Život v dobe kamennej, Vznik a vývoj uhorského štátu

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 16.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 547 slov
Počet zobrazení: 88
Tlačení: 9
Uložení: 7

1. Maturitné zadanie

1.Charakterizujte život v dobe kamennej

2.Opíšte , vznik a vývoj uhorského štátu

3.Zhodnoťte obdobie vlády posledných Arpádovských kráľov z hľadiska vzťahu panovníka a šľachty

1.Doba kamenná je jedna z epoch praveku, kedy hlavným nástrojom na prežitie bol kameň a jeho opracované podoby.

Spôsob obživy v tejto dobe bol dvojaký: 1. Po neolit sa ľudia živili lovom(kone, bizóny, mamuty, nosorožce, soby, ryby, vodné vtáky, ustrice- záviselo od miesta) a zberom (bobule, ovocie, korienky)

2.Po neolite, kedy bola neolitická revolúcia a ľudia začali chovať dobytok, usádzali sa na jednom mieste, pestovali prvé plodiny- začiatky hospodárstva

Oheň sa naučili používať pomerne skoro, na prípravu stravy, zdroj tepla, ochrana pred zvieratami. Najprv používali oheň, ktorý vznikol samovoľne- blesk, neskôr si dokázali sami vytvoriť oheň.

Bývanie- spočiatku býval v jaskyniach alebo pod skalnými prevismi (priebežne sa vracali a sťahovali, ak bol nedostatok potray) alebo ak neboli vhodné jaskyne alebo previsy museli si budovať jednoduché príbytky (primitívne prístrešky v podobe stanov)

Nástroje- postupne sa človek naučil vyrábať si nástroje (opracúvať mäso, zabezpečenie obživy, príprava príbytku), najstaršie nástroje boli kamene a kusy dreva. Na výrobu nástrojov používali pazúrik a obsidián, ale základným nástrojom pravekého človeka bol pästný klin. Pracovné nástroje vznikali z menších úlomkov ako škrabadlá,čepele. Po vložení vhodného kameňa do dreva vznikali šípy, oštepy, pílky, luky.

Duchovný život- žili v neorganizovaných alebo len čiastočne organizovaných tlupách, pri love vytvárali lovecké skupiny a dorozumievali sa pokrikmi, z ktorých sa vyvinula reč. Zmenili sa aj spoločenské vzťahy a deľba práce medzi mužom a ženou. Tlupa sa zmenila na rod zviazaný pokrvnými zväzkami.

Čo sa týka usporiadania v rodine, v dobe kamennej bola uctievaná matka- žena. Preto vznikali aj venuše, ktoré predstavujú symboly plodnosti a zároveň odrážajú významné miesto ženy.

Už u neandertálcov možno pozorovať pohrebné obrady (skrčenci, viac tiel v hrobe, na rastlinnom lôžku a posypané červenou hlinou). Pribúdajú dôkazy o duchovnom a náboženskom živote- rituálne kostrové pohreby s milodarmi.

Keď skončila doba ľadová, zmenili sa na savany, objavili sa rastliny a zvieratá dovtedy nepoznané. Naučili sa vyrábať si potraviny. Udomácňovali si zvieratá, najprv ovce,kozy- kožušiny a potrebné veci (laná, vrecia). Boli schopní vypestovať si prvé kultúrne rastliny- jačmeň a pšenicu. Z rodov sa stávali dediny, stavali sa prvé svätyne, nálezy sošiek- venuše. Keramika vznikala z dôvodu potreby varenia, uskladňovania. Bola hlinená, pálená v ohni. V neolite sa kultúra určovala podľa keramiky- rozlíšiť kultúrne okruhy medzi obyvateľstvom.

Na konci neolitu sa začína deľba práce, hlavne v remeselnej výrobe. Proces výroby potravín, výroby pracovných nástrojov urýchlilo odhalenie tajomstva výroby kovov. Vzniká aj prvá forma výmenného obchodu. Postupne spoločnosť prešla od matriarchátu k patriarchátu. Veľké dediny sa menili na mestá, z ktorých vznikajú prvé štáty.

Kultúra z doby kamennej- Gánovce- odliatok lebky neandertálca

Šaľa- čelová kosť ženy

Čertova pec- zvyšky kostí

Moravianska venuša

Jaskyňa Altamira v Španielsku

Jaskyňa Lascaue vo Francúzku

2. Uhorský štát bol štátny útvar v Karpatskej kotline od 10. Storočia do roku 1918. Do roku 1000 bol kniežatstvom a teda sa pre toto obdobie nazýva aj Uhorské kniežatstvo. Od roku 1001 bolo kráľovstvo a teda sa v tomto období nazýva Uhorské kráľovstvo. Od roku 1526 do svojho zániku bolo časťou buď habsburskej monarchie alebo rakúskej monarchie a nemalo vlastných vládcov a do roku 1867 bolo politicky aj hospodársky riadené z Viedne

Po zániku veľkomoravskej ríše maďarské kmene obsadili celé územie Dunajskej kotliny, na čele s Arpádom. Viedli boje so Slovienmi a Bavormi na prelome 9. a 10. storočia. Po smrti Arpáda, po upevnení vláde viacerých kmeňových náčelníkov, sa ústredným kniežaťom stal Gejza. Podarilo sa mu obmedziť moc kmeňových náčelníkov a budovať centralizovaný štát. Po zničení Veľkej Moravy podnikali časté koristnícke výpravy do okolitých krajín- ukončila ich bitka pri rieke Lech, kde Maďarov porazil nemecký cisár Oto I. za pomoci českých vojsk. V tomto období žilo maďarské a domáce slovienske obyvateľstvo a proces asimilácie prebiehal najrýchlejšie v Dunajskej kotline. Pastierske obyvateľstvo žijúce na území Slovenska, muselo prejsť na usadlý spôsob života- nadviazali na pozostatky veľkomoravskej organizácie. Boli pohania a ničili kresťanské chrámy- obyvatelia nemohli slobodne vyznávať svoju vieru.

V 2. Polovici 10 stor. sa koncentrovala moc do rúk kniežaťa Gejzu z rodu Arpádovcov. Okolo roku 970 si podrobil ostatných kmeňových náčelníkov. Podmanil si aj Sedmohradsko (sobášom s dcérou sedmohradského kniežaťa). Pozval do Uhorska bavorských misionárov, ktorí šírili kresťanstvo. Pokrstili Gejzu a aj jeho syna Vajka, ktorý prijal meno Štefan (knieža v Nitriansku).

S podporou cisára Ota III. a pápeža Silvestra II. sa Štefan v r. 1000 stal prvým uhorským kráľom. Keď Boleslav Chrabrý na začiatku 11. stor . obsadil Slovensko až po Dunaj, r. 1018 sa s ním Štefan dohodol a Boleslav sa vzdal nárokov na slovenské územie. Odvtedy až do roku 1918 patrilo Slovensko do Uhorského kráľovstva.

Štefan bol horlivým christianizátorom- zriaďoval fary a biskupstvá. Krajinu rozdelil na župy, ktorých centrami boli hrady vybudované na starších veľkomoravských hradiskách ( BA, NR, Tekov, Zemplín). Na čele jednotlivých žúp stáli župani menovaní kráľom, niektoré župy s a členili na menšie správne obvody- hradské obvody.

Po Štefanovej smrti sa rozpútali nástupnícke boje, do ktorých zasahovali nemeckí panovníci Henrich III. a Henrich IV., ktorí v polovici 11. stor. podnikali výpravy do Uhorska. Podporovali iba tých nástupníkov, ktorí boli ochotní uznať vazalský vzťah a podriadiť sa Rímskonemeckej ríší.

V priebehu 12. stor. Uhorské kráľovstvo rozširovalo svoje územie na juhu, čím ohrozilo záujmy Byzantskej ríše a Benátskej republiky. Súčasne prebiehalo boje o trón medzi príslušníkmi arpádovksého rodu. Skončili nástupom kráľa Bela III., ktorý robil úspešnú domácu i zahraničnú politiku. Udržiaval dobré vzťahy aj s pápežskou kúriou.

Obdobie 11. a 12. stor. predstavuje v uhorských dejinách počiatočnú fázu feudalizmu spojenú s upevňovaním kráľovskej moci. Prevládalo poľnohospodárstvo, u starých Maďarov aj pastierstvo. Remeslo sa sústreďovalo v niektorých osadách, ktoré sa špecializovali na určitú činnosť alebo službu pre panovnícky dvor. Roľníci obrábali pôdu radlom, ktoré ťahali volské alebo konské záprahy. V banskej ťažbe prevládalo ryžovanie a povrchová ťažba rúd. Osady na významných križovatkách ciest sa vývojom pretvorili na mestá.

Kráľ svojim verným členom družiny a príslušníkom starých rodov, ktorí preukázali vernosť arpádovskej dynastii udelil pôdu. Z týchto skupín sa vytvorila vysoká šľachta. Na nižšom stupni spoločenského rebríčka stáli slobodní vojaci- hradčania, ktorí sa prepožičanú pôdu v okolí kráľovských hradov vykonávali vojenskú službu. Z nich a ostatných kráľovských služobníkov sa vytvorila nižšia šľachta- zemani. Vrstva poddaných vznikla z podmanených slovenských roľníkov a zajatcov, ktorí pracovali ako nevoľníci na dvore kráľa alebo feudálov.

3. Začiatok 13. stor. bol poznamenaný vzájomnými roztržkami medzi synmi Bela III. - Imrichom a Ondrejom, ktoré sa skončili nástupom Ondreja II. Viedol expanzívnu zahraničnú politiku- výpravy značne poznačili kráľovskú pokladnicu. Zúčastnil sa na 5. krížovej výprave. Aby získal stúpencov a oddaných bojovníkov, štedro rozdával kráľovské majetky za vojenské zásluhy. Odpor šľachty a cirkvi vyvolala skutočnosť, že Ondrej II. prenajímal kráľovské príjmy Židom a Izmaelitom, ktorí vtedy ovládli dôležité hospodárske odvetvia (mincovníctvo). Všeobecná nespokojnosť šľachty vyvrcholila v r. 1222, čo donútilo Ondreja II. vydať Zlatú bulu v prospech nižšej šľachty: šľachta nemusela bojovať za hranicami, iba pri obrane štátu. Alebo ak kráľ podnikol zahraničnú výpravu, ktorá trvala viac ako 3 mesiace, musel šľachticom platiť žold. Nesmel darovať celé komitáty ani udeľovať majetky cudzincom. Ak by kráľ nedodržiaval ustanovenia zlatej buly, šľachta mala právo na odpor. V tom istom roku kráľ vydal výsady v prospech cirkvi- oslobodil duchovenstvo od platenia daní. Neplatenie daní a právo odporu boli výsady, o ktoré sa uhorská šľachta opierala až do zrušenia feudálnych privilégii, do roku 1848.

Belo IV. syn Ondreja II. sa ešte počas otcovho života snažil prinavrátiť rozdané kráľovské majetky. Ocitol sa vo veľmi ťažkom postavení- v roku 1241 Uhorsko napadli Tatári.

Šľachta neprejavila ochotu bojovať a Belo postavil proti Tatárom slabé vojsko, ktoré podľahlo v bitke pri rieke Slanej. Kráľ sa zachránil útekom cez Gemer, Nitru a Bratislavu do Rakúska a odtiaľ na dalmátske ostrovy. V roku 1241 vtrhol druhý prúd Tatárov cez Moravu a plienil najmä juhozápané Slovensko. Obránili sa iba opevnené hrady ako BA, NR, Komárno, Fiľakovo a Abovský Novohrad. V roku 1242 dostali Tatári správu o smrti chána Ogotaja a keďže o nástupníctvo si nárokoval aj chán Batu, ktorý velil tatárskym vojskám v Uhorsku, odtiahli vojská na východ. Zanechali za sebou spálenú a zničenú krajinu, polia ostali neobrobené a tak vypukol hladomor. Okrem toho západné Slovensko napadol aj Fridrich Bábenberský, padol však v boji proti uhorským vojskám. Ním vymrel rod Bábenberský a tak sa o rakúske dedičstvo začalo zaujímať aj Uhorsko aj české kráľovstvo pod vedením Přemysla Otakara II. Po Belovej smrti sa jeho nástupcovia dostali do konfliktu s Přemyslom Otakarom II., ktorý v dvoch vojnách dobyl juhozápadné Slovensko. Uhorsko mohlo zvíťaziť iba v spojenectve s Rudolfom Habsburským. Spojené rakúsko-uhorské vojská porazili Přemysla Otakara, ktorý v boji zahynul.

Vláda Ladislava Kumánskeho bola poznačená bojmi vysokej šľachty. Počas jeho nedospelosti zaňho vládla matka Alžbeta Kumánska, pod jej vplyvom si Ladislav osvojil zvyky a spôsob života Kumánov. Na pomoc využíval kumánske družiny ale aj Tatárov, ktorých sám pozval do Uhorska. Domáce vojská ich vyhnali. Nakoniec sa mu Kumáni stali osudnými, pri náhodnej potýčke v kumánskom tábore prišiel o život.

Posledný kráľ z arpádovského rodu Ondrej III. mal snahu zastaviť rozvrat krajiny, no nepodarilo sa mu to. Feudálna anarchia na konci 13. Stor dosahovala vrchol. S pomocou Matúša Čáka a ďalších šľachticov sa Ondrejovi podarilo vyhnať Rakúšanov zo západného Slovenska. Keď BA vrálili v 1291 Uhorsku, Ondrej jej udelil mestské privelégium. Nemohol dokončiť konsolidáciu Uhorska, lebo 1301 nečakane zomrel, bol pravdepodobne otrávený. Ním vymrel rod Arpádovcov.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné okruhy z dejepisu



Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021