Zahraničná politika západných mocností v medzivojonovom období

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 16.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 328 slov
Počet zobrazení: 95
Tlačení: 5
Uložení: 7

5. Maturitné zadanie

1.Vysvetlite zahraničnú politiku západných mocností v medzivojonovom období

2.Charakterizujte Slovensko v rokoch 1301-1490

3. Analyzujte príčiny a dosledky celospoločenskej krízy uhorského štátu za vlády Jagelovcov (1490-1526)
  1. Spoločnosť národov sa pri úsilí zachovať mier vo svete ukázala ako slabá a neúčinná organizácia. Keď z nej roku 1933 vystúpilo Nemecko, nemala žiadne možnosti, ako mu zabrániť znovu zbrojiť a militarizovať celú krajinu. Úsilie Adolfa Hitlera zmeniť výsledky versailleského mieru a vytvoriť z Nemecka silnú ,,Veľkonemeckú,, ríšu nadchlo veľkú časť nemeckého národa a priemyselníkov. Predohrou svetového vojnového konflitku boli udalosti v Číne, Etiópii a v Španielsku. Roku 1931 napadlo Japonsko Čínu s cieľom získať priemyselné Madžusku. Fašistické Taliansko sa zasa usilovalo ovládnuť jednu z posledných neobsadených afrických krajín - Etiópiu. Statoční etiópski vojaci nemali proti moderne vyzbrojenej talianskej armáde šancu. Francúzsko ani Veľká Británia nezabránili tejto agresii ani prostredníctvom Spoločnosti národov. Mussoliniho beztrestnosť povzbudila aj Hitlera. Začiatkom marca 1936 Nemecko jednostranne zrušilo a bez jediného výstrelu vojensky obsadilo demilitarizované pásmo v Porýní. Prekvapení Francúzi boli nemilo zaskočení neočakávaným postojom svojho spojenca - Veľkej Británie. Veľká Británia začalla v tomto období presadzovať appeasement - politiku ustupovania a uzmierňovania agresora. Cieľom tejto politiky bolo "zachrániť mier" za každú cenu, t. j. aj za cenu ústupkov a na úkor záujmov i území štátov strednej a východnej Európy. V bezprostrednom nebezpečenstve sa ocitlo najmä Rakúsko, Československo a Poľsko. Hlavným realizátorom politiky appeasementu bol od roku 1937 britský ministerský predseda Neville Chamberlain. Dohody s Hitlerom chápal ako východisko pred komunisticko - boľševickou hrozbou. Proti vláde i ľavicovému teroru ľudového frontu v Španielsku, ktorý zvíťazil v parlamentných voľbách, vypuklo v lete 1936 povstanie prívržencov generála Franca. Povstanie prerástlo do občianskej vojny. Na strane Franca vstúpili do vojny nemecké a talianske intervencňčné vojská a na strane republikánov ľavicové sily z Kominterny podporované Moskvou. Najmä pre Nemecko bola španielska občianska vojna skúškou sily nemeckých zbraní i reakcie svetovej verejnosti na agresiu. Veľká Británia a Francúzsko však zaujali pozíciu "neintervencie". Na pomoc silám ľudového frontu preto začali vznikať medzinárodné dobrovoľnícke jednotky - interbrigády. Napriek ich pomoci sa však roku1939 skončila občianska vojna víťazstvom Francových vojsk, ktoré nastolili vojenskú diktatúru. Neutralita Španielska počas druhej svetovej vojny umožnila generálovi Francovi udržať sa pri moci aj po skončení vojny. Politiku appeasementu chápal Hitler ako prejav slabosti Veľkej Británie i Francúzska. V duchu svojich plánov vytvoriť "Veľkonemeckú" ríšu a rozšíriť ju smerom na východ, v marci 1938 obsadil a bez boja pripojil k Nemecku Rakúsko (tzv. anšuls). Vzápätí vystúpil ako ochranca menšín a sústredil svoju agresívnu politiku na Československo, ktoré sa mu podarilo bez odporu oklieštiť o pohraničné územia a v marci 1939 úplne rozbiť. V tom istom mesiaci Nemecko donútilo Litvu, aby mu odstúpila prístav Memel (Klajpeda). Taliansko v apríli 1939 okupovalo Albánsko.

Boje o uhorský trón-po smrti Ondreja III. vrcholila feudálna anarchia, skupiny veľmožov súperili o právo nastoliť svojho kandidáta na trón
-1. skupina chcela dosadiť na trón Karola Róberta (z neapolského rodu Anjouovcov), podporovala ho pápežská kúria, do Uhorska ho povolala chorvátska šľachta
-2. skupina, vedená Matúšom Čákom ponúkla uhorský trón českému kráľovi Václavovi 2. (preniesol to na svojho syna Václava 3.)
-po smrti Václava 2. sa Václav 3. zdáva nároku na trón v prospech Ota Bavorského
-po príchode Ota Bavorského sa dostal do zajatia, takže Karol Róbert ostal bez súpera
-r. 1308 - väčšina uhorskej šľachty prijala Karola Róberta za kráľa

Nástup Karola Róberta (nástup dynastie Anjouovcov)-zlomenie moci šľachty
-do konca 14. stor. najväčší mocenský i ekonomický rozmach
-opieral svoju moc o žoldnierske vojsko a banderiálny systém
-zemepáni museli na svoje náklady postaviť vojenskú jednotku – bandérium, ktorá bojovala pod ich zástavou
-bandéria museli postaviť aj stolice pod velením stoličného župana (bojovali v nich nemajetný šľachtici bez poddaných)
-menšie vojenské jednotky museli postaviť aj mestá

Matúš Čák Trenčiansky-kráľ sa najprv usiloval o dorozumenie, tak ho vymenoval za jedného z 3 palatínov a pridelil mu správu územia približne dnešného Slovenska
-poveril ho funkciou taverníka (správcu kráľovských majetkov), jeho povinnosťou bolo zaberať kráľovské majetky tým, ktorí sa ich zmocnili počas feudálnej anarchie
-tieto právomoci zneužíval vo svoj prospech a získané majetky si ponechával
-v roku 1311 ho kráľ zbavil všetkých hodností a bol vylúčený z cirkvi
-konflikt medzi Košičanmi a Abovcami (Omodejovcami), Košičania zabili Omodeja a jeho synovia sa spojili s Matúšom Čákom, ktorý im poslal vojakov a pokúsili sa dobyť Košice, na pomoc Košiciam prišlo kráľovské vojsko a Spišský Nemci
-r. 1312 – Karol Róbert zvíťazil nad odbojnými feudálmi pri Rozhanovciach
-kráľovské vojská postupne a zdĺhavo dobýjali Matúšovu dŕžavu
-r. 1321 – likvidácia panstva Matúša Čáka po jeho smrti

Hospodárske reformy Karola Róberta-1323 - 1338 – daňové reformy Karola Róberta (daňové reformy, úprava meny a banského podnikania) v troch etapách
-1. etapa: odstránenie každoročnej výmeny mincí a zavedenie portálnej dane
-2. etapa: zavedenie zlatej meny, podľa florentského vzoru sa začali raziť zlaté dukáty (florény), neskôr aj nové uhorské strieborné groše podľa vzoru pražských (českých) grošov
-3. etapa: roku 1338 – ukončenie nútenej výmeny mincí
-r. 1327 – zavedenie zemepanskej banskej slobody (umožnili aj šľachticom a cirkevným inštitúciám hľadať a dolovať na ich území drahé kovy), tým sa zintenzívnilo banské podnikanie
-z vydolovaných rúd platili daň (urburu) štátu, čiže 1/12 až 1/15 hodnoty rudy

Višegrádske stretnutie r.1335-Poľsko: Kazimír Veľký
-Česko: Ján Luxemburský
-Uhorsko: Karol Róbert
Višegrádská dohoda:
-český kráľ sa vzdal nárokov na poľský trón, poľský kráľ na Sliezsko (časť Česka)
-uhorskí a cudzí kupci, najmä z Nemecka a Čiech, mohli slobodne prechádzať cez Čechy do Uhorska a späť
-výsledkom bolo zlepšenie politických a hospodárskych vzťahov v strednej Európe
-r.1336 – vydané privilégiá pre kupcov, ktorí idú po tzv. českej ceste z Prahy do Budína

Ľudovít I. Veľký (1342-1382)-uľahčená situácia – nemusel zápasiť s feudálmi
-r. 1351 – dekrét Ľudovíta I. – potvrdil ním Zlatú bulu Ondreja II., navyše ním zrovnoprávnil zemanov s vysokou šľachtou
-šľachtici nemohli predávať ani odkazovať majetky bez súhlasu panovníka, v prípade vymretia rodu majetky pripadli kráľovi
-desiatok – desatina plodín, prípadne domácich zvierat, ktorú odvádzali poddaní cirkvi
-poddaní a mešťania sa mohli slobodne sťahovať, ale iba po zaplatení dávok zemepánom, poddaní a mešťania nekráľovských miest platili zemepánovi deviatok (ďalšia desatina plodín, prípadne domácich zvierat), mestá s hradbami neplatili deviatok
-za jeho vlády dosiahlo Uhorsko najväčší mocenský rozmach
-r. 1370 - po smrti Kazimíra Veľkého sa Ľudovít na základe starších zmlúv s ním stáva aj poľským kráľom a vznikla uhorsko-poľská únia (1370-1382)
-neovplyvnilo vnútorný život krajín (všetky mocenské a správne štruktúry ostali zachované), pozitívny vplyv na hospodárske a kultúrne kontakty v strednej EU
-po jeho smrti (1382) sa stala kráľovnou staršia dcéra Mária, ktorú na základe starších dohôd zosobášili so Žigmundom Luxemburským, medzitým si robil nároky na trón Karol Malý, ktorý v roku 1385 vtrhol do Uhorska a dal sa korunovať za kráľa
-stúpenci Márie a Alžbety (jej matky) ho zavraždili a potom, keď sa obe kráľovné dostali do zajatia stúpencov Karola Malého v krajine vypukli vnútorné nepokoje a zmätky.

  1. Po smrti Mateja Korvína uhorský snem zvolil za kráľa Poliaka Vladislava II. Jagelovského. Jeho osoba spájala české a uhorské kráľovstvo do personálnej únie. Táto nová poľská dynastia rešpektovala šľachtu. Dostala sa na trón v nešťastnej dobe... (Turci, križiacke výpravy, Juraj Dóža).
    Vladislav II. – „kráľ dobře“ – lebo na všetko prikyvoval. Bol dobrácky a slabý kráľ, za jeho vlády vzrástlo svojvoľné konanie šľachty, predovšetkým voči poddaným. Ako reakcia na ľubovôľu šľachticov vypuklo roku 1514 povstanie Juraja Dóžu. Vzniklo z križiackej výpravy proti Turkom. Chudobní študenti, poddaní, remeselníci, slabo vyzbrojení, sa mali presunúť k južným hraniciam. Skôr, ako k tomu došlo, vypukla vzbura. Povstanie bolo potlačené a Juraj Dóža („sedliacky kráľ“), bol upálený na žeravom tróne. Snem vydal tvrdé odvetné zákony a zaviedol druhé nevoľníctvo (r. 1785 ho zrušil Jozef II.) - upevnenie feudálnych poddanských vzťahov. Vladislav II. zanechal kráľovstvo v dezolátnom stave.

    Vladislav II. nečakane zomrel roku 1516 a na uhorský trón nastúpil jeho syn Ľudovít II. („predčasný“). Predčasne sa oženil, predčasne bol korunovaný – 2 roky, predčasne dospel, predčasne mu začala rásť brada, predčasne začal šedivieť, predčasne sa stal kráľom – 10 rokov, predčasne zomrel – 20 rokov. Bol šľachte ľahostajný, padol v bitke pri Moháči(chcel sa zachrániť útekom, ale utopil sa v ramene Dunaja).
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné okruhy z dejepisu

Diskusia: Zahraničná politika západných mocností v medzivojonovom období

Pridať nový komentár


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.036