3. Reformácia a protireformácia na území Slovenska v 16. a 17. storočí

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: verca123
Typ práce: Referát
Dátum: 03.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 583 slov
Počet zobrazení: 90
Tlačení: 2
Uložení: 4

3. Reformácia a protireformácia na území Slovenska v 16. a 17. storočí

Reformácia vzniká v roku 1517 (Martin Luther pribil 95 téz na kostol v nemeckom Wittenbergu). Reformácia vznikla z dvoch príčin: 1. cirkevné(márnivosť, materializmus, svetskosť, narušenie cirkevnej disciplíny kléru, kupovanie biskupských úradov viď Borgiovci, nízka kultúrna i vzdelanostná úroveň kléru, neporiadok v kláštoroch, úpadok morálky a disciplíny rehoľníkov, zneužívanie a kupovanie odpustkov, korupcia v cirkvi) 2. politicko- sociálne(oslobodenie kláštorov od daní, čo bolo nespravodlivé pre ostatnú cirkev, mestá sa snažili zbaviť duchovných zemepánov). 

K reforme v cirkvi viedlo najmä zneužívanie cirkvi na úkor svetských záujmov.

Už v dvadsiatych rokoch 16. storočia sa rozohnili prvé iskierky reformácie. Dopomohli tomu a) moháčska katastrofa (smrť dvoch arcibiskupov a piatich biskupov) b)občianska vojna medzi Habsburgovcami (katolíci) a Zápoľskovcami (prijímali reformáciu z dôvodu odporu) c)osmanská expanzia (Turkom sa hodilo podporovanie nepriateľa Habsburgovcov t.j nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ).

Najľahšie reformáciu prijímali banícke mestá, Spiš, západné Slovensko (mestá s nemeckým obyvateľstvom). Boli to mestá Bardejov, Prešov, Levoča a neskôr aj Trenčín či Žilina (na západnom Slovensku šírili reformáciu českí kňazi. Reformáciu prinášali študenti prichádzajúci z Nemecka, ale aj nemeckí obchodníci. Protestantmi sa stali Thurzovci, Révayovci (aj s poddanými). Prichádzajú sem aj novokrstenci (Spiš), habáni (Záhorie – remeselníci a keramikári).

Rozlišuje dve protestantské skupiny: a)evanjelici augsburského vyznania (luteráni prijali priamo Lutherovo učenie, opierali sa o augsburskú konfesiu z roku 1530). Evanjelici boli prevažne Slováci. b)kalvíni alebo helvéti. Kalvinizmus bol rozšírený najmä v Maďarsku.

Podľa zásady Cuius regio, eius religio (1555) si šľachta presadzovala svoje konfesie na území, ktoré patrilo. Koncom 16. storočia bolo viac ako 90% obyvateľstva prihlásených k protestantizmu. Za prvé vystúpenie protestantov môžeme považovať banícke povstanie z rokov 1525-1526.

Prijímanie reformácie znamenalo prejavenie odporu voči Habsburgovcom a bolo to spočiatku politickou otázkou. Evanjelici neuznávali cirkevnú vrchnosť (dôvod prečo sa šľachte ľahšie pridávalo k protestantom). Evanjelické kostoly museli byť jednoduché, čím priťahovali obyčajných ľudí. Jazykom evanjelikov mohol byť vždy materinský jazyk (biblická čeština u slovenských luteránov), katolíci presadzovali latinčinu.

Mestá sa spájali do tzv. ochranných zväzov 1.Confesio Pentapolitana (1549) alebo aj zväz piatich východoslovenských miest (Prešov, Levoča, Bardejov, Košice a Sabinov)2. Confesio Heptapolitana (1559) zväz siedmich slovenských miest (Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Nová Baňa, Pukanec, Banská Belá, Ľubietová)3. Confesio Scepusiana (1569) zväz 24 spišských miest.

Obdobie prvej rekatolizácie - Habsburgovcov nenechal protestantizmus chladnými. Už od polovice 16. storočie sa začína presadzovať rekatolizácia. Prvým rekatolizátorom sa stal Mikuláš Oláh. Mikuláš Oláh bol ostrihomským arcibiskupom od roku 1553. Spolu s ním nastupuje rekatolizácia v Trnave. Mikulášovi výrazne pomáhali jezuiti (rád založenž španielskym rytierom sv. Ignácom z Loyoly). V roku 1561 bola zaolžená jezuitská škola v Trnave a seminár na výchovy kňažstva. Mikuláš Oláh sa snažil nenásilným spôsobom (vzdelaním, výchovou kňažstva, vydávaním kníh) získať katolíkov. Nebolo mu to však nič platné.

Obdobie druhej rekatolizácie - V rekatolizácii pokračovali aj ďalší ostrihomskí arcibiskupi ako František Forgáč či Peter Pázmaň. V roku 1616 nastupuje Pázmaň na post arcibiskupa. Rekatolizácia sa začína presadzovať (obdobie druhej rekatolizácie). Pázmaň získal vzdelanie u jezuitov. V rekatolizačných snahách sa zameriaval na školstvo, viedol spisy a polemiky s protestatmi, zameral sa na výchovu mužov v šľachtických rodinách (rozvoj školstva – založenie Trnavskej univerzity). V Trnave a Bratislave vzniklo jezuitské kolégium a vo Viedni ústav pre výchovu kňazov tzv. Pázmaneum). Pázmaň bránil protestantom aby zakladali školy (napr. v Trenčíne). Pázmaň bol poctený poctami a majetkami od panovníka. Činnosť Petra Pázmaňa vrcholí v 30. rokoch 17. storočia (Ferdinand III.)

Veľký úlovok sa protestantom podaril keď sa protestantský šľachtic Juraj Turzo stal v roku 1610 uhorským palatínom. Turzo bol aj ústrednou postavou cirkevnej synody zvolanej roku 1610 v Žiline.. Na synode sa vytvorila organizácia a správa evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Cirkev sa zorganizovala na treťom stupni cirkevnej správi. Roku 1614 spišská synoda rozšírila organizáciu aj pre výchovu.

V roku 1644 – 1645 vypuklo povstanie Juraja I. Rákociho ako následok straty protestantizmu. Povstanie sa skončilo Lineckým mierom 1645). Vďaka Lineckému mieru sa náboženská sloboda sa rozšírila aj na poddaných.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Diskusia: 3. Reformácia a protireformácia na území Slovenska v 16. a 17. storočí

Pridať nový komentár


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021