6. Politický vývoj po Szatmárskom mieri (Karol VI. a Mária Terézia)

6. Politický vývoj po Szatmárskom mieri (Karol VI. a Mária Terézia)

6.1. Karol VI.

6.1.1. Urovnanie vzťahov zo šľachtou

Vzťahy medzi šľachtou a panovníkom sa urovnávajú. Karol VI. si upevnil pozíciu a pokúsil sa o hospodársku obnovu zbedačenej krajiny. Uhorsko malo byť podľa Karol VI. pripútané k Habsburgovcom: a) zavádzanie nových úradov b) zmena úpravy vzťahov medzi šľachtou a panovníkom

Na bratislavskom sneme v roku 1715 sa Karol pokúsil usporiadať vzťahy. Snem oficiálne odsúdil povstania spolu s protagonistami. Na oplátku sa panovník zaviazal vládnuť podľa uhorských zákonov a v súčinnosti s krajinským snemom. Za nového palatína zvolil snem Mikuláša Pálfiho

Sedmohradsko ostalo samostatnou provinciou spravovanou kniežaťom. Prešlo však priamo pod správu viedenského gubernia. Aj územie vojenskej hranice sa dostal pod priamu správu Habsburgovcov (územie kde mali obyvatelia väčšie výsady).

V roku 1715 bola zriadená stála armáda, platená z daní. V prípade mimoriadnej situácie zvýšenie vojenských daní musel odsúhlasiť snem. Prvýkrát sa v dejinách Uhorska uskutočnili krajinské súpisy (1715 – 1720). Daňový súpis určoval a) kto mal platiť dane b) aká je výška dane

V prvých rokoch Karolovej vlády bola zriadená komora snažiaca sa o zlepšenie situácie v krajine. K moci nastupuje nová skupina silných uhorských magnátov, ktorí podporovali panovníka. Patria sem rody: a) Nadášdyovci b) Pálffyovci c) Esterháziovci d) Andrášiovci (Andráši bol budúci významný minister zahraničných vecí)

Karol VI. sa musel pasovať zo zložitou medzinárodnou situáciou. Viedol viaceré avšak menej úspešné boje.

6.1.2. Vojnové konflikty

1. Vojna o španielske dedičstvo (1701 – 1713) V Španielsku zomrel Karol II. z roku Habsburgovcov bez mužského následníka trónu. V boji o post panovníka sa ocitli dvaja hlavní kandiáti: a) Karol z rodu Habsburgovcov (budúci Karol VI.) syn rakúskeho cisára Leopolda I. b) Filip z Anjou (určený testamentom Karola II.) vnuk francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Ľudovít XIV. si presadzoval nároky cez španielsku manželku.

Rakúsko, Anglicko, Nizozemsko a nemecké kniežatá vytvorili koalíciu a spoločne sa postavili proti Ľudovítovi XIV.

V roku 1711 zomiera rakúsky cisár Jozef I. Karol VI. prebral žezlo v Rakúsku ( v Uhorsku pôsobil ako kráľ Karol III.) . To sa nepáčilo prívržencom Habsburgovcov preto Habsburgovci stratili podporu spriatelených štátov.

Vojna o španielske dedičstvo konči v roku 1713 podpisom Utrechtského mieru. Kráľom sa stal vnuk Ľudovíta XIV. Filip V. z Anjou, pod podmienkou, že nedopustí spojenie Španielska a Francúzska. Na oplátku získali Habsburgovci. Neapolsko, Sardíniu časť Toskánska, Milánska, Španielské Nizozemsko (tu vládli vedľajšie Habsburgovci). Habsburgovci pokračovali vo vojne keďže nesúhlasili zo závermi Utrechtského mieru.

Až Raastatdský mier v roku 1715 definitívne ukončil snahy Habsburgovcov o španielske dedičstvo. Habsurgovci zároveň ustúpili z vedúcich mocenských pozícii v Európe.

1. Vojny s Osmanskou ríšou (1716 – 1718) a (1736 – 1738) Ťažisko záujmu zahraničnej politiky Habsburgovcov sa presunulo zo západu na Balkán. V rokoch 1716-1718 Habsburgovci bojovali s Osmanskou ríšou. Úspešná vojna bola ukončená v roku 1718 mierom v Požarevaci. Habsburgovci získali územie Bosny a časť Srbska. V rokoch 1736-1738 sa Karol VI. zaplietol do ďalšej vojny s Osmanmi. Osmanská ríša vyhrala a Karol VI. stratil všetky výdobytky z prvej vojny. Mier bol uzatvorený v roku 1739 v Belehrade. Habsburgovcom ostalo iba územie Temešského banátu.
2. Vojna o poľské dedičstvo (30. roky 18. storočia) Karol VI. sa pred smrťou zaplietol do vojny o poľské dedičstvo. O poľské dedičstvo sa bojovalo napríklad aj na severe Apeninského polostrova, kde Karol stratil Neapolsko. Vo vojne prišli Habsburgovci aj o Sicíliu. Karolov zať František Štefan Lotrinský stratil Lotrinsko získal však Toskánsko.

Karol VI. v prijal v roku 1713 pragmatickú sankciu. Pragmatická sankcia mala udržať celistvosť ríše a nedeliteľnosť moci Habsburgovcov. Upravil sa aj nástupnícky poriadok. Naďalej platilo, že na trón má zasadnúť muž. Pokiaľ však nemá panovník syna, vláda prechádza na ženu. Presadeniu Pragmatickej sankcie venoval Karol VI. veľkú časť vlády. Dôležité bolo aby Pragmatickú sankciu uznala ako uhorská šľachta tak aj zahraničie. Pragmatickú sankciu schválil snem až v roku 1723.

Snem v roku 1723 prijímal aj ďalšie zákony. Tie sa týkali hospodárstva, podpory manufaktúry, výstavby kanálov, budovania infraštruktúry, rušenia ciel. Súhrnným názvom by sme to nazvali podpora merkantilizmu. Zásadou merkantilizmu bola tezaurácia drahých kovov, domáca výroba, obmedzenie vývozu. Ďalšie zákony sa snažili o reformu súdnictva, zavedenie nového zvykového aj trestného práva.

6.1.3. Pragmatická sankcia a ďalšie nariadenia

V roku 1724 vznikla v Bratislave uhorská miestodržiteľská rada. Miestodržiteľská rada mala široké právomoci: a) fungovala ako výkonný orgán panovníka pre vnútornú správu Uhorskab) dohliadala na presadzovanie ustanovení snemuc) miestodržiteľskej rade predsedal palatínd) posúvala ďalej panovníkove nariadeniae) dohliadala na výber daní f) neskôr sa pod jej právomoc dostali cirkevné aj školské záležitosti

Vládu panovníka spravovala Uhorská dvorská kancelária so sídlom vo Viedni. Uhorská dvorská kancelária dohliadala na politický život v Uhorsku, donácea, udeľovanie úradov, titulov šľachte a cirkvi. Karol VI. zriadil Uhorskú komoru. Uhorská komora spravovala finančné záležitosti Uhorska. Najdôležitejšiu úlohu mal Uhorský snem na čele s hornou komorou (magnáti a vysoký klér).

Šľachta dostala všetky výsady zo Szatmárskeho mieru. Karol VI. viedol vojny na podporu Pragmatickej sankcie. Snem mu však mimoriadne dane neodsúhlasil a preto od roku 1729 vládol Karol bez podpory snemu. Navyše v roku 1732 vymenoval za uhorského palatína svojho zaťa Františka Štefana Lotrinského (manžel Márie Terézie).

Za cenu veľkých ústupkov uznali pragmatickú sankciu v a) Španielsku (1725) b) Prusku (1728) c) Británii (1731) d) Francúzsku (1738) Bratranec Karola III. bavorský vojvoda Karol Albrecht pragmatickú sankciu neuznal. Ani uznanie Pragmatickej sankcie napokon neodradilo Prusko od vojny o rakúske dedičstvo.

Karol VI. sa nevenoval domácej politike, preto ani nebol v Uhorsku príliš populárny. Aj naďalej sa prejavuje hospodárska zaostalosť Uhorska.

6.2. Mária Terézia

V roku 1740 na trón nastupuje Mária Terézia. Jej otec jej zanechal radu problémov doma aj v zahraničí.

Mária Terézia zavádzala reformy v duchu osvietenského absolutizmu. Išlo jej o modernizáciu a zlepšenie pomerov v krajine. Základom osvietenstva je viera v ľudský rozum. Mária Terézia sa usilovala centralizovať ríšu a zvrátiť rozdiely medzi Rakúskom a Uhorskom.

6.2.1. Vojnové konflikty a zahraničná politika

1. Vojna o rakúske dedičstvo (1741 – 1748) Mária Terézia sa ani poriadne neusadila na tróne a už začala vojna o habsburské dedičstvo. Pruský panovník Fridrich II. odmietol uznanie pragmatickej sankciu a obsadil Sliezsko. Zároveň bavorský kurfirst Karol Albrecht obsadil Čechy a v Prahe sa vyhlásil za českého kráľa.

Vytvorili sa dve veľké koalície a) protihabsburgská (Francúzsko, Bavorsko, Sasko, Španielsko, Prusko) b) habsburská ( Rakúsko, Veľká Británia, Holandsko, Hesensko, Hannoversko)

Mária Terézia potrebovala peniaze na vedenie vojenského konfliktu. V roku 1741 zvolala do Bratislavy uhorský snem. Podľa legendy mala na rukách malého Jozefa a snažila sa zapôsobiť na uhorskú šľachtu. Každopádne uhorský snem odsúhlasil zvýšenie daní za účelom získania financií na armádu. V roku 1741 je z funkcie palatína odvolaný František Štefan Lotrinský. Nahrádza ho predstaviteľ domácej šľachty Ján Pálffy. Mária Terézia sa pustila do boja s Prusmi. Boj však v roku 1742 prehrala a musela sa Sliezska vzdať. V roku 1745 bol za nemeckého cisára korunovaný František Štefan Lotrinský. V roku 1765 sa nemeckým cisárom stal Jozef II. Bavorský kurfirst Albrecht sa nechcel zmieriť zo situáciou a vojna sa preto skončila až v roku 1748 v Aachene. Sliezsko ako najpriemyselnejšia časť Uhorska bola stratená. Mária Terézia uskutočnila sériu reforiem aby eliminovala následky zo straty Sliezska.

1. Sedemročná vojna (1756 – 1763) Mária Terézia sa v rokoch 1756-1763 zaplietla do vojny sedemročnej. V rámci sedemročnej vojny sa Mária Terézia pokúsila získať Sliezsko od Fridricha II. Vytvorili sa dve vojenské koalície: a) Prusko, Veľká Britániab) Francúzsko, Rakúsko a spočiatku Rusko  

 V prvej fáze slávili Prusi hneď niekoľko úspechov. Od roku 1762 však prechádzajú do defenzívy. V roku 1762 nahradil v Rusku Alžbetu I. cár Peter III. Peter III. obdivoval všetko pruské a z vojny vystúpil. Preto aj vojna sa skončila v roku 1763 nerozhodne. Sliezsko bolo definitívne stratené.

1. Prvé delenie Poľska (1772) Mária Terézia ku koncu vlády urovnala vzťahy s Fridrichom II. a Katarínou II. . Vďaka urovnaniu vzťahov sa Mária Terézia v roku 1772 zúčastnila prvého delenia Poľska. K rakúskej ríši bola pripojená Halíč (juh Poľska a severovýchod Ukrajiny). Centrom bol Halíce bol Ľvov. Habsburgovcom sa zároveň vrátili zálohované územia ešte z čias Žigmunda Luxemburského (1412). V Halíči sa rozvíjali slovanské hnutia v rámci Uhorska.

6.2.2. Mária Terézia – reformátorka osvietenského absolutizmu

6.2.2.1.Rozličné reformy

 Až sedemročná vojna prividela Máriu Teréziu k zavedeniu zásadných reforiem v Uhorsku. V roku 1764 je zvolaný snem do Bratislavy. Zákony Márie Terézie však uhorský snem zamietol. Preto od roku 1765 Mária Terézia vládla prostredníctvom nariadení. Opierala sa o podporu uhorských magnátov. Šľachta dostal ďalšie majetky, výsady a preto nepociťovala potrebu vzbúriť sa.

Počas vlády Márie Terézie bolo centrum Uhorska presunuté znovu do Budína. V praxi to znamenalo presťahovanie všetkých úradov z Bratislavy do Budína (s výnimkou uhorského snemu). V maďarskej časti sa začalo aj budovanie manufaktúr.

Radcom Márie Terézie bol Adam František Kollár (rodák z Terchovej). Kollár zastávala funkciu riaditeľa viedenskej knižnice. Prezývali ho slovenským Sokratom. Bol autorom väčšiny tereziánskych reforiem. Vydal spis O pôvode a používaní zákonodarnej moci. V tomto spise zdôvodňoval právo panovníka na centralizáciu, absolutizmu a zdanenie šľachty. Uhorská šľachta ho vyhlásila za zradcu a chcela ho vyhnať z krajiny.

Reformy Márie Terézie zlepšili hospodársku situáciu v krajiny v rámci zlepšenie konkurencie schopnosti krajiny. Tereziánske reformy viedli k upevneniu panovníckej moci v ríši a k obmedzeniu uhorských stavov. V roku 1760 bol zriadený orgán tzv. Štátna rada. Štátna rada dohliadala na uskutočňovanie reforiem.

Uskutočnila sa cechová reforma. Cechy boli označené za brzdu merkantilizmu. Preto sa cechy obmedzili a bol zakázaný vznik nových. V rámci reforiem sa priemysel a manufaktúry sústreďovali v rakúskych krajinách. Uhorsko sa malo stať agrárnou krajinou a nakupovať priemyselné výrobky z Rakúska.

Na vykrytie všetkých hospodárskych strát vytlačila v roku 1762 Mária Terézia prvé bankovky. Tzv. Bankoceduľe (Bankozettel) spočiatku nemali dôveru. Celkovo bolo vydaných 12 miliónov bakoviek.

Pri rozhodovaní začal prevažovať úloha štátu nad cirkvou. Pápežské buly začali platiť až keď ich schváli panovník. Mária Terézia povýšila štát nad cirkev (až František Jozef uzavrel v roku 1855 konkordát s Vatikánom)

Reformou prešla justícia. Mária Terézia zakázala procesy s čarodejnicami, stredoveké mučenie. Na základe justičnej reformy poddaný získal právo na obhajcu. Museli prebiehať riadne súdy, poddaný nebol odkázaný na vôľu a milosť zemepána.

Reformu zaznamenal aj zdravotnícky systém. Počas predchádzajúcich povstaní vypukli morové epidémie. Mária Terézia zriadila špeciálnu komisiu venujúcu sa prevencii pred chorobami. Zavedenie reforiem bolo veľmi zložité. Ľudia napríklad odmietali zavedenie prevencie pred cholerou až do chvíle keď im to neprikázal kňaz. Reformy zasiahli veľkú skupinu vidieckeho aj mestského obyvateľstva.

V rámci protipožiarnej ochrany odporučila Mária Terézia výstavbu murovaných domov na úkor použitia dreva. Všetky opatrenia viedli k zvýšeniu životnej úrovne a počtu obyvateľov Uhorska. Búrlivé obdobie stredovekých dejín sa uzatvára.

6.2.2.2.Urbárska regulácia

Najširšiu reformu nazývame urbárska regulácia. Uskutočňovala sa dlhší čas v priebehu viacerých rokov. Urbárska regulácia zjednotila poddanské dávky. Hlavným cieľom malo byť zlepšenie výberu daní. Urbárska regulácia chránila poddaných pred šľachtickým vykorisťovaním. Prvým nariadením bol v roku 1767 Urbársky patent. Až v roku 1772 bol zavedený celokrajinský urbár. Urbársky patent upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi. Do súkromného vzťahu medzi poddaným a zemepánom vstúpil štát. Patent stanovoval maximálne poddanské dávky. Zlepšilo sa socálne postavenie poddaných. Urbársky patent určoval a maximálne a) peňažne b) robotné c) naturálne d) príležitostné dávky (sobáš zemepána, krstiny u zemepána, výkup pána zo zajatia).

Na celokrajinských urbároch sa presne vymedzilo územie pod správou poddaných. Tereziánske urbáre sa stali základom pre výkup z poddanstva (1848). Počas panovania Márie Terézia sa do Uhorska dostávaju zemiaky, kukukurica, tabak, chovajú sa kone, dobytok.

6.2.2.3.Ratio educationis

Dôležitú úlohu mala aj reforma školstva. Školy mali vychovávať občanov lojálnych štátu. Vypracovaním podrobného návrhu školskej reformy bola poverená Dvorská študijná komisia. Dvorská študijná komisia vznikla v roku 1760. Výchovu a vzdelávanie prevzal štát . V roku 1777 bol prijatý ratio educationis. Ratio educationis zjednotil školský systém, nezaviedol však povinnú školskú dochádzku ( urobil tak až Jozef II). Vznikli tri typy škôl – a) triviálne (čítanie, písanie, počítanie, hospodárske vzdelanie) b) gymnázia, lýcea či špeciálne stredné školy (hospodárstvo) c) univerzity (vyňaté spod právomoci cirkvi)

Pázmaňova univerzita bola v roku 1777 presťahovaná z Trnavy do Budína. Košická univerzita bola úplne zrušená. Vysoké školy začali fungovať ako vedecké centrá (nielen teológia, právo ale aj prírodné vedy – snaha o pomoc pre život človeka). Najdôležitejšou školou sa stala banská akadémia Banskej Štiavnici(1762, najstaršia vysoká škola v oblasti baníctva). Vyučovacím jazykom na vyšších typoch škôl boli materinské jazyky. Tento krok mal blahodarný vplyv na vzdelancov a rozvoj národného hnutia.

Lýcea boli školami, pod právomocou cirkvi. Jezuiti, piaristi (Prievidza), františkáni, evanjelici (Bratislava – študoval tu Ľudovít Štúr, Kežmarok – najznámejšia lýceálna knižnica, Prešov). Štátne stredné školy začali vznikať až počas panovania Márie Terézie.