Staroveké Grécko – Atény, Sparta, kultúra a grécko-perzské vojny

Staroveké Grécko – Atény, Sparta, kultúra a grécko-perzské vojny

Základná charakteristika

Staroveké Grécko patrí medzi najvýznamnejšie civilizácie staroveku. Rozprestieralo sa na území južnej časti Balkánskeho polostrova, ostrovov v Egejskom mori, Kréty, Cyprusu a západného pobrežia Malej Ázie. Grécky svet však nebol jednotným štátom. Tvorili ho samostatné mestské štáty, ktoré mali vlastnú správu, zákony aj vojsko.

Gréci výrazne ovplyvnili dejiny Európy aj celého sveta. Práve tu sa rozvíjala demokracia, filozofia, divadlo, dejepisectvo, olympijské hry, architektúra a veda. Vplyv starovekého Grécka cítime dodnes v politike, umení, vzdelaní aj kultúre.

Najstaršie obdobie a mykénska kultúra

Okolo roku 2000 pred n. l. osídlili grécky priestor roľnícko-pastierske kmene, ktoré sa dostali do kontaktu s vyspelou kultúrou Kréty. Neskôr na pevnine vytvorili vlastnú mykénsku kultúru, pomenovanú podľa mesta Mykény na Peloponéze. Jej typickým znakom boli mohutné opevnené hrady, ktoré slúžili ako sídla vládcov a zároveň ako hospodárske a remeselné centrá. Mykénska civilizácia patrí do neskorej bronzovej doby a jej úpadok sa spája s kolapsom okolo 1200 pred n. l., tradične aj s príchodom Dórov.

Homérska doba

Homérska doba sa zvyčajne zaraďuje približne medzi roky 1200 až 800 pred n. l. Toto obdobie poznáme najmä z eposov Iliada a Odysea, ktoré sa pripisujú Homérovi. Z nich sa dozvedáme o živote gréckych kmeňov, o význame rodových vzťahov, bojovníkov a aristokracie.

Na čele spoločnosti stáli králi a rodová aristokracia. Ostatní slobodní členovia rodu mali síce osobnú slobodu, ale skutočný vplyv patril najmä významným rodom. V tomto období sa časť Grékov presúvala na pobrežie Malej Ázie a na okolité ostrovy, kde vznikali nové mestá, napríklad Milétos, Efezos či Smyrna.

Archaická doba

Archaická doba približne od 8. do 6. storočia pred n. l. bola obdobím veľkých zmien. Práve vtedy sa začali formovať mestské štáty – polis, ktoré sa stali základom gréckeho politického života. Pôda sa čoraz viac pokladala za súkromné vlastníctvo, rozvíjal sa obchod a naturálnu výmenu postupne nahrádzali peniaze.

V tomto období prebiehala aj veľká grécka kolonizácia. Jej príčinou bol nedostatok pôdy, rast obchodu a snaha získať nové trhy a suroviny. Grécke osady vznikali pri brehoch Čierneho mora, v južnej Itálii a na Sicílii. Kolonizácia pomohla šíreniu gréckej kultúry do širokého priestoru Stredomoria.

Mestské štáty

Najtypickejším znakom starovekého Grécka boli mestské štáty. Každý polis bol samostatnou politickou jednotkou. Niektoré mali demokratické zriadenie, iné oligarchiu alebo tyraniu. Medzi najvýznamnejšie patrili Atény a Sparta, ktoré sa neskôr stali aj hlavnými rivalmi v boji o nadvládu v Grécku.

Atény

Vývoj Atén

Atény patria medzi najvýznamnejšie mestské štáty starovekého Grécka. V 7. storočí pred n. l. v nich vznikli sociálne nepokoje, pretože chudobní roľníci sa zadlžovali a niektorí upadali do dlhového otroctva. Aristokracia musela ustúpiť a poverila Solóna, aby vykonal reformy.

Solón:

• zrušil dlhy roľníkov
• vykúpil mnohých z dlhového otroctva
• posilnil postavenie obchodníkov a remeselníkov

Napätie však úplne nezmizlo a moci sa neskôr zmocnil Peisistratos, ktorý zaviedol tyraniu. Pevné základy aténskej demokracie položil až Kleisthenés, ktorý po roku 507 pred n. l. vytvoril systém ľudovej vlády. Zaviedol aj ostrakizmus, teda črepinový súd, ktorým mohli občania na desať rokov vykázať nebezpečného politika z mesta.

Aténska demokracia

Aténska demokracia bola významným historickým javom, no treba si uvedomiť, že nebola všeobecná v dnešnom zmysle slova. Na politickom živote sa mohli zúčastňovať iba dospelí slobodní muži – občania. Ženy, cudzinci a otroci politické práva nemali. Napriek tomu išlo o prelomový systém, v ktorom rozhodovalo ľudové zhromaždenie.

Vrchol aténska demokracia dosiahla za vlády Perikla v polovici 5. storočia pred n. l. Zavedenie platov za verejné funkcie umožnilo zúčastňovať sa na správe štátu aj chudobnejším občanom. Toto obdobie sa často označuje ako zlatý vek Atén.

Sparta

Charakteristika Sparty

Sparta bola druhým veľkým centrom gréckeho sveta. Na rozdiel od Atén mala vojenský a oligarchický charakter. Obyvateľstvo bolo prísne organizované a celý štát bol zameraný na disciplínu, poslušnosť a vojenskú pripravenosť. Na čele stáli dvaja králi, dôležitú úlohu mali aj eformi a rada starších.

Sparta si v 6. storočí pred n. l. podriadila veľkú časť Peloponézu a vytvorila Peloponézsky spolok, čím sa stala najmocnejším štátom južného Grécka. Jej sila však stála najmä na vojenskej organizácii a tvrdom ovládaní podmaneného obyvateľstva.

Klasické obdobie gréckych dejín

Grécko-perzské vojny

Klasické obdobie sa zvyčajne datuje približne od 500 do 338 pred n. l. Na jeho začiatku museli grécke mestské štáty čeliť mohutnej Perzskej ríši. Konflikt prerástol do grécko-perzských vojen, ktoré sa viedli približne v rokoch 492 až 449 pred n. l.

K hlavným udalostiam patrili:

• 490 pred n. l. – bitka pri Maratóne
• 480 pred n. l. – Xerxova invázia a zničenie Atén
• 480 pred n. l. – námorná bitka pri Salamíne
• 479 pred n. l. – porážka Peržanov pri Platajách

Napriek presile Peržanov sa Gréci ubránili. Tieto víťazstvá posilnili najmä Atény, ktoré sa po vojnách stali vedúcou námornou mocnosťou.

Peloponézska vojna

Rast moci Atén vyvolal napätie so Spartou. Toto súperenie vyústilo do peloponézskej vojny, ktorá sa viedla v rokoch 431 až 404 pred n. l. Vojna zasiahla takmer celý grécky svet a skončila sa porážkou Atén. Oslabila však aj Spartu, takže celé Grécko sa dostalo do obdobia nestability.

Napokon boli grécke mestské štáty roku 338 pred n. l. porazené Macedóniou, čím sa uzavrelo obdobie ich samostatnej politickej prevahy.

Kultúra starovekého Grécka

Vzdelanosť a výchova

Vzdelanosť slobodných občanov bola v Grécku na vysokej úrovni. Gréci prevzali písmo od Feničanov a upravili ho tak, že sa stalo jednoduchším a prístupnejším. Významným ideálom gréckej výchovy bola kalokagatia, teda spojenie telesnej krásy a mravnej ušľachtilosti.

Literatúra

Za vrchol gréckeho epického básnictva sa považujú Homérove eposy:

• Iliada – o trójskej vojne
• Odysea – o návrate Odysea z Tróje

Neskôr sa rozvíjala aj lyrika, ktorá vyjadrovala osobnejšie pocity a myšlienky.

Dráma a divadlo

Grécka dráma vznikla z obradov na počesť boha Dionýza. Postupne sa vyvinulo divadlo s hercami, zborom a dialógom. Hry sa uvádzali v amfiteátroch a mali nielen zábavnú, ale aj výchovnú funkciu.

Najvýznamnejší dramatici:

• Aischylos
• Sofokles
• Euripides
• Aristofanes

Tragédie zobrazovali stret človeka s osudom, komédie často kritizovali spoločnosť a politiku.

Dejepisectvo

Gréci položili aj základy dejepisu. Za „otca dejepisu“ sa považuje Herodotos, ktorý opisoval najmä grécko-perzské vojny. Tukydides spracoval dejiny peloponézskej vojny a uplatňoval kritickejší prístup k prameňom.

Filozofia

Grécka filozofia patrí k najväčším prínosom tejto civilizácie. Prví filozofi sa snažili vysvetliť podstatu sveta a hľadali jeho základ v pralátke alebo v hmote. Medzi významných mysliteľov patrili:

• Demokritos
• Sokrates
• Platón
• Aristoteles

Demokritos učil, že svet sa skladá z atómov. Platón vytvoril významnú idealistickú filozofiu a tvrdil, že skutočný je svet ideí. Aristoteles systematizoval takmer všetko vtedajšie poznanie a stal sa jedným z najvplyvnejších filozofov celej európskej tradície.

Architektúra a sochárstvo

Architektúra

Grécka architektúra sa preslávila najmä chrámami, stĺporadiami, divadlami a verejnými budovami. Klenotnicou gréckej architektúry bola aténska Akropola, prestavaná najmä v období po grécko-perzských vojnách. Gréci stavali najprv z dreva a tehál, neskôr najmä z kameňa a mramoru.

Sochárstvo

Grécke sochárstvo zobrazovalo najmä bohov, atlétov a ideál krásneho ľudského tela. Sochári dobre poznali anatómiu a usilovali sa zachytiť dokonalosť pohybu aj výrazu. Medzi najvýznamnejších patrili:

• Feidias
• Myrón
• Polykleitos
• Praxiteles

Známe sú napríklad Myrónov Diskobolos či Feidiove monumentálne sochy bohov.

Veda

Gréci prevzali mnohé poznatky od staroorientálnych civilizácií, ale ďalej ich rozvinuli. Významne sa rozvíjala:

• matematika
• geometria
• astronómia
• fyzika
• medicína

Veľký význam mal Pytagoras a jeho škola. V medicíne vynikol Hippokrates, ktorý učil, že choroby majú prirodzené príčiny, nie sú len zásahom bohov.

Náboženstvo a olympijské hry

Grécke náboženstvo malo veľký význam v každodennom aj verejnom živote. Gréci pôvodne uctievali prírodné sily, no neskôr ich bohovia dostali ľudskú podobu. Každý boh mal svoju oblasť pôsobenia. Náboženské slávnosti spájali obyvateľov mestských štátov a posilňovali ich spoločnú identitu.

Najvýznamnejšie boli olympijské hry, ktoré sa konali raz za štyri roky pri chráme boha Dia v Olympii. Prvé tradične datované hry sa konali v roku 776 pred n. l. Počas hier platilo prímerie nazývané ekecheiria, aby sa mohli zúčastniť športovci zo všetkých gréckych štátov. Víťaz získal iba olivový veniec, no bola to mimoriadna česť.

Význam starovekého Grécka

Staroveké Grécko zanechalo obrovské dedičstvo. Jeho význam spočíva najmä v tom, že:

• položilo základy európskej filozofie
• rozvinulo demokratické myslenie
• vytvorilo divadlo a dejepisectvo
• ovplyvnilo architektúru, sochárstvo a literatúru
• rozvíjalo vedu a šport

Grécka civilizácia sa stala jedným zo základných pilierov európskej kultúry.

Staroveké Grécko

Staroveké Grécko tvorili samostatné mestské štáty, z ktorých najvýznamnejšie boli Atény a Sparta. Gréci prešli vývojom od mykénskej civilizácie cez homérske a archaické obdobie až po klasický vek. V klasickom období porazili Peržanov, no neskôr sa oslabili peloponézskou vojnou. Obrovský význam mali v oblasti demokracie, filozofie, literatúry, divadla, architektúry, vedy a športu.

Čo je dobré si zapamätať:

• mykénska kultúra – významná civilizácia pevninského Grécka
• homérska doba – obdobie eposov Iliada a Odysea
• mestský štát (polis) – základ gréckeho politického života
• Atény – centrum demokracie
• Sparta – vojenský štát
• grécko-perzské vojny – boj Grékov proti Peržanom
• peloponézska vojna – konflikt Atén a Sparty
• Perikles – vrchol aténskej demokracie
• Sokrates, Platón, Aristoteles – významní filozofi
• olympijské hry – najvýznamnejšie grécke športové slávnosti