Periodizácia dejín – pravek, starovek, stredovek, novovek, najnovšie dejiny

Periodizácia dejín – pravek, starovek, stredovek, novovek, najnovšie dejiny

Periodizácia dejín je rozdelenie histórie ľudstva na väčšie časové úseky podľa typických znakov vývoja spoločnosti, hospodárstva, kultúry a politiky. Takéto členenie nám pomáha lepšie sa orientovať v minulosti a pochopiť, ako sa ľudská spoločnosť postupne menila.

Dejiny sa najčastejšie členia na tieto základné obdobia:

• pravek
• starovek
• stredovek
• novovek
• najnovšie dejiny

Chronologické členenie dejín

Základné obdobia

• Pravek
• Starovek
• Stredovek
• Novovek
• Najnovšie dejiny

Každé z týchto období má svoje typické znaky, spôsob života, úroveň hospodárstva, spoločenské usporiadanie aj kultúrny vývin.

1. Pravek

Pravek je najstaršie obdobie ľudských dejín, ktoré sa začína objavením prvých ľudí a končí vznikom písma a prvých štátov. Je to obdobie, keď ľudia ešte nezanechávali písomné záznamy, a preto ho poznávame najmä z archeologických nálezov.

Pravek delíme na:

• kamennú dobu
• bronzovú dobu
• železnú dobu

a) Kamenná doba

Kamenná doba je najdlhším obdobím praveku. Nástroje sa v nej vyrábali predovšetkým z kameňa. Postupne sa delí na paleolit, mezolit, neolit a eneolit.

Paleolit – staršia doba kamenná

Paleolit je najstaršou etapou kamennej doby. Človek v tomto období žil najmä lovom, zberom a postupne sa učil využívať prírodu vo svoj prospech.

Starší paleolit

približne 3 mil. – 250 tis. rokov pred n. l.

Toto obdobie sa spája s najstaršími formami človeka, ako boli:

• Homo habilis
• Homo erectus

Pre starší paleolit je typické:

• začiatky ľudskej spoločnosti
• jednoduchý spôsob obživy, najmä lov a zber
• postupné zdokonaľovanie kamenných nástrojov
• rast významu života v skupine
• používanie ohňa
• vznik jednoduchých pracovných nástrojov, napríklad pästného klinu

Homo habilis sa živil najmä mäsitou potravou a využíval jednoduché nástroje.
Homo erectus už ovládal oheň a jeho spôsob života bol organizovanejší.

Stredný paleolit

približne 250 tis. – 40 tis. rokov pred n. l.

V tomto období žili:

• Homo sapiens
• neandertálci

Typické znaky stredného paleolitu:

• dokonalejšie formy lovu, napríklad pomocou oštepu
• zdokonalené opracovanie kameňa
• používanie nástrojov ako škrabadlá, hroty, vrtáky a rydlá
• zárodky rodovej spoločnosti
• prvé náboženské a kultové predstavy

Človek sa v tomto období stával zručnejším, organizovanejším a začal si vytvárať aj duchovný vzťah k svetu.

Mladší paleolit

približne 40 tis. – 8 tis. rokov pred n. l.

V mladšom paleolite už žil Homo sapiens sapiens, teda človek dnešného typu.

Pre toto obdobie bolo typické:

• rozvinuté myslenie a reč
• premena tlupy na rodové spoločenstvo
• rozvoj umeleckých prejavov
• vznik jaskynných malieb a rytín
• rozvoj náboženských predstáv

Veľmi vyspelé boli najmä oblasti okolo Stredozemného mora. Človek už dokázal premýšľať abstraktne, vytvárať umenie a rozvíjať duchovný život.

Mezolit – stredná doba kamenná

približne 8. – 5. tisícročie pred n. l.

Mezolit bol prechodným obdobím medzi paleolitom a neolitom. Klíma sa oteplila, tundry ustupovali a menilo sa aj prírodné prostredie.

Charakteristické znaky mezolitu:

• lov menšej zveri
• rybolov a zberačstvo
• používanie luku a šípu
• využívanie harpún, udíc a člnov
• drobné kamenné nástroje

Človek sa lepšie prispôsoboval novým prírodným podmienkam a rozširoval svoje spôsoby obživy.

Neolit – mladšia doba kamenná

približne 6./5. tisícročie – 3200 pred n. l.

Neolit priniesol zásadnú zmenu v živote človeka. Ľudia už neboli odkázaní iba na lov a zber, ale začali si potravu sami vyrábať.

Najdôležitejšie znaky neolitu:

• prechod k poľnohospodárstvu a chovu dobytka
• prvá spoločenská deľba práce
• vznik usadlého spôsobu života
• zdokonaľovanie kamenných nástrojov
• výroba brúsených a prevŕtaných sekier, dlát a klinov
• vznik keramiky
• tkanie textílií z ľanu a vlny
• vrcholenie matriarchátu

Neolitická revolúcia znamenala veľký obrat v dejinách ľudstva, pretože človek začal vedome meniť svoje prostredie a vytvárať trvalé sídla.

Eneolit – neskorá doba kamenná

približne 3200 – 1900 pred n. l.

Eneolit je prechodným obdobím medzi kamennou a bronzovou dobou.

Jeho znaky:

• používanie prvých kovov, najmä medi
• rozvoj remesiel
• rozvoj hrnčiarstva
• rozmach hlbinného dolovania
• vznik dreveného oradla
• rast významu muža v spoločnosti
• premena matriarchátu na patriarchálnu spoločnosť
• výroba lepších zbraní a nástrojov

Eneolit predstavuje obdobie, keď sa popri kameni začal výraznejšie využívať aj kov.

b) Bronzová doba

približne 1900 – 700 pred n. l.

Bronzová doba sa delí na:

• staršiu
• strednú
• neskorú

V tomto období sa začal vo veľkej miere používať bronz, teda zliatina medi a cínu. To výrazne ovplyvnilo výrobu nástrojov aj zbraní.

Typické znaky bronzovej doby:

• rozvoj baníctva a hutníctva
• zrýchlenie špecializácie remesiel
• druhá spoločenská deľba práce – oddelenie remesiel od poľnohospodárstva
• sériovejšia výroba nástrojov
• rozvoj obchodu
• vznik majetkovej a spoločenskej nerovnosti

Spoločnosť sa stávala zložitejšou a rozdiely medzi ľuďmi sa postupne zväčšovali.

c) Železná doba

Železná doba sa delí na:

• staršiu – halštatskú
  približne 700 – 400 pred n. l.
• mladšiu – laténsku
  približne 400 – začiatok nášho letopočtu, na našom území spájanú najmä s Keltmi

Pre železnú dobu bolo typické:

• rozšírenie spracovania železa
• ďalšia špecializácia remesiel
• rozvoj hrnčiarstva a sklárstva
• rozvoj poľnohospodárstva a obchodu
• rast sociálnej a majetkovej nerovnosti
• tretia spoločenská deľba práce
• rozklad rodovej spoločnosti
• vznik susedskej občiny
• postupné vytváranie prvých štátnych útvarov

Železo bolo pevnejšie a dostupnejšie než bronz, preto jeho využitie zásadne zmenilo hospodárstvo aj vojenskú silu spoločností.

2. Starovek

Starovek sa zvyčajne datuje od vzniku písma a prvých štátov približne okolo roku 3000 pred n. l. do roku 476 n. l., keď zanikla Západorímska ríša.

Je to obdobie prvých veľkých civilizácií, rozvoja štátov, zákonov, písomníctva, náboženstiev a mestského života.

Základné členenie staroveku

Starovek delíme na:

• obdobie staroorientálnych štátov
• obdobie antiky

a) Staroorientálne štáty

Do tejto skupiny patria najmä veľké riečne civilizácie:

• Mezopotámia
• Egypt
• India
• Čína

Tieto civilizácie vznikali pri veľkých riekach, ktoré umožňovali rozvoj poľnohospodárstva, obchodu a mestského života.

b) Antika

Antika zahŕňa najmä:

• staroveké Grécko
• staroveký Rím

Pojem antika pôvodne označoval grécko-rímske umenie, no neskôr sa začal používať aj na pomenovanie celej historickej epochy grécko-rímskeho sveta.

Charakteristické znaky staroveku

Pre starovek sú typické:

• vznik prvých štátov
• vznik písma
• rozvoj zákonov a správy štátu
• vznik miest
• rozvoj remesiel a obchodu
• rozvoj náboženstva, filozofie a umenia
• existencia otrokárskej spoločnosti v mnohých štátoch

Všeobecné znaky klasického staroveku

Klasický starovek mal tieto črty:

• prímorské štáty
• prevzatie kultúrneho dedičstva Starého Orientu
• dynamický spoločenský vývin
• rozvoj remesiel a obchodu
• premena spoločného vlastníctva pôdy na súkromné vlastníctvo
• rast počtu otrokov

Starovek bol veľmi dôležitým obdobím, pretože vytvoril základy mnohých inštitúcií, ktoré ovplyvnili ďalší vývoj Európy a sveta.

3. Stredovek

Stredovek je obdobie medzi starovekom a novovekom. Za jeho začiatok sa všeobecne považuje rok 476, keď zanikla Západorímska ríša.

Koniec stredoveku sa v rôznych učebniciach určuje rôzne. Najčastejšie sa uvádzajú tieto medzníky:

• 1492 – objavenie Ameriky
• 1517 – vystúpenie Martina Luthera
• 1618 – začiatok tridsaťročnej vojny

Pojem stredovek vytvorili talianski humanisti. Označovali ním obdobie medzi antikou a novou dobou.

Charakteristika stredoveku

Stredovek býva niekedy hodnotený negatívne, najmä v porovnaní s antikou alebo novovekom, no v skutočnosti priniesol aj významné civilizačné zmeny.

Pre stredovek sú typické:

• dominancia kresťanstva a cirkvi
• feudálne usporiadanie spoločnosti
• poľnohospodársky charakter hospodárstva
• vznik a rozvoj kráľovstiev
• budovanie hradov, kláštorov a miest
• rozvoj vzdelanosti, práva, filozofie a teológie

Cirkev bola po rozpade Západorímskej ríše najstabilnejšou inštitúciou a výrazne ovplyvňovala politický aj duchovný život.

Delenie stredoveku

Stredovek delíme na:

• raný stredovek
• vrcholný stredovek
• neskorý stredovek

Raný stredovek

približne od 5. storočia do okolo roku 1000 až 1200

Toto obdobie bolo časom veľkých zmien. Po rozpade Rímskej ríše vznikali nové štáty a politické útvary, ktorých úroveň bola veľmi rozdielna.

Typické znaky:

• formovanie nových štátov
• sťahovanie národov a premiešavanie obyvateľstva
• významná úloha cirkvi
• postupné šírenie kresťanstva
• pretrvávanie mnohých pozostatkov rímskej civilizácie

Najvyššiu úroveň dosahovali krajiny, ktoré predtým patrili k Rímskej ríši, napríklad Itália, Galia, Hispánia a Panónia, ako aj Byzancia.

Vrcholný stredovek

približne 11. – 13. storočie

Vrcholný stredovek bol obdobím najväčšieho rozmachu stredovekej spoločnosti.

Typické znaky:

• rast produktivity poľnohospodárstva
• zavádzanie výkonnejších nástrojov
• rozšírenie trojpoľného systému
• vznik a rozvoj miest
• rozmach remesiel a obchodu
• upevnenie feudálnej spoločnosti
• rast významu panovníkov a šľachty

Práve v tomto období dostali mnohé európske krajiny podobu, ktorá ovplyvnila ich ďalší vývoj.

Neskorý stredovek

približne polovica 14. storočia – prelom 15. a 16. storočia

Neskorý stredovek bol obdobím kríz a veľkých zmien.

Typické znaky:

• morové epidémie, najmä čierna smrť
• hospodárske a sociálne problémy
• oslabovanie stredovekého systému
• postupný nástup nových myšlienok
• príprava prechodu k novoveku

Stredovek sa v tomto období dostal do svojej záverečnej fázy a postupne sa menil na novú historickú epochu.

4. Novovek

Novovek je obdobie, ktoré nasleduje po stredoveku. Presný začiatok nie je stanovený úplne jednotne, no najčastejšie sa za symbolický začiatok považuje rok 1492, keď Krištof Kolumbus objavil Ameriku.

Ako možné medzníky začiatku novoveku sa uvádzajú aj:

• 1453 – dobytie Konštantinopolu Turkami
• 1485 – koniec vojny ruží v Anglicku
• 1517 – zverejnenie 95 téz Martinom Lutherom
• 1526 – bitka pri Moháči
• 1640 – začiatok revolúcie v Anglicku

Charakteristika novoveku

Novovek priniesol prevratné zmeny vo všetkých oblastiach života.

Typické znaky novoveku:

• rozvoj renesancie a humanizmu
• reformácia a protireformácia
• zámorské objavy
• vznik koloniálnych ríš
• rozvoj kapitalizmu
• rast osobnej slobody
• vznik parlamentarizmu a ústavnosti
• technologický pokrok
• rozvoj vied a racionalizmu

Novovek znamenal prechod od stredovekej spoločnosti k modernejšiemu hospodárskemu a politickému usporiadaniu.

Delenie novoveku

Novovek delíme na:

• počiatok novoveku
• zrelý novovek
• počiatok moderných dejín

Počiatok novoveku

približne od 16. storočia

Toto obdobie je spojené s:

• renesanciou
• humanizmom
• reformáciou
• protireformáciou
• rozvojom kolonializmu
• vznikom kapitalizmu
• oslabovaním feudalizmu
• posilňovaním absolutistických štátov

Vrcholom mocenských konfliktov tohto obdobia bola tridsaťročná vojna.

Zrelý novovek

približne od druhej polovice 17. storočia

Typické znaky:

• ďalší rozvoj štátov
• rozširovanie koloniálnych ríš
• prehlbovanie rozdielov vo svetovom vývine
• rozvoj priemyselnej revolúcie, najmä v Anglicku

Počiatok moderných dejín

približne prelom 18. a 19. storočia, prípadne 19. a 20. storočia

Toto obdobie je spojené s:

• nástupom nacionalizmu
• revolučnými pohybmi
• rokom 1848
• rastom sociálnych a národnostných konfliktov
• súperením koloniálnych veľmocí
• vyústením napätia do prvej svetovej vojny

5. Súčasné dejiny – najnovšie dejiny

Pri najnovších dejinách sa stretávame s nejednotným vymedzením. Niektorí historici ich začínajú:

• rokom 1918 – po skončení prvej svetovej vojny
• rokom 1945 – po skončení druhej svetovej vojny

Ide o obdobie moderného sveta, veľkých vojen, ideologických konfliktov, rozvoja techniky a vzniku dnešného medzinárodného usporiadania.

Obdobie rokov 1918 – 1939

Medzi najdôležitejšie udalosti patria:

• 1914 – začiatok prvej svetovej vojny
• 1917 – revolúcia v Rusku, nástup boľševikov
• 1918 – koniec prvej svetovej vojny
• 1919 – Versaillská konferencia
• 1919 – epidémia chrípky
• 1920 – vznik Spoločnosti národov
• 1922 – Mussolini získava moc v Taliansku
• 1933 – nástup Hitlera k moci
• 1936 – začiatok občianskej vojny v Španielsku
• 1938 – anšlus Rakúska
• 1938 – Mníchovská konferencia
• 1939 – pakt Molotov – Ribbentrop
• 1939 – napadnutie Poľska a začiatok druhej svetovej vojny

Druhá svetová vojna

K hlavným udalostiam patria:

• 1940 – nemecké úspechy v Európe
• 1940 – letecká bitka o Veľkú Britániu
• 1941 – napadnutie ZSSR
• 1943 – porážka Nemcov pri Stalingrade
• 1943 – konferencia v Teheráne
• 1944 – vylodenie v Normandii
• 1945 – konferencia v Jalte
• 1945 – porážka Nemecka
• 8. máj 1945 – koniec druhej svetovej vojny v Európe

Dejiny po roku 1945

Po druhej svetovej vojne sa svet rozdelil na dva mocenské bloky a začalo sa obdobie studenej vojny.

Najdôležitejšie udalosti:

• 1947 – Marshallov plán
• 1948 – komunistický prevrat v Československu
• 1948 – blokáda Berlína
• 1949 – vznik NATO
• 1949 – vznik SRN a NDR
• 1949 – založenie RVHP
• 1953 – smrť Stalina
• 1955 – vznik Varšavskej zmluvy
• 1956 – protikomunistické povstania v Maďarsku a Poľsku
• 1957 – Rímske zmluvy a vznik EHS
• 1961 – Jurij Gagarin ako prvý človek vo vesmíre
• 1961 – stavba Berlínskeho múra
• 1980 – vznik Solidarity v Poľsku
• 1985 – nástup Gorbačova a perestrojka
• 1991 – rozpad ZSSR
• 2002 – veľké záplavy v Európe

Periodizácia dejín

Periodizácia dejín znamená rozdelenie dejín do väčších časových období, aby sme lepšie pochopili vývoj ľudskej spoločnosti. Základné obdobia dejín sú:

• pravek
• starovek
• stredovek
• novovek
• najnovšie dejiny

Každé obdobie sa vyznačuje iným spôsobom života, inou spoločenskou organizáciou, úrovňou techniky, kultúry a hospodárstva. Takéto členenie je veľmi dôležité pri štúdiu dejepisu, pretože pomáha zaradiť udalosti do správneho času a pochopiť ich súvislosti.

Čo je dobré si zapamätať:

• Pravek – obdobie pred vznikom písma
• Starovek – od vzniku písma a prvých štátov do roku 476
• Stredovek – od roku 476 približne do roku 1492
• Novovek – od konca stredoveku po moderné dejiny
• Najnovšie dejiny – najčastejšie od roku 1918 alebo 1945