Veľká Morava – vznik, panovníci, Cyril a Metod, zánik

Veľká Morava – vznik, panovníci, Cyril a Metod, zánik

Základná charakteristika

Veľká Morava bola významný ranostredoveký slovanský štát, ktorý vznikol v prvej polovici 9. storočia. Za začiatok jej dejín sa zvyčajne považuje rok 833, keď knieža Mojmír I. pripojil Nitrianske kniežatstvo k Moravskému kniežatstvu. Zánik Veľkej Moravy sa kladie na začiatok 10. storočia, približne okolo rokov 906 až 907, po vnútornom oslabení a po útokoch starých Maďarov.

Veľká Morava sa rozprestierala najmä na území dnešného Slovenska, Moravy a priľahlých oblastí strednej Európy. V období najväčšieho rozmachu zasahovala aj do častí dnešných Čiech, Maďarska a Poľska. Považuje sa za najstarší spoľahlivo doložený západoslovanský štát a má mimoriadny význam pre dejiny Slovákov aj ďalších slovanských národov.

Obyvatelia Veľkej Moravy

Obyvateľstvo Veľkej Moravy tvorili Slovania, ktorých pramene označujú rôznymi názvami. V latinských textoch sa objavujú pomenovania ako Sclavi či Moravania, v slovanských prameňoch sa používa označenie slověne. Tento výraz vtedajší autori používali vo všeobecnom význame Slovania. Neskôr sa z neho vyvinuli aj názvy niektorých dnešných národov, napríklad Slováci a Slovinci. Tento vývoj však treba chápať opatrne, pretože stredoveké pomenovania obyvateľstva ešte neznamenali moderné národy v dnešnom zmysle slova. Na základe dobových prameňov je isté najmä to, že išlo o slovanské obyvateľstvo západnej časti Karpatskej kotliny a priľahlých území.

Jazykom obyvateľov bola slovančina staršieho typu, teda jazyk blízky ostatným slovanským nárečiam tej doby. Veľký význam neskôr získala aj staroslovienčina, ktorú na Veľkej Morave používali pri bohoslužbách a v písomníctve zásluhou misie Konštantína a Metoda.

Hlavné centrá a významné hradiská

Presná poloha hlavného centra Veľkej Moravy nie je dodnes úplne istá. Historici a archeológovia za najvýznamnejšie centrá považujú najmä oblasti Mikulčíc, Starého Města pri Uherskom Hradišti a Nitry. Práve tieto lokality priniesli mimoriadne bohaté archeologické nálezy z veľkomoravského obdobia.

K najznámejším veľkomoravským centrám patrili:

• Nitra – jedno z najdôležitejších politických a cirkevných centier
• Devín – významné hradisko pri sútoku Dunaja a Moravy
• Mikulčice – jedno z hlavných mocenských a kultúrnych centier
• Staré Město a Velehradská oblasť – významné sídelné a cirkevné stredisko
• Pohansko pri Břeclavi – dôležité hradisko na Morave

Na území dnešného Slovenska sa nachádzalo viacero ďalších hradísk, ktoré mali obranný, správny aj hospodársky význam. Medzi ne patrili napríklad Pobedim, Ducové, Bojná, Nitrianska Blatnica, Zemplín, Brekov či Hronský Beňadik. Archeologické nálezy dokazujú, že Veľká Morava mala dobre vybudovanú sieť opevnených centier, ktoré plnili úlohu správy, obchodu, obrany aj náboženského života.

Vznik Veľkej Moravy

Za zakladateľa spoločného štátu býva považovaný Mojmír I., ktorý okolo roku 833 pripojil k svojmu územiu Nitrianske kniežatstvo a vyhnal knieža Pribinu. Týmto spojením vznikol silnejší útvar, ktorý sa stal základom budúcej Veľkej Moravy. Mojmír I. vládol približne do roku 846.

Tento nový štát sa dostával do častých sporov s Východofranskou ríšou, ktorá sa snažila zasahovať do jeho vnútorných pomerov. Napriek tomu sa Veľká Morava postupne upevňovala a stala sa dôležitou mocnosťou v strednej Európe.

Rastislav a upevnenie samostatnosti

Po Mojmírovi I. nastúpil na trón Rastislav, ktorý vládol v rokoch 846 až 870. Spočiatku bol dosadený s podporou východofranského panovníka, no neskôr sa usiloval o osamostatnenie Veľkej Moravy od franského vplyvu. Práve za jeho vlády sa štát výrazne upevnil.

Rastislav si uvedomoval, že politická nezávislosť súvisí aj s cirkevnou samostatnosťou. Franskí kňazi šírili kresťanstvo najmä v latinčine a zároveň podporovali politické záujmy Frankov. Preto Rastislav požiadal najprv pápeža a potom byzantského cisára o vyslanie učencov, ktorí by vedeli hlásať vieru v jazyku zrozumiteľnom domácemu obyvateľstvu.

Misia Konštantína a Metoda

Na Rastislavovu žiadosť vyslal byzantský cisár Michal III. na Veľkú Moravu v roku 863 dvoch bratov zo Solúna – Konštantína a Metoda. Konštantín je známy aj pod menom Cyril, ktoré prijal krátko pred smrťou v Ríme. Ich príchod patril k najvýznamnejším udalostiam našich dejín.

Ich význam spočíval v tom, že:

• vytvorili hlaholiku, prvé písmo určené pre Slovanov
• preložili liturgické a náboženské texty do staroslovienčiny
• zaviedli bohoslužbu v jazyku zrozumiteľnom ľudu
• pripravovali domácich žiakov a kňazov
• položili základy slovanského písomníctva a vzdelanosti

Staroslovienčina sa tak stala štvrtým liturgickým jazykom kresťanstva, popri latinčine, gréčtine a hebrejčine. Tento krok mal obrovský náboženský, kultúrny aj politický význam. Veľká Morava sa vďaka tomu zaradila medzi vyspelé kresťanské štáty Európy.

Cyril a Metod v Ríme

Franským duchovným sa používanie staroslovienčiny nepáčilo, pretože oslabovalo ich vplyv. Konštantín a Metod preto odišli do Ríma, aby obhájili svoju činnosť. Pápež ich napokon podporil a slovanskú liturgiu schválil. Konštantín však v Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a roku 869 zomrel. Metod pokračoval v misii ďalej.

Metod sa stal arcibiskupom a pôsobil nielen na Veľkej Morave, ale aj v širšom priestore strednej Európy. Jeho pôsobenie však sprevádzali spory s franským duchovenstvom. Po jeho smrti v roku 885 bola staroslovienčina na Veľkej Morave postupne potláčaná a jeho žiaci odišli najmä do Bulharska, kde ďalej rozvíjali slovanskú vzdelanosť. Práve odtiaľ sa neskôr šírilo cyrilo-metodské dedičstvo do ďalších slovanských krajín.

Svätopluk a vrchol Veľkej Moravy

Po Rastislavovi sa vlády ujal Svätopluk I., ktorý panoval v rokoch 870 až 894. Za jeho vlády dosiahla Veľká Morava najväčší územný rozsah aj politickú moc. Svätopluk bol schopný panovník a vojvodca, ktorý dokázal upevniť štát a rozšíriť jeho vplyv na okolité krajiny.

Svätoplukova ríša zasahovala aj na územia dnešných:

• Čiech
• južného Poľska
• časti Maďarska
• Lužice
• Panónie

Veľká Morava sa v tomto období stala významnou mocnosťou strednej Európy. Roku 874 bol uzavretý Forchheimský mier, ktorý priniesol Svätoplukovi priaznivejšie podmienky na ďalšie upevňovanie moci. Za jeho vlády sa rozvíjala aj cirkevná organizácia a význam Nitry ako dôležitého centra ešte vzrástol.

Cirkevná organizácia a kultúra

Veľká Morava nebola len vojensky silným štátom, ale aj krajinou s rozvíjajúcou sa kresťanskou kultúrou. Kresťanstvo sa tu šírilo už pred príchodom Cyrila a Metoda, no ich misia mu dala nový rozmer. Veľký význam mala:

• výstavba kostolov
• vzdelávanie budúcich kňazov
• používanie písma
• preklad náboženských kníh
• rozvoj právnej a literárnej kultúry

V Nitre vzniklo biskupstvo, čo svedčí o dôležitosti tohto mesta v cirkevných dejinách Veľkej Moravy. Archeologické nálezy na našom území zároveň dokazujú, že kresťanstvo sa tu ujalo pomerne skoro a že veľkomoravská spoločnosť mala vyspelú materiálnu aj duchovnú kultúru.

Zánik Veľkej Moravy

Po smrti Svätopluka v roku 894 sa situácia v štáte zhoršila. Medzi jeho nástupcami vznikli vnútorné spory, ktoré oslabili jednotu ríše. Zároveň sa stupňoval tlak zvonka, najmä zo strany starých Maďarov, ktorí prenikali do Karpatskej kotliny.

Za posledného panovníka sa považuje Mojmír II., no jeho vláda už prebiehala v období úpadku. Veľká Morava sa postupne rozpadla a na začiatku 10. storočia zanikla. V historických prameňoch sa často spomína rok 906, prípadne súvislosť s udalosťami okolo roku 907, no presný dátum zániku nie je známy. Isté však je, že po tomto období už Veľká Morava ako štát neexistovala.

Význam Veľkej Moravy

Veľká Morava má v našich dejinách mimoriadny význam, pretože:

• bola prvým významným štátnym útvarom našich predkov
• položila základy politickej organizácie v priestore dnešného Slovenska
• stala sa centrom kresťanstva, vzdelanosti a kultúry
• práve tu sa výrazne presadilo dielo Cyrila a Metoda
• ovplyvnila vývoj slovanských národov a ich písomníctva

Jej odkaz presahuje hranice Slovenska. Veľká Morava je dôležitou súčasťou európskych dejín, pretože ukazuje, že aj slovanské národy mali už v ranom stredoveku vlastnú štátnosť, kultúru a duchovný život na vysokej úrovni.

Veľká Morava

Veľká Morava vznikla okolo roku 833 spojením Moravského a Nitrianskeho kniežatstva. Najvýznamnejšími panovníkmi boli Mojmír I., Rastislav a Svätopluk I. Za Rastislava prišli roku 863 na Veľkú Moravu Konštantín a Metod, ktorí priniesli hlaholiku a staroslovienčinu. Za Svätopluka dosiahla ríša najväčší rozmach. Po jeho smrti štát zoslabol a na začiatku 10. storočia zanikol.

Čo je dobré si z tejto témy zapamätať:

• 833 – Mojmír I. pripojil Nitrianske kniežatstvo
• 846 – 870 – vláda Rastislava
• 863 – príchod Konštantína a Metoda
• 870 – 894 – vláda Svätopluka I.
• 869 – smrť Cyrila v Ríme
• 885 – smrť Metoda
• okolo 906 až 907 – zánik Veľkej Moravy