal rozdávať majetky cudzincom
• posilnil práva nižšej šľachty voči kráľovi

Vláda Bela IV. a zmena politiky

Po nástupe na trón v roku 1235 sa kráľ Belo IV. snažil napraviť chyby svojho otca. Nariadil revíziu donácií, teda spätné preskúmanie darovaných majetkov, a oporu kráľovskej moci začal hľadať najmä v mestách.

Mestá a mestské privilégiá

Na území Slovenska existovali mestá už od 11. storočia, najmä:

• Nitra
• Bratislava
• Krupina

Išlo o mestá starého typu, ktoré boli trhovými a remeselníckymi centrami, no ich obyvatelia nemali osobitné práva.

Koncom 30. rokov 13. storočia začal Belo IV. udeľovať mestské privilégiá, čím vznikli mestá nového typu. Roku 1238 udelil prvé privilégiá hosťom z Krupiny.

Význam mestských privilégií

Udelením privilégií vznikli komunity mešťanov s vlastnou samosprávou. Mestá získali:

• voleného richtára
• mestskú radu
• vlastný súd ako prvostupňový orgán
• právo slobodného výberu farára

Hospodárske výsady zahŕňali:

• slobodný trh
• právo rúbať drevo a lámať kameň
• slobodu ťažby drahých kovov

Na oplátku mestá:

• platili pravidelnú daň do kráľovskej pokladnice
• mali povinnosť pohostiť kráľa pri jeho návšteve

Tatársky vpád (1241 – 1242)

Roku 1239 prijal Belo IV. do krajiny Kumánov, ktorí utekali pred Tatármi. Ich príchod však vyvolal napätie v spoločnosti.

V roku 1241 vtrhli Tatári do Uhorska a v bitke pri rieke Slaná porazili kráľovské vojsko. Slovensko bolo spustošené:

• Tatári vypálili Krupinu
• mestské privilégiá sa stratili
• krajina bola hospodársky zničená

Tatárom dokázali odolať iba opevnené kamenné hrady a mestá, ako napríklad Bratislava, Nitra, Komárno a Fiľakovo.

Obnova krajiny po tatárskom vpáde

Po odchode Tatárov začal Belo IV. rozsiahlu obnovu krajiny. Zameral sa najmä na:

• výstavbu kamenných hradov ako základ nového obranného systému
• obnovu a nové osídľovanie spustošených oblastí

Kráľ aj šľachtici pozývali na svoje územia hostí, najmä z nemeckých krajín. Významnú úlohu zohrali Sasi, ktorí sa usádzali aj v Krupine.

Nové osídľovanie a právo

Prisťahovalci si so sebou prinášali vlastné právne zvyklosti. Na Slovensku sa rozšírilo zákupné (emfyteutické) právo, ktoré:

• zaručovalo dedičné užívanie pôdy
• stanovovalo pevné povinnosti voči zemepánovi
• podporovalo hospodársku stabilitu obyvateľstva

Význam obdobia

Obdobie posledných Arpádovcov znamenalo pre Slovensko:

• vznik silných miest so samosprávou
• prechod k modernejšej obrane krajiny
• zmenu osídľovania a právnych vzťahov
• oslabenie kráľovskej moci a posilnenie miest a šľachty

Tieto procesy zásadne ovplyvnili ďalší vývoj krajiny v nasledujúcich storočiach.