5. Osmanské boje v 17. storočí

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: verca123
Typ práce: Referát
Dátum: 03.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 586 slov
Počet zobrazení: 1 312
Tlačení: 127
Uložení: 128

5. Osmanské boje v 17.storočí

Osmania aj Habsburgovci mali svoje problémy, nemali preto záujem o návrat priameho vojenského konfliktu. Osmania napriek Žitavskému mieru provokovali. Podnikali výpady na slovenské územie, plienili, drancovali. Napríklad V roku 1624 v súvislosti s Betlenovým povstaním Osmania obsadili Vráble a okolie (oblasť vypálili a ľudí pobrali do otroctva). V 50-tych rokoch sa snažili neúspešne získať Nové Zámky. Aj cisárske vojská podnikali plienivé výpady na osmanské územie. Neúnosná hospodárska situácia viedla k Vešeléniho sprisahaniu.

5.1. Dobytie Nových Zámkov a Varšvársky mier (1661 – 1664)

V 60-tych rokoch sa Osmania pripravovali na veľké vojenské vystúpenie v rámci Uhorska. Na začiatku vojenského konfliktu boli sedmohradské udalosti z roku 1661 – 1662. Juraj II. Rákoci sa totiž pokúsil vytesniť Osmanov zo Sedmohradska. Osmania sa nechali vyprovokovať a začali novú vojnu.. V roku 1663 sa v Bratislave zišiel uhorský snem. Zástupcovia Habsburgovcov prejavili snahu predĺžiť Žitavský mier ale bez úspechu. V roku 1663 vypukol veľký konflikt s Osmanmi. Takmer 100 000 Osmánov vytiahlo do boja proti Habsburgovcom. Osmania sa dostávajú k pevnosti Nové Zámky aby ju v roku 1663 aj dobyli. Pádom Nových Zámkov sa Osmanom otvorila cesta až k Považiu. V Nových Zámkoch sa usídlil ďalší ejálet. 

Pád Nových Zámkov vyvolal strach aj v ďalších európskych mocnostiach. Všetci začali pumpovať peniaze do obrany Habsburgovcov. Vďaka peniazom sa Habsburgovcom v roku 1664 podarilo Osmanov zastaviť. Obe strany ešte ten istý rok uzavrel mier. Mier bol pre Habsburgovcov nevýhodný, pretože ponechal Osmanom všetky územné zisky. Habsburgovci sa finančne vyčerpali a to ešte potrebovali prostriedky na boj proti Ľudovítovi XIV..

Strata Nových Zámkov rozšírila panstvo Osmanov, väčšia časť ľudí podliehala dvojitému zdaneniu. Vojna s Osmanmi znamenala obrovské straty na životoch. Slovensko prišlo o 100 000 ľudí (mŕtvi alebo odvlečení do otroctva). Osmani si nedali pokoj a drancovanie neskončilo ani Váršvarským mierom. Nepriamym dôsledkom Váršvarského mieru bolo sprisahanie Františka Véšeléniho. Habsburgovci sa počas vlády panovníka Leopolda I. upevňovali moc. Postupovala tvrdá rekatolizácia. 

5.2. Posledná vojna s Osmanmi (1683 – 1699)

Turci využili povstanie Thökölyho na poslednú otvorenú vojnu proti Habsburgovcom. Po úspešnom postupe sa Osmania ocitli v roku 1683 vo Viedni. Po ťažkých bojoch sa napokon Viedeň ubránila.

V boji sa viacerí vojvodcovia : a) Ján Sobieski (poľský kráľ) – mal najväčšiu zásluhu na víťazstve b) Karol Lotrinský (lotrinský vojvoda) c) Maximilián II. Emanuel Bádenský (bavorskí vojvoda)

 Po porážke Osmania utekali do Uhorska čo im sily stačili. Sobieskemu sa podarilo postupne oslobodzovať územie od Osmanov. Viedenská bitka naštartovala dlhšiu vojnu proti Osmanom. Na jar roku 1684 sa sformovalo protiturecké spojenectvo známe ako Svätá liga. V spojenectve sa zúčastnilo a) Habsburgovci (cisár Leopold I.) b) Poľsko (kráľ Ján Sobieski) c) Benátsko (dóža Luigi Contarini) d) Pápež Inocent XI.e) Rusko ( Peter I. Veľký) – Rusi sa pridali až neskôr

Cisár Leopold I. čoskoro získava a) Nové Zámky (1685)b) Budín (1686)

1687 bitkou pri Jágri bola osmanská moc v Uhorsku definitívne zlikvidovaná. Definitívne ukončenie bojov prišlo v roku 1697. Vojská pod velením Eguena Savojského vyhrali nad Osmanmi pri Zente (v Chorvátsku). V roku 1699 bol uzatvorený mier v Sriemskych Karlovciach (v Srbsku). Vďaka mieru Habsburgovci získali celé Uhorsko + územie Báčky a časť Slavónska. Osmania opúšťajú aj Sedmohradsko. Víťazstvo nad Osmanmi znamenalo posilnenie Habsburgskej moci v Európe.

Podľa niektorých historikov je osmanská porážka začiatkom zrodu novodobej Európy. Počas Osmanskej nadvlády sa všetky dôležité administratívne a cirkevné úrady presídlili na Slovensko. Slovensko sa na vyše 150 rokov stáva reprezentantom Uhorska. Obyvateľstvo kruto zaplakalo kvôli Osmanom. Drancovanie, odvliekanie do otroctva.

Dôležitú úlohu zohrali hajdúsi. Hajdúsi sa zaoberali obchodom s otrokmi. Hajdúsi boli spočiatku poddaný. Rozšírením osmanského panstva stratili pôdu. Preto sa dali do osmanských služieb a žili z vojenskej koristi. Hajdúsi zohrali úlohu v Bočkajovom a Betlenovom povstaní. Pokiaľ bolo dosť peňazí tak hajdúsi boli ochotní urobiť v podstate všeko. Osmanská kultúra sa odrazila aj v literatúre (historické piesne – napr. pieseň o Jágri, Sigete, Moháčskej porážke). Vďaka dvojitému zdaňovaniu máme daňové súpisy (prvý súpis obyvateľstva).

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Osmanske boje #habsburgovci v 17. storočí #habsburgovci v 17 storoci problemy


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu