Pravek, Život v praveku

Pravek, Život v praveku

Pravek

Pravek je najdlhšia etapa ľudských dejín. Datuje sa od objavenia prvých predstaviteľov vývinovej línie ľudského rodu do vzniku najstarších východných štátov (kde bola história zachytená už na prvých písomných prameňoch) teda približne od 3 miliónmi až 3 tisíc rokmi pred našim letopočtom (v Európe skončil neskoršie). Prírodovedec Carl Liné (1758) ako prvý zaradil človeka do vývojového radu živočíchov (primáty).

Prírodovedec Charles Darwin v diele O pôvode druhov prirodzeným výberom opísal vznik a vývoj druhov. Spoločný živočíšny predchodcovia človeka a ľudoopov (gorila, šimpanz) sa objavili na začiatku treťohôr. Išlo o antropoidné opice (človeku podobné), ktoré žili na konci treťohôr v nezalesnených oblastiach Afriky, Južnej Ázie.

Boli donútené pohybovať sa po zemi. Mali zvislejšie posadenie hlavy, čo podporuje vývoj mozgu a lebky. Palec bol posadený oproti ostatným prstom, čo umožňuje používať rozličné predmety ako prirodzené nástroje. Na základe týchto zmien postupne prešli od zberu k lovu.

Bielkoviny z mäsa majú vplyv na vývoj mozgu, čím sa zvýšila vynaliezavosť a dôvtip. Napriek tomu ešte nevedeli cieľavedome vyrábať nástroje – až postupne si začali uvedomovať užitočnosť nájdených kyjov a ostrých kameňov, ktoré sústavne používajú.

Život v praveku

Pravekí ľudia žili v jaskyniach. Celé rody žili spolu. Jaskyňa ich chránila pred búrkami a útokmi zvierat. Všade bolo chladno. Ľudia všetko vykonávali spolu. O všetko sa delili a aj jedli spolu. Mäso ulovených zvierat jedli surové. Život ľudí sa významnejšie zmenil, keď spoznali a získali oheň.

Potom sa už pri ohni mohli zohrievať a mohli si upiecť mäso. Každá skupina mala strážcov ohňa. Ohnisko nesmelo vyhasnúť. Na prežitie potrebovala skupina jaskyňu, oheň, vodu, drevo a zvieratá pre potravu. Člen skupiny mohol prežiť iba vtedy, keď prežila skupina.

Praveký človek si nemohol robiť, čo chcel. Musel sa podriadiť záujmom celej skupiny. Títo ľudia úspešne prežili chlad ľadovej doby v jaskyniach.