4. Protihabsburgské povstania

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: verca123
Typ práce: Referát
Dátum: 03.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 805 slov
Počet zobrazení: 98
Tlačení: 4
Uložení: 3

4. Protihabsburgské povstania

Protihabsburské povstania vznikali z mnohých dôvodov a mali mnohé spoločné a) habsburskou centralizáciab) protireformáciac) túžba po mocid) centrum povstaní sa nachádzalo v Sedmohradsku e) okrem Imricha Thökölyho a Františka I. Rákociho prebiehali povstania počas tridsaťročnej vojny f) osmanská pomoc povstalcom

4.1. Povstanie Gabriela Betlena (1619 – 1622)

Povstanie zasiahlo čerstvo nastúpivšího Ferdinanda II. Stupňuje sa rekatolizácia (Péter Pázmaň ostrihomským arcibiskupom). Rekatolizácia sa stretla s búrkou nevôle v uhorských radoch.

Gabriel Betlen bol od roku 1613 vo funkcií sedmohradského kniežaťa a aktívne chcel rozšíriť sedmohradské územie. Pod heslom boja za náboženskú slobodu rozpútal boje proti Habsburgovcom. Začiatok povstania sa kryl s povstaním českých stavov proti Habsburgovcom. Pomoc českým stavo bola vhodná zámienka na rozpútanie povstania. Nanešťastie české stavy boli na Bielej Hore roku 1620 porazené a Betlen Čechom nepomohol. Boje sa teda rozpútali v Uhorsku. Betlen sa mohol tešiť podpore od osmanského sultána. Centrom povstania bol východné Slovensko a znovu Košice. Z Košíc sa Betlen postupne posúval na západné Slovensko. V roku 1620 sa Betlenove vojská dostávajú do Bratislavy. Tu prítomné uhorské stavy vyhlásili Gabriela Betlena za kráľa. Všetko odobrili Osmani. Betlen sa z taktických dôvodov sa nedal korunovať (nechal si priestor na rokovania s Ferdinandom II.). Po Bielej Hore prišli Habsburgovci ale aj poľské vojská. Betlen musel ustúpiť do Banskej Bystrice. Snem v Banskej Bystrici v druhej polovici roku 1620 prijal viaceré antikatolícke reformy (vyhnanie jezuitov z Uhorska, okresanie počtu arcibiskupstiev na tri). Habsburgovci medzičasom bojovali na rôznych frontoch. Za pomoci zahraničných spojencov sa Habsburgovcom podarilo Betlena vytlačiť ďalej na východ. V Betlenovom tábore sa začínajú objavovať trhliny a hlasy volajúce po uzatvorení mieru s Ferdinandom. Ferdinand II. obsadil Trnavu, Nitru, Trnavu. Na druhej strane Betlen udolal svojho súpera pri pevnosti Nové Zámky. Z toho dôvodu už aj Ferdinand II. podporoval mierové riešenie problému.

Preto v Mikulove v roku 1622 bol uzatvorený mier medzi Ferdinandom II. a Gabrielom Betlenom. Protestantom sa potvrdila náboženská sloboda. Betlen dostal a) potvrdenie na doživotnú držbu Sedmohradsk b) 7 východouhorských stolícc) titul ríšského kniežaťad) sliezske kniežatstvá Ratibor a Opole

Na oplátku sa Betlen musel vzdať titulu nekorunovaného uhorského kráľa a miest na území kráľovského Uhorska v prospech Habsburgovcov.

Aj po mieri sa Betlen pokúšal o isté územné výboje. Betlen využil zaneprázdnenosť Habsburgovcov a v boji sa spojil s protestantskými nemeckými kniežatami. Až v roku 1626 musel Betlen definitívne uznať podmienky Mikulovského mieru. Maďarská historiografia mierne glorifikuje sedmohradské kniežatá (považuje ich za kráľov).

4.2. Povstanie Juraja I. Rákociho (1644 – 1645)

Betlen v roku 1629 zomiera a na pozíciu sedmohradského kniežaťa nastupuje Juraj I. Rákociho. Z Rákociho sa vyvinie vodca ďalšieho protihabsburgského povstania.

Juraj I. Rákoci musel pre Habsburgovcami tvrdo brániť výdobytky Mikulovského mieru. Bohužiaľ v roku 1631 takto Ferdinand II. získal 7 východouhorských stolíc.

V medziobdobí pred Jurajom I. Rákocim sa odohralo roľnícke povstanie Petra Čására (1631). Na Zemplíne, v Above a Šariš vypuklo povstanie aby zlepšilo roľnícke podmienky. Je zrejmé že povstaniu ešte viac pomohlo vyčíňanie vojsk cisárskych ale aj povstaleckých. Záhadou ostáva pôvod Petra Časára. Povstalci oficiálne podporili Juraja I. Rákociho avšak. Juraj I. Rákoci odmietol povstalcom pomôcť. Už v roku 1632 povstanie skončilo a Časára popravili. Roľníci neboli potrestaní, na ich šťastie.

Už po strate uhorských stolíc začal nadväzovať Rákoci kontakty s nepriateľmi Habsburgovcov. Podľa plánu mal napríklad podporiť Švédov. Juraj I. Rákoci si ešte nejakú dobu musel počkať na povstanie.

Habsburgovci začínajú v tom čase začínajú napínať svaly. To znamená začiatok ťažkých časov pre protestantov. Do Uhorska sa vrátili jezuiti, založila sa Trnavská univerzita. Nástup Ferdinanda III. v roku 1637 situáciu ešte zhoršuje o svoje sa postará aj všadeprítomná osmanská hrozba. Proti Habsburgovcom vystúpil aj palatín Mikuláš Esterházi inak magnát katolík. Habsburská politika nemilosrdne potláčala záujmy uhorských veľmožov.

Oficiálne vojensky však vystúpil proti Habsburgovcom až Juraj I. Rákoci. Znovu s pomocou Osmanov sa podarilo Rákocimu obsadiť Košice, dobyť stredoslovenské banské mestá a aj časť západného Slovenska. Protihabsburské povstanie malo podporiť Švédov. Nanešťastie sila Habsburgovcov komplikuje situáciu v Rákociho tábore. Časť Rákociho armády zvažuje uzatvorenie prímerie. Rákociho končí v roku 1645 uzatvorením Lineckého mieru. Náboženská sloboda sa vzťahuje na všetkých obyvateľov. Rákoci získal prakticky to čo Betlen. Neukončená tridsaťročná vojna posilnila rozhodovaciu a administratívnu právomoc uhorskej šľachty. Protihabsburgské povstania značne zhoršili hospodársku situáciu v krajine.

4.2.1. Vešeléniho sprisahanie a následná vojenská diktatúra (1667 – 1683)

Pred povstaním Imricha Thökölyho vypuklo tzv. Véšeleniho sprisahanie vedené palatínom Františkom Vešelénim.

Vnútorná nestabilita krajiny je časovanou náložou pre vznik ohnísk odporu. Ku kríze v Uhorsku prichádza z viacerých dôvodov: a) po Rákociho povstaní sa zvyšuje daňové zaťaženie pre ľudí v Uhorskub) osmanské plieneniec) Šľachta prichádza o veľkú časť peňazí napr. vďaka vysokým daniam

Habsburgovcov vtedy zaujímal boj s osobou francúzskeho panovníka Ľudovíta XIV. V Uhorsku sa upevňuje centralizácia, odnímajú sa privilégia uhorskej šľachte a stupňuje sa aj rekatolizačná politika (odnímajú sa protestantom kostoly, Linecký mier sa porušuje jedna radosť).

V radoch šľachty sa formuje opozícia voči panovníkovi. Na čele opozície bol František Vešeléni. Vešeléni bol magnátom. Magnáti podporovali skôr Habsburgovcov. V terajšej situácii aj oni upustili od podpory Habsburgovcom. V rokoch 1667 - 1669 prebiehali horúčkovité prípravy. Pomocnú ruku podali a) ostrihomský arcibiskup Peter Lipajb) chorvátsky bán Peter Zrínskyc) pomôcť mali aj Osmaniad) Ľudovít XIV

Sprisahanie bolo odhalené a kruto potlačené. Ktosi zo sprisahancov prezradili plány Habsburgovcom. V roku 1669 vyslal Leopold I. vojsko aby zničil oddiely sprisahancov. Odohralo sa viacero procesov. V rokoch 1670 – 1671 v mestách Levoča a Prešoch odohrali sa súdne procesy so sprisahancami. Rovnako ani Bratislavu neobišli veľké procesy. Hlavní strojcovia boli pripravení o majetok a popravení.

Odhalenie sprisahania len presvedčilo Habsburgovcov aby ďalej centralizovali (desať násobne sa zvýšila daň, každá stolica prispievala na vojsko, bola zavedené spotrebná daň tzv. akcíza – pri obchode s mäsom a liehovinami). Reakciou bola búrka nevôle zo šľachtických radov. Zvýšenie daní prispelo k nárastu napätie medzi poddanými a zemepánmi. V konečnom dôsledku to znamená začiatok kuruckého odboja voči šľachte. Prvé vystúpenie kuruckého vojska sa uskutočnilo v roku 1672. Kurucký odboj viedol nižší zeman Gašpar Pika. Habsburgovci v roku 1673 zavádzajú špeciálnu správu v Uhorsku. Zrušili úrad palatína. Krajinu spravovalo gubernium na čele s veľmajstrom Rádu nemeckých rytierov tzv. vojenská diktatúra v Uhorsku (dohliadalo na plnenie habsburgovských nariadení). Uhorsko bolo v podstate rakúskou provinciou. Obdobie od roku 1671 – 1681 je smutným desaťročím uhorského protestantizmu. Sú konfiškované evanjelické kostoly, školy, evanjelickí kňazi odchádzajú z krajiny.

4.3. Povstanie Imricha Thökölyho (1678 – 1685/1687)

V posledných dvoch povstaniach sa na výslnie začínajú vysúvať vojenské jednotky známe ako kuruci. Historici preto zvyknú posledné dve povstania ako kurucká vojna. Na Gemeri je známy termín Malkotenti. Najznámejší, slovenským kurucom bol Juraj Jánošík. Cisárske vojská sa nazývali labancami.

Pôvod termínu labanec sa rôzni. 1. Podľa maďarčiny by mohol termín pochádzať zo slova lafanc čiže pľuhavý.2. Nemecká terminológia uvádza slovo laufhans (v preklade utekaj Hans).

Kuruci povstali na východe Slovenska. Onedlho sa Imrich Thököly sa postavil na čelo povstaleckých vojsk. Nebolo to len tak náhodou. Thököly vlastnil veľké majetky mal pri meste Kežmarok.

Z východného Slovenska (s centrom v Košiciach) pokračovala povstalecká až na západ. Vďaka podpore Osmanov bolo spočiatku vojenské povstanie úspešné.

Habsburgovci v roku 1681 na Šopronskom sneme rokovali s Thökölyovcami. Cisár Leopold I. sa Thökölyho bál. Zo strachu preto a) Zrušil guberniub) Obnovil úrad palatína (zvolený bol Pavol Esterházi) c) Vyhlásil amnestiu pre účastníkov Vešeléniho sprisahaniad) skončil prenasledovanie protestantov a ustanovila sa náboženská sloboda (Šopronské články). Protestanti mohli stavať kostoly na artikulárnych miestach (vchod nemohol byť od ulice, kostoly boli bez veže).

Za podpory Osmanov sa v roku 1681 stáva Thököly kráľom stredného Uhorska (korunovaný budínskym pašom Ibrahimom). Povstanie sa dostáva do osmanskej závislosti Thököly musel Osmanom platiť peniaze za ochranu. Thököly kniežatstvo je de facto vazalom Osmanov.

Na posilnenie pozície uzavrel cisár v roku 1682 s Thökölym prímerie pri Žemberovciach. Na základe prímeria si Thököly ponechal už získané územie. Spojenectvom s Osmanmi sa však Thököly diskvalifikoval pre spoluprácu s uhorskou šľachtou. Navyše Osmania v roku 1683 prehrali pri Viedni a začali ustupovať z krajiny. Ústup Osmanov oslaboval aj samotného Thökölyho. Do roku 1685 je celé Thökölyho územie. Thökölyho uväznil varadínsky paša Ahmed.

Povstanie sa definitívne končí až v roku 1687. Do histórie vošla udalosť známa ako prešovské jatky. Účastníci Thökölyho povstania boli popravení a podobný osud stihol aj plánovačov ďalšieho povstania. Nad akciou dozoroval cisársky generál Antonio Caraffa. Celkovo bolo popravených 24 ľudí. V roku 1687 na sneme v Bratislave je otázka Thököly osoby vyriešená. Účastníci Thökölyho povstania sú amnestovaní. Habsburgovci dostávajú dedičné právo vládnuť v Uhorsku. Snem zrušil článok Zlatej Buly o práve šľachty na odpor proti kráľovi (Ius Resistendi). Snem posilnil postavenie katolíkov.

4.4. Povstanie Františka II. Rákociho (1703 – 1711)

Rákociho povstanie má iné príčiny ako predchádzajúce povstania najmä však už nie je osmanská hrozba. Do istej miery boli príčiny rovnaké – a) zlá hospodárska a sociálna situácia uhorského obyvateľstvab) nespokojnosť s politikou viedenského dvora (Rákoci bol katolíkom).

V povstaní bojovali najpočetnejšie vojská, obyvateľstvo utrpelo najväčšie škody, existovali najširšie zahraničnopolitické kontakty. Povstanie spadá do panovania troch cisárov. Leopold I. zomiera v roku 1705. Jozef I. dva týždne pred uzavretím mieru zomiera a tak podpisuje mier Karol VI..

Rodinné okolnosti Františka II. Rákociho boli ako stvorené pre akékoľvek protihabsburgské povstanie. František II. Rákoci bol pravnukom Juraja I. Rákociho. Matkou Františka II. Rákociho bola Helena Zrínska. Helena Zrínska bola druhou manželkou Imricha Thökölyho.

František II. Rákoci bol najbohatším uhorským magnátom. Predohrou povstania bolo už plánovanie povstania v roku 1701. Františka II. Rákociho však odhalili a preto musel utiecť do poľského exilu. V exile prišlo k nadviazaniu kontaktov s Ľudovítom XIV. Ľudovít XIV. finančne zastrešil povstanie Františka II. Rákociho. V roku 1703 na východe Slovenska (v Zátisí) povstali najchudobnejšie vrstvy. Vtedy sa z exilu vracia František II. Rákoci. Ako predstaviteľ šľachty sa postavil sa na čelo povstania chudobných. Za účasť na povstaní mali byť poddaní zbavení poddansta (podľa patentu). Zrušenie poddanstva nemalo zrovna mobilizačný charakter na uhorskú šľachtu. František II. Rákoci preto prisľúbil šľachte majetky.

Habsburgovci sa ocitli v nezávideniahodnej situácie. Okolo roku 1703 boli po uši namočení v bojoch o španielske dedičstvo. Ani povstalecká armáda nemala na ružiach ustlané. Zásobovanie takmer nefungovalo a výzbroj bol slabá.

Dôležitým medzníkom sa stal snem povstalcom v Sečanoch v roku 1705. Na sneme vzniká konfederácia uhorských stavov. Vodcom sa stal František II. Rákoci. Vznikol 25- členný senát zložený zo šľachty, magnátov a prelátov. V rokoch 1706 – 1707 boje utíchli. Stále sa však odohrávali sociálne nepokoje (banícke povstanie).

Ďalším významným dátumom bol snem v Onóde v roku 1707. Onódsky snem je známy kvôli zaujímavej príhode. V Onóde sa proti Františkovi II. Rákocimu postavili zástupcovia viacerých slovenských stolíc. František II. Rákoci sa nemaznal. Vyslanci Turčianskej stolice Krištofa Okoličániho a Melichiora Rakovského boli na sneme zabití. Na sneme v Onóde zaviedol František II. Rákoci dokonca dane proti šľachte. Zároveň boli Habsburgovci detronizovaní. Zdanenie uhorskej šľachty bolo neodpustiteľným hriechom.

Už v roku 1708 Rákoci utrpel porážku pri Trenčíne. Veľkú zásluhu na porážke kurucov mali cisárski generáli Seigbert Heister a Ján Pálfi. Po porážke v Trenčíne Rákoci strácal postupne ďalšie a ďalšie územia až ovládal iba fliačok zeme. Preto bol v roku 1711 podpísaný tzv. Szatmársky mier. Mier podpísal Karol VI. a František II. Rákoci. Uhorská šľachta odprisahala panovníkovi vernosť začo dostala amnestiu. Panovník za prísľub vernosti potvrdil uhorskej šľachte dovtedajšie práva a výsady. Rok 1711 je označovaný za akési 1. rakúskouhorské vyrovnanie. Po Szatmárskom mieri prichádza dlhé obdobie stability.

Povstanie Františka II. Rákociho podporil francúzsky kráľ Ľudovít XIV. a ruský cár Peter Veľký. Posledné protihabsburgské povstanie sa odohrávalo počas a) vojny o španielske dedičstvo (medzi Habsburogvcami a Francúzmi) c) severnej vojny (medzi Švédmi a Rusmi

Peter Veľký ponúkol Franiškovi II. Rákocimu post poľského kráľa aby eliminoval Poliakov. Po trenčianskej bitke v roku 1708 Peter Veľký stráca záujem o kurucov (bitka pri Poltave – ruské víťazstvo nad Švédmi).

Šľachta v povstaní získala výsady. V povstaní sa o slovo prihlásili aj poddaní ale napokon z povstania nič nevyťažili. Naopak Rákociho povstanie zruinovalo hospodárstva aj sociálnu situáciu poddaných.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#bratislavský snem 1687 #Betlenovo povstanie (1619 – 1622)


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.022