Podstata versaillského systému

4. maturitné zadanie

1. Objastnite podstatu versaillského systému
2. Charakterizujte stredovekú spoločnosť na Slovensku
   
3. Zhodnoťte úroveň slovenského baníctva v stredoveku a jeho význam pre štát

1. Medzinárodné vzťahy po I.SV boli usporiadané sústavou mierových zmlúv pod názvom Versaillský systém. Mierová konferencia sa začala 18.januára 1919 v Paríži vo Versailles. Zúčastnilo sa jej 70 delegátov z 27 víťazných dohodových štátov, Rusko sa nezúčastnilo-nebolo pozvané. Hlavné slovo patrilo najvyšším politickým predstaviteľom, tzv.Rada piatich- USA, Francúzsko, Anglicko, Taliansko, Japonsko. Za USA rokoval Thomas Woodrow WILSON, za Fran. George Benjamin CLEMENCEAU, za Anglicko Lloyd George. Československú delegáciu viedol predseda vlády Karel KRAMÁŘ, minister zahraničných vecí Eduard BENEŠ. Za hlavného vinníka vojny bolo označené Nemecko. Stratilo všetky svoje kolónie(ako aj Turecko) a Alsasko a Lotrinsko, získané z prusko-francúzskej vojny 1870, pripadlo Francúzsku. Územie na západ od rýna malo byť 15 rokov okupované dohodovými vojskami. Územie na východ od Rýna v šírke 50 km malo byť demilitarizované. Nem.armáda nesmela mať viac ako 100 000 vojakov. Väčšiu časť výzbroje a vojnové loďstvo mali odovzdať dohodovým štátom. Navyše muselo Nemecko platiť pomerne vysoké vojnové reparácie- náhrady vojnových škôd, okrem stratených území časť územia pripadla novovznikajúcemu Československu a veľká časť Pruska novovznikajúcemu Poľsku.

zmluvy: Zmluvy boli ratifikované roku 1920 v Paríži.

Dohoda v Saint- Germain:

1. 9 1919 s Rakúskom,muselo súhlasiť s vytvorením Československa a Juhoslávie

Dohoda v Trianone:

Oveľa zložitejšie boli rokovania s Maďarskom o stanovení maďarsko-slovenskej hranice, podpísaná 4.6 1920 s Maďarskom,muselo súhlasiť s vytvorením Československa a Juhoslávie,Slovensko a Podkarpatská Rus boli priradené k ČSR,Sedmohradsko a Banát prešli k Rumunsku,Chorvátsko a Slavónsko prenechali Juhoslávii.

Rokovania sa naťahovali aj preto, že v čase mierových rokovaní vznikla v Maďarsku Maďarská republika rád (rad=soviet, vládnuca social.rada), s ktorou dohodové štáty odmietli rokovať. Napokon sa zmluva s Maďarskom uzavrela 4.júna 1920 v Trianone. Na návrh Beneša bola hranica vytýčená na základe geografického hľadiska.

Zmluva v Neuilly:

27.11 1919 s Bulharskom,prišlo o prístup k Stredozemnému moru a západnú Tráciu museli nechať Grécku

Zmluva v Sévres:

10.8 1920 s Osmanskou ríšou,no skôr ako dohoda mohla vstúpiť do platnosti sa Osmanská ríša rozpadla

Namiesto nej vznikla Turecká republika na čele s Kemalom, s ktorou uzavreli novú zmluvu v Lausanne v roku 1923

Muselo odstúpiť Grécku východnú Tráciu a uznať samostatné Arménsko, ktoré si však po Laussane znova pripojili.

Nové štáty na mape Európy: Fínsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko

Koncom I.SV vznikli v Európe viaceré nové štáty. Prvým bolo Fínsko. Fínsky severský národ žil už celé storočie pod nadvládou cárskeho Ruska. Až 1917 sa Fínom podarilo využiť okolnosť, že Rusko veľmi oslabila vojna a vnútorné rozbroje. Vyhlásili vojny do parlamentu, odtrhli sa od Ruska a založili si vlastný štát.
Podobne ako Fínsko sa osamostatnili pobaltské štáty- Estónsko, Lotyšsko a Litva. Na sklonku I.SV sa utvorila aj Poľská republika. V 18.str.si jeho územie na tri krát rozdelili súperiace mocnosti- Rusko, Rakúsko a Prusko. A tak až do svetovej vojny bola záp.časť Poľska obsadená Nemeckom, východná Ruskom a juhovýchodná Rakúskom. Oslabenie Ruska 1917 a porážka mocností Trojspolku umožnili spojiť všetky tri časti a obnoviť samostatný poľský štát.

Spoločnosť národov: Spoločnosť národov (bola medzinárodná organizácia založená po skončení prvej svetovej vojny na základe výsledkov parížskej mierovej konferencie.28. júna1919 bola podpísaná Versaillská mierová zmluva, čím prišlo k faktickému vytvoreniu Spoločnosti národov. Úlohou organizácie bola povojnová demilitarizácia, udržanie svetového mieru, prevencia pred ďalšími vojnovými konfliktmi pomocou zásad kolektívnej bezpečnosti a diplomatického vyjednávania. Týmito úlohami položila Spoločnosť národov základ širokej medzinárodnej spolupráci.Iniciátormi a zakladajúcimi krajinami Spoločnosti národov boli víťazné štáty Dohody (napr. Spojené kráľovstvo, Francúzsko) a ich spojenci (napr. Česko-Slovensko), pôvodnými členmi z roku 1919 teda bolo 26 štátov, ďalej štyri britské domíniá a Britská India (v rámci Commonwealthu). Za sídlo Spoločnosti bola zvolená švajčiarskaŽeneva, medzinárodný zmierovací súd bol ustanovený v holandskom Haagu.V roku 1920 začala platnosť základného dokumentu organizácie Pakt Spoločnosti národov, ktorým sa členské krajiny zaväzovali k dodržiavaniu pravidiel medzinárodnej spolupráce a bezpečnosti, rešpektovaniu medzinárodného práva a ďalších záväzkov urobených v rámci Spoločnosti národov. Pakt Spoločnosti národov nebol ratifikovaný Kongresom USA, Spojené štáty, jeden z iniciátorov vzniku organizácie, sa tak nikdy nestali členmi. Celkový počet členských krajín sa od 20. rokov značne menil. Roku 1926 sa členom stalo Nemecko (vystúpilo roku 1933), Sovietsky zväz bol prijatý roku 1934 (ako jediná členská krajina bol vylúčený roku 1939). Zo Spoločnosti národov v roku 1933 vystúpilo Japonsko a roku 1937 Taliansko.Napriek značnému vplyvu Francúzska a Británie v Spoločnosti národov nebola organizácia schopná dôrazne presadiť svoje ciele, úplne neefektívna bola jej činnosť proti agresívnym krokom fašistickej vlády v Taliansku (okupácia Etiópie), nacistickej v Nemecku (účasť v španielskej občianskej vojne, anšlus Rakúska, uzatvorenie Mníchovskej dohody), ani militaristickej v Japonsku (vojna v Číne). Menším členským štátom chýbal významnejší vplyv na chod a rozhodovanie organizácie, čo spôsobovalo napätie medzi nimi na jednej strane a Britániou a Francúzskom na strane druhej. Spoločnosť národov tak v súvislosti so začiatkom druhej svetovej vojny v rokoch 1939 a 1940 stratila faktický význam. Formálne bola Spoločnosť národov rozpustená v apríli 1946. Víťazné štáty druhej svetovej vojny sa rozhodli niektoré štruktúry Spoločnosti národov transformovať do novo vzniknutej Organizácie spojených národov, ktorá na činnosť Spoločnosti národov priamo nadviazala.

Chybne koncipovaná Versaillská zmluva bola spoločne s hospodárskou krízou jedna z príčin 2. svet. vojny. Hitler ju považoval za protinemeckú (bola založená na mocenskom oslabení Nemecka). Jej základnými nedostatkami bolo, že tu nebola zastúpená USA a Sovietske Rusko. Versaillská zmluva uvalila Nemecku nesplácateľné reparácie. Veľká Británia, Francúzko a USA sa báli ozbrojeného konfliktu alebo občianskej vojny, že USA dalo Nemecku požičku, vďaka ktorej sa dostalo z krízy a mohlo obnoviť hospodárstvo, začať militarizáciu, obchodovať s ostatnými krajinami. Nástup fašizmu tiež nepomohol situácii v Nemecku, ktoré už bolo pripravené na 2. svetovú vojnu.

1. Obyvateľstvo na Slovensku v priebehu 13. stor. početne rástlo, aj keď tatársky vpád spösobil značné straty. V hornatých oblastiach neboli také veľké, pretože Tatari sa vyhýbali lesom. Konsom 13. stor. žilo na SR približne 250 000-300 000 ľudí- z toho väčšina boli Slováci, iba na juhu žili Maďari. Od polovice 12. stor. nemeckí kolonisti žili na Spiši, neskor aj v stredoslovenskej banskej oblasti vrátane Krupiny. Usadzovali sa v mestách ako obchodníci a remeselníci. Spišskí Nemci boli aj roľníkmi. V stredoslovenskej a spišsko-gemerskej oblasti žili v okolí banských miest popri baníkoch domáceho povodu aj nemeckí baníci. Zvláštnu etnickú i náboženskú skupinu tvorili Židia, kt sa usadzovali v mestách (BA, TT, NR). Zaoberali sa obchodom a finančnými transakciami, za čo ich ostatní mešťania odsudzovali a diskriminovali. Novým prvkom v živote stredovekého slovenska boli mestá. Naše mestá začali vznikať neskor ako v západnej Európe, krátko pred tatárskym vpádom, ale najmä po ňom. Vyvinuli sa z povodných trhových osád, do kt sa sťahovali remeselníci a ďalší obyvatelia žijúci na okolí, ako aj cudzí hostia. Mestá vznikali v geograficky výhodných polohách na križovatkách ciest (TT), pri brodoch a prechodoch riek, pod stoličnými hradmi (BA, TN,Zvolen) alebo v blízkosti cirkevných inštitúcii, biskupstiev a kapitúl (Ostrihom, NR). S rozvojom baníctva a banského podnikania vznikali mestá na neosídlenom území, ale aj tu sa zárodkami neskorších miest stali banícke osady. Udelenie mestských privilégii spoločenstvu mešťanov bolo právnym aktom, kt z hospodárskeho a sídlištného hľadiska obvykle zavŕšil proces vzniku mesta. (Najstaršie zachované mestské privilégium udelil Belo IV. Trnave). Medzi základné mestské práva patrila slobodná voľba richtára a niekde aj farára. Okrem richtára si mešťania volili mestskú radu zloženú z prísažných- boženíkov. Richtár bol predstaviteľom mesta a súčasne aj sudcom mešťanov, o čom svedčí aj latinský i nemecký pojem, kt prevzala slovenčina- richtár. Prísažní boli prísediacimi mestského súdu, mali aj administratívne sukncie pri správe mesta. V mestách s dedičným richtárom volili iba členov mestskej rady. Už na konci 13. stor, sa prejavil rozdiel medzi kráľovskými a zemepanskými mestami, kt mali nižšiu mieru výsad. Tento rozdiel sa ešte prehĺbil v 14. a 15. stor. Z povodne slobodných služobníkov hradu (hradčanov), dvorníkov a nevoľníkov, kt pracovali na majetkoch kráľa a sľachty sa v priebehu 13. stor. vytvorila sociálna skupina poddnaých. Okrem štátnych daní poddaní platili v naturáliách cirkevný desiatok z poľohospodárskych plodín a z dobytka. Naturálne dávky odvádzali aj šľachticom a robotovali na ich majetkoch. V Turci a Liptove ušli v r. 1257 mnohí poddaní z kráľovských majetkov na juh, na získanie lepších životných podmienok. Kráľ ich povolal späť a ich poddanské povinnosti zmiernil. Neskoršie listiny povinnosti poddaných opäť zvýšili, ale aspoň presne určili ich výšku a tak zamedzili ich nekontrolovateľnému zvyšovaniu.

vlastnícke vzťahy na slovensku v stredoveku

1. Menové a banské reformy Karola Róberta umožnili ďalší hospodársky rozvoj krajiny. Vytvorili podmienky pre slobodné podnikanie mešťanov a šľachty najmä na strednom a východnom Slovensku. Nové technické postupy v baníctve však prinášaliaj problémy. V priebehu 14. storočia baníctvo prešlo od povrchového získavania rúd na hlbinnú ťažbu. S prenikaním do väčších hĺbok bane ohrozovala spodná voda, preto viaceré banské mestá budovali tzv. dedičné štôlne, ktoré viedli z baní do údolí potokov a takto prirodzeným spádom odvádzali spodnú vodu. Dedičnými sa nazývali preto, lebo ich budovali viaceré generácie po niekoľko desaťročí a storočí. Roku 1475 banský podnikateľ Ján Thurzo uzavrel so stredoslovenskými banskými mestami dohodu o stavbe čerpacích zariadení v baniach. Tento zámer sa nevydaril a spodná voda v baniach ostala dlhodobým problémom. V polovici 14. storočia sa v Uhorsku ťažilo približne 2 500kg zlata ročne, väčšina v Kremnici. V 15. storočí ťažba zlata poklesla, ťažba striebra bola ešte vyššia- dosiahla štvrtinu celoeurópskej produkcie. Strediskom ťažby striebra bol banskoštiavnický revír. V Kremnickej mincovni sa stáročia razili mince pre Uh. Kráľovstvo i Habsburskú ríšu. Je jedinou fungujúcou mincovňou v strednej Európe od stredoveku až do súčasnosti. Tretím kovom, ktorý sa tu doloval bola meď a to v okolí: Banskej Bystrice, Ľubietovej, Smolníka, Gelnice, Spišskej Novej Vsi a v Spišsko-gemerskom rudohorí V tomto období sa tu rozvíjala aj železiarska výroba najmä na Gemeri a na Spiši. Vývoz drahých kovov biól zakázaný, vyvážali sa len v podobe razených mincí. Baníci tvorili zvláštnu kategóriu obyvateľstva žili v dedinách okolo baní, boli slobodní. V banskej výrobe pokročila deľba práce boli tu haviari, triediči rúd, povozníci, banskí tesári, hútnici, uhliari a pomocní robotníci. Vysoko kvalifikovanou vrstvou boli minciari. V slov. baniach investovali dokonca aj cudzinci: Taliani, Nemci, Poliaci.