Slovensko v praveku, Vznik a podstatu fašizmu

Slovensko v praveku, vznik fašizmu a nacizmu – maturitná otázka z dejepisu

3. Maturitné zadanie

1. Charakterizujte Slovensko v praveku.
2. Vysvetlite vznik a podstatu fašizmu.
3. Porovnajte ideológiu a ciele nemeckého a talianskeho fašizmu.

1. Slovensko v praveku

Doba kamenná

Starý paleolit

V období starého paleolitu žil na Slovensku človek vzpriamený – Homo erectus. Najstaršie staropaleolitické osídlenie sa nachádza v okolí Nového Mesta nad Váhom (Mnešice), Bratislavy, Spišského Podhradia a Vyšných Ružbách.

Stredný paleolit

V strednom paleolite sa u nás vyskytovalo osídlenie v blízkosti termálnych prameňov, na sprašových terasách, ale aj v jaskyniach.

Významné nálezy:

• Odliatok lebky neandertálca z Gánoviec.
• Čelová kosť mladej neandertálskej ženy v Šali.

Ľudia používali nástroje, ako boli pästný klin, hroty, škrabadlá a nože. Prejavom viery boli pohreby s milodarmi.

Mladý paleolit

V období mladého paleolitu sa vyvinul nový druh človeka – Homo sapiens sapiens. Živil sa zberom plodín alebo lovom.

Významné nálezy:

• Umelecké pamiatky pri Trebišove.
• Moravianska venuša pri Piešťanoch.

Stredná doba kamenná – mezolit

Ústup ľadovca priniesol oteplenie a rozšírenie teplomilných rastlín a zvierat. Zlepšili sa podmienky na zber plodín aj na lov. Dokonca sa vyskytujú zmienky o rybolove.

Sortiment zbraní a nástrojov sa značne rozšíril. Obydlia sa nachádzali na vyvýšených alebo dobre schnúcich miestach.

Používané nástroje a dopravné prostriedky:

• Luk a šíp.
• Lyže a sane.
• Lode vyrábané z jedného kmeňa stromu a veslá.
• Udice, rybárske siete a harpúny.

Mladšia doba kamenná – neolit

V mladšej dobe kamennej prešli ľudia k produktívnemu spôsobu hospodárenia. Pestovali kultúrne plodiny, chovali domáce zvieratá, vyrábali efektívnejšie kamenné nástroje a začali vyrábať keramiku.

Z Blízkeho východu k nám prenikol nový životný štýl. Roľnícky spôsob života vyžadoval trvalejšie osídlenie a budovanie stálych osád.

Najstarším roľníckym osídlením na Slovensku bol ľud kultúry s lineárnou keramikou.

Charakteristika života v neolite:

• Sídla si ľudia budovali v blízkosti riek a potokov.
• Osady sa skladali z viacpriestorových domov.
• O monogamných rodinách svedčia samostatné ohniská v jednotlivých častiach domov.
• V blízkosti domov si stavali hospodárske stavby a zásobnicové jamy, v ktorých uskladňovali obilie a strukoviny.
• Chovali hovädzí dobytok, ošípané, ovce a kozy.
• Lov bol iba doplnkovým zdrojom potravy. Pri love používali psa, ktorý sa postupne stal domácim zvieraťom.
• Mŕtvych pochovávali v skrčenej polohe.

Neskorá doba kamenná – eneolit

V neskorej dobe kamennej začali ľudia obrábať zem dreveným radlom ťahaným zvieratami – dobytkom. Dosiahli tak vyššiu produktivitu, ktorá umožnila ďalší rozvoj výroby a spracovanie medi a zlata.

Vznikla výmena tovarov a spolu s ňou aj konflikty medzi spoločenskými vrstvami.

Objavovali sa prvky patriarchátu. Náčelník rodiny bol zároveň vykonávateľom kultu.

Popri kostrovom pochovávaní sa objavovalo aj spaľovanie mŕtvych alebo hroby pod mohylami.

Novým prvkom vo vývoji ľudskej spoločnosti bola technika tavenia kovov – medi a cínu. Ich zliatím vznikol bronz, ktorý sa spracúval a tvaroval ľahšie ako kameň. Z bronzu sa vyrábali účinnejšie a zložitejšie zbrane a nástroje.

Doba bronzová

Dobu bronzovú delíme na staršiu, strednú a mladšiu.

Staršia doba bronzová

V staršej dobe bronzovej sa zem aj naďalej obrábala dreveným radlom. Rozvinulo sa dobytkárstvo a ako ťažné zviera sa používal kôň.

Delba práce pokročila. Vznikla skupina bojovníkov, ktorí ochraňovali ostatných a zohrali významnú úlohu pri organizácii spoločnosti.

Sídliská si ľudia budovali strategicky – na vyvýšených miestach a na miestach, ktoré sa dali opevniť.

Územie Slovenska bolo križovatkou obchodných a kultúrnych ciest, ale aj producentom medi.

Dominovalo pochovávanie v skrčenej polohe, ale objavovali sa aj žiarové hroby. Do hrobov sa vkladali milodary.

Vonkajšie usporiadanie niektorých osád a materiálna kultúra prezrádzajú vplyv mikénskej kultúry.

• Spišský Štvrtok – Slovenské Mykény.
• Gánovce – z tohto obdobia pochádza železná rukoväť dýky.

Stredná doba bronzová

Stredná doba bronzová sa vyznačovala rozšírením mohylových kultúr. Mŕtvi sa pochovávali pod mohylami s kamennou alebo drevenou konštrukciou.

V európskej oblasti bolo kostrové a mohylové pochovávanie na ústupe, u nás však stále dominovalo.

Mladšia a neskorá doba bronzová

Budovali sa silné opevnené hradiská vojenského, správneho a výrobného charakteru.

Objavilo sa aj žiarové pochovávanie na popolnicových poliach.

Významné kultúry:

• Lužická kultúra – kultúra dnešného severného Slovenska, charakteristická žiarovým pochovávaním na popolnicových poliach.
• Čakanská kultúra – kultúra západného Slovenska a Zadunajska, v ktorej sa objavili náčelnícke mohyly.

Vyrábali sa úžitkové predmety a výrobné nástroje, napríklad kosáky.

V horských oblastiach sa choval dobytok, ovce na vlnu a kone. Obydlia už mali zdokonalenú konštrukciu.

Používal sa voz s kolesami z ohýbaného dreva. Rozvinulo sa spracúvanie kostí, parohov a tkanie textílií.

Nálezy zbraní a šperkov v bohatých hroboch poukazujú na sociálnu diferenciáciu spoločnosti.

Doba železná

Staršia doba železná – halštatská doba

Staršia doba železná sa u nás začala o 100 rokov neskôr ako v Stredomorí.

Prenikala k nám kultúra z Grécka, napríklad keramika vyrobená na hrnčiarskom kruhu.

Túto dobu charakterizovala pokračujúca sociálna diferenciácia, ktorá sa prejavovala vo výbave hrobov.

Mladšia doba železná – laténska doba

Z tohto obdobia už poznáme mená etník žijúcich na našom území. Boli to Kelti, ktorí si podmanili pôvodné obyvateľstvo.

Slovensko v susedstve Rímskej ríše

Okolo zmeny letopočtu prenikli zo západu do strednej Európy germánske kmene Markomanov a Kvádov, ktoré zničili zvyšky keltskej ríše.

Z juhu postupovali rímske vojská, ktoré zriadili na územiach dnešného Rakúska a Maďarska provincie.

Na juhozápadnom Slovensku vzniklo vazalské Vanniovo kráľovstvo.

Markomanské vojny

Keď Germáni vtrhli do provincie, podnietili povstanie domácich kmeňov proti Rímu.

Po vytlačení Germánov Rimania prenikali hlbšie na sever cez južné Slovensko a porazili Markomanov a Kvádov.

Dokladom o preniknutí rímskych vojakov severnejšie je nápis na trenčianskej hradnej skale.

Množiace sa nájazdy barbarov zosilnili stavebnú činnosť. Rimania opravovali staršie tábory a budovali nové.

Svojvoľné budovanie táborov vyvolalo odpor barbarov. Kvádi zaútočili na Panóniu, rímsku provinciu.

Po smrti cisára Valentiniána, ktorý viedol rímske vojská, Rimania uzavreli s barbarmi mier. Rímske vojská na územie Slovenska viac nevkročili.

2. Vznik a podstata fašizmu

Príčiny a historické okolnosti vzniku fašizmu

Pravdepodobne najväčšiu frustráciu z výsledkov 1. svetovej vojny zažívali Nemci a Taliani.

Porážka a mierové podmienky boli pre väčšinu Nemcov, hlavne vojakov, šokom. Verili, že Versailleská zmluva bude rešpektovať skutočnosť, že vojensky neboli celkom porazení.

Keď sa tak nestalo, mnohí odmietali akceptovať podľa nich vrcholne nespravodlivé podmienky nadiktovanej mierovej dohody.

Taliani boli presvedčení, že za členstvo v Dohode mali získať väčšiu odmenu. Ich nádeje na územné zisky sa však nenaplnili.

Z toho vyplýva, že fašistická ideológia vznikla ako následok 1. svetovej vojny. Prevzala však aj myšlienky mnohých politických filozofov a teoretikov.

Filozofické a ideologické východiská fašizmu

Jedným zo zdrojov bol Aristotelov a Hegelov organicizmus, ktorý nadraďoval záujmy celku nad záujmami jednotlivca.

Významnú úlohu zohrala aj Nietzscheho predstava o nadčloveku, vôli k moci a dvojakej morálke, ako aj teória elít Vilfreda Pareta, objasňujúca uplatnenie vodcovského princípu.

Ako teoretici fašizmu sa prejavili predovšetkým:

• Benito Mussolini,
• Giovanni Gentile,
• Mario Palmieri.

Mario Palmieri vo svojej Filozofii fašizmu označuje za základné princípy fašizmu jednotu, autoritu a povinnosť.

Za príčiny víťazstva fašizmu v európskych krajinách možno považovať:

• Nestabilitu a nejednotnosť miestnych, väčšinou koaličných vlád.
• Pretrvávajúcu ekonomickú a politickú krízu.
• Nedôveru verejnosti k demokratickým princípom.
• Boľševickú revolúciu v Rusku a obavy vyšších a stredných vrstiev z rozšírenia revolúcie do ďalších krajín.
• Rast moci komunistických hnutí.

Pôvod a význam pojmu fašizmus

Pojem fašizmus pochádza z latinského slova fasces, ktoré sa prekladá ako zväzok.

Pôvodne označovalo prúty zviazané červenou páskou s vyčnievajúcou sekerou. Tento znak sa nosil pred konzulmi Rímskej ríše ako symbol ich autority.

Charakteristika fašizmu

• Nadraďuje záujmy celku (národa, štátu, prípadne rasy) nad záujmami jednotlivca.
• Usiluje sa vybudovať totalitný štát.
• Stojí v opozícii voči demokracii a liberalizmu. Spolu s cudzincami a prisťahovalcami ich považuje za pôvodcov všetkého zlého.
• Na čele štátu požaduje silného vodcu – vodcovský princíp.
• Na potlačenie opozície využíva násilie a moderné metódy propagandy a cenzúry.
• Zavádza korporativizmus.
• Utláča alebo dokonca likviduje slabých a telesne postihnutých ľudí.

Východiská vzniku fašizmu

• Nespokojnosť s výsledkami vojny a mierovými zmluvami.
• Hospodárska kríza – nezamestnanosť a nízka životná úroveň.
• Radikalizácia más – vytváranie ozbrojených skupín a násilnosti.

3. Nemecký a taliansky fašizmus

Fašizmus a nacizmus

• Fašizmus – Taliansko.
• Nacizmus – Nemecko. Fašizmus spojený s rasistickými teóriami o nadradenosti árijskej rasy.

Vznik fašizmu v Taliansku

Na konci 1. svetovej vojny stálo Taliansko na strane víťazov. Verilo, že v mierových dohodách o novom rozdelení sveta mu bude pričlenené územie Jadranskej Dalmácie. To sa však nestalo.

Krajinu zachvátila nespokojnosť. Zatrpknutí a demobilizovaní vojaci sa cítili podvedení.

Nespokojní s novou situáciou boli aj robotníci, ktorým sa v povojnových hospodárskych otrasoch prudko zhoršila životná úroveň. To vytváralo neobyčajne výbušnú zmes.

O politickú moc medzi sebou súperili strany, ktoré ponúkali radikálne postupy na vyriešenie krízy – socialisti a komunisti.

Z najradikálnejších socialistov a nacionalisticky naladených dôstojníkov už od roku 1919 vznikali ozbrojené oddiely. Ich členovia tvrdili, že chcú rýchlou revolučnou cestou vyriešiť problémy.

Prepadávali zhromaždenia inak zmýšľajúcich ľudí, často dochádzalo k násilnostiam, ba dokonca k vraždám.

Tieto oddiely sa samy nazvali podľa antického rímskeho symbolu Fasci d'Italiani di Combattimento. Tvrdili, že Taliansku chcú vrátiť silu, moc a autoritu antického Ríma.

Benito Mussolini a nástup fašistickej diktatúry

Roku 1921 sa jednotlivé fasci spojili do fašistickej strany Partito Nazionale Fascista.

Jej vodcom sa stal bývalý člen socialistickej strany Benito Mussolini.

Keď v Taliansku padla vláda, bývalý socialista Benito Mussolini okamžite vytvoril novú.

Spočiatku sa na vláde podieľali aj iné strany, no postupne zavádzal opatrenia, ktoré likvidovali demokratické a parlamentné pravidlá.

V roku 1925 vyhlásil, že sa rozhodol v krajine ustanoviť vodcovský systém. V krajine zavládla diktatúra.

Nemecko po 1. svetovej vojne

Po vojne vznikla Weimarská republika.

Podstata fašizmu

JEDEN VODCA, JEDNA STRANA, JEDEN ZÁUJEM VŠETKÝCH

V novom politickom systéme štát začal kontrolovať všetky stránky života ľudí – stal sa teda totalitným. Dôvodom bolo jednoduchšie zabezpečenie cieľov fašizmu.

Podľa fašistického presvedčenia sa spoločnosť skladá z troch skupín:

• Najvyšší vodca – musí mať absolútnu moc, preto sa všetka moc v štáte sústredila do rúk jedinej osoby.
• Elita – politická strana, s pomocou ktorej vodca vládol.
• Slepá masa – obyvateľstvo, ktoré podľa fašistickej ideológie treba viesť.

Vodca mal splnomocnenie vydávať dekréty namiesto zákonov a vládol s pomocou elity.

Právomoci štátnej polície prevzala fašistická milícia. Mládež vo veku od 8 do 18 rokov musela byť organizovaná v národnej mládežníckej organizácii.

Fašizmus a riadenie hospodárstva

Ideológia fašizmu sa mala prejaviť aj v riadení ekonomiky. Štát mal právo plánovať celé hospodárstvo a priamo riadiť vzťahy medzi pracovníkmi a podnikateľmi.

Na odstránenie nezamestnanosti štát začal organizovať veľké verejné práce a rozširovať osevné plochy.

Fašizmus našiel inšpiráciu v teóriách prírodných vied, podľa ktorých je boj prirodzenou a nutnou podmienkou života.

Na základe tohto presvedčenia fašisti odvodzovali údajné právo bojovať a získavať územia násilím.