Šírenie komunizmu vo svete po roku 1945

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 16.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 144 slov
Počet zobrazení: 98
Tlačení: 5
Uložení: 7

20. Maturitná otázka

  1. Opíšte šírenie komunizmu vo svete po roku 1945

Komunizmus sa začal šíriť vo svete z jednoduchého dôvodu. Už pred vojnou organizovali protifašistický odboj. A Mali výrazný podiel na oslobodení svojich krajín. Teda okrem Juhoslávie, pretože tu partizánska armáda oslobodila väčšiu časť územia sama a tak komunisti tu nemala takú moc. Tak sa Tito inak spája s Moskou ako ostatní.

Po vojne aj v Británii voľby vyhráva ľavicová strana – labouristi, vo francúzsku tiež komunisti.

Čína

Bola tam založená strana s Mao Ce-Tungom (komunizmus) a Kuomintang, pred vojnou tu bola občianska vojna, počas II. Svetovej vojny sa utíšila a spoločne bojovali proti Japonsku. Po vojne opäť vypukla občianska vojna, čo bola už tretia tejto krajine. Komunisti si získali popularitu najmä medzi roľníkmi.

1.10. 1949 bola vyhlásená Čínska ľudová republika a komunistická strana sa stala jedinou povolenou organizáciou. Čo je až dodnes. Zvyšky Kuomintangu sa uchýlili na ostrov Taiwan, kde vytvorili Čínsku republiku. Mao mal ideu, že je to hlavne agrárna krajina, pretože Čína ešte nebola priemyselná veľmoc.

Čínska občianska vojna sa stala významným dejiskom súperenia oboch veľmocí. Vládnym kuomintanským jednotkám pomáhali vojenské dodávky z USA, komunistickým zase zo ZSSR.

Statkári boli vyvlastnení a aj zlikvidovaní. Napriek tomu mali veľkú podporu z dôvodu silnej ústrednej moci a neboli konečne pod krutovládou vládcov či veliteľov.

Počas Maovej vlády prebehla kultúrna revolúcia- zásah do všetkých oblastí ľudského života. Napríklad, inteligencia sa musela presťahovať na vidiek. Základom sa stalo uctivenia Maovej osoby- malá červená knižka. Boli zakázané všetky tradície a zničilo sa veľa z kultúrneho dedičstva.

Bola to veľmi militaristická krajina.

Po Maovej smrti sa tlak na obyvateľstvo začal zmierňovať. (Začiatok malého podnikania). Na jednej strane si komunisti udržiavajú moc, avšak na druhej sa krajina rozvíja spolu s ekonomiku, ktorá sa stáva neriadenou.

Kórea 

Tu sa prakticky nič nezmenilo. Už na Jaltske konferencií v roku 1945 si ju 3 veľmoci rozdelil. Po kapitulácií Japonska sa stáva nezávislou, ale v zapätí je rozdelená na 2 časti: Sever patrí komunistom a Juh je kapitalistický s podporou USA.

Vietnam

Pred vojnou bol Vietnam francúzskou kolóniou. Francúzi boli v roku 1954 definitívne vyhnaní. Namiesto bývalej francúzskej Indočíny vznikli nástupnícke štáty: Kambodža, Laos, Severný Vietnam ovládaný komunistami a Južný Vietnam. Vietnam bol rozdelený pozdĺž sedemnástej rovnobežky. Komunistické vedenie Severného Vietnamu, na čele s Ho Či Minom vyhlásil Vietnamskú demokratickú republiku VDR. a za pomoci ZSSR a Číny, sa rozhodlo pre násilné zjednotenie krajiny severu a juhu pod komunistickou nadvládou. Podobne ako v Číne je to malé podnikanie a bohatí ľudia.

Kuba

Od 30. rokov vládol na Kube Batista, diktátor podporovaný USA, ktorého režim bol neschopný a skorumpovaný. 
Roku 1956 sa kubánsky rebel Fidel Castro viedol vojnu proti Batistovi a roku 1959 ho zvrhol. Castro prebral vládu do svojich rúk represívny komunistický režim a pretransformoval kubánske hospodárstvo, neúspešná pozemková reforma. Postupne jeho režim sa stal úplne závislým na ZSSR.USA sa cítia ohrozené, zorganizujú kubánskych antikomunistov a pokúsia sa o inváziu v 1961 Zátoka svíň = Playa Girón, ale neúspech. Roku 1962 došlo k podpisu sovietsko-kubánskej zmluvy, ktorá dovtedajšiu obchodnú spoluprácu rozšírila aj na vojenskú oblasť.

Chruščovovi umožnila montovať odpaľovacie rampy pre jadrové hlavice v bezprostrednej blízkosti amerických hraníc. Nový americký prezident John F. Kennedy sa rozhodol zabrániť tomuto plánu a 22. októbra 1962 vyhlásil námornú blokádu Kuby. Svet s napätím očakával vývoj situácie, pretože bol na pokraji svetovej jadrovej vojny. Avšak hrozba totálneho zničenia celého sveta prinútila Chruščova ustúpiť 28. októbra 1962 dohodnúť sa s Kennedym. Sovieti stiahli svoje jadrové rakety, avšak Američania na oplátku stiahli svoje jadrové hlavice z Turecka, čo bol tajný dodatok dohody.

Komunizmus v Afrike 

Istú dobu bol v Egypte a Lýbií, avšak bol to iný druh komunizmu- režim nezničil klanový systém, kde náčelníci klanov mali veľkú moc.

V Lýbií boli veľké náleziská ropy, čím sa zvýšila životná úroveň.

  1. Charakterizujte úlohu kresťanskej cirkvi v stredovekej Európe

V 1. st. v rímskej provincii Judea (územie dnešnej Palestíny) vzniklo ďalšie monoteistické náboženstvo- kresťanstvo (christos – pomazaný), ktoré založili Židia a uznali Ježiš Krista. Náboženstvo má 3 princípy:

  • viera v jedného Boha
  • láska k blížnym
  • nádej na posmrtný život

Základnou knihou je Biblia, ktorá sa skladá zo Starého zákonu (židovská kniha) a Nového zákona.

Postavenie kresťanov bolo spočiatku veľmi zlé. Boli prenasledovaní, mučení, odsúdení na smrť - lebo sa nechceli klaňať cisárom ako bohom, ale to sa zmenilo:

313 – Milánsky edikt , ktorý vydal Konštantín a v ktorom zrovnoprávnil kresťanov s inými veriacimi, Theodosius dokonca kresťanstvo povýšil na štátne náboženstvo. Začala vznikať organizácia, čiže cirkev, na báze biskupstiev ešte z rímskych čias

V roku 476 padla Západorímska ríša, kde cirkev tiež padla, ale na východe ríši pokračovala cirkev a kresťnstvo prežilo aj vpády barbarov, čo ukázalo silu kresťanstva. Chlodovik založil štát a ako základný piliér použil kresťanstvo.

Prvým biskupom bol sv. Peter, ktorého učil Ježiš, preto bola pozícia biskupa tak významná, lebo sa dedí, ale na východe toto výnimočné postavenie neuznávajú a vďaka tomu prichádzajú ďalšie rozkoly.

V roku 1054 nastal rozkol medzi Západrímskou ríšou a Východrímskou ríšou - schizma – a cirkvy sa oficiálne oddelili. V západnom kresťanstve mal pápež najvyššiu autoritu.

Vo Franskej ríše za vláda Karolovcov – bola podporovaná christianizácia, upevnili kresťanstvo a ono zas upevnilo ich moc. Chlodovik prijal kresťanstvo a jeho nástupcovia stavali kláštory. Za ich éry boli vyhnaní Longobardi z Itálie – ich územie darovali rímskemu pápežovi , vďaka čomu vznikol pápežský štát, on im za vďaku vrátil cisársky titul ( v roku 800 dal pápež korunu Karolovi Veľkému)

Väčšinu času bola rovnováha medzi pápežom a svetskou mocou (= králi, cisári).

Ale sú aj výnimky. Pri silných cisároch, ktorý chceli riadiť pápežov a z toho v stredoveku nastal spor: boj o investitúru v roku 1077 – 1122. Začal za cisára Henricha IV. a pápeža Gregora VII..Henrich musel ísť prosiť Gregora o odpustenie a zrušenia kliatby a uvedomil si, že nemôže rozkazovať pápežom a biskupom (musel „ísť do Canossy“, „podstúpiť Canossu“ = ťažká cesta). Skončilo to dohodou: wormský konkordát (Worms = mesto, konkordát = dohoda medzi cirkvou a svetskou mocou)Vyhrala cirkev, ale spravila si aj zle, lebo mala úlohu aj v politike = mocenská inštitúcia – začala sa éra pápežskej svetovlády, napr. Inocent III (významná osobnosť). Do života cirkvi výrazne zasiahla Arabská ríša a islam.

Podstata fungovania kresťanskej cirkvi v stredoveku

Cirkev sa vážne podieľala na zachovaní kontinuity antického dedičstva v podmienkach barbarizovanej Európy. Diecézy ako jednotky organizácie sa stali základom budovania nových štátov. Od 4.storočia na území Rímskej ríše kláštory, ktoré boli najvýznamnejšími centrami civilizácie. Pre rozvoj rehoľníctva bola významná činnosť Benedekta z Nursie. Kláštory boli prvými nemocnicami i nocľahárňami. Ich vplyvom sa zvyšovala poľnohospodárska produkcia. Výrazne ovplyvnili aj socialno –kultúrny ekonomický vývoj.

Vývoj konfliktu medzi kresťanstvom a islamom v stredoveku

Reconquista= Znovudobíjanie

V roku 711 napadli moslimovia zo severnej Afriky kresťanmi obývaný Pyrenejský polostrov. Moslimovia porazilo domáce kresťanské kráľovstvo Vizigótov a zabrali tak takmer celý polostrov: moslimskej invázií odolali len malé územia na severe polostrova(Astrúria, Kantrábia, Baskicko). Na severe vytvorené kresťanské štáty bojovali o znovzískanie pre kresťanov stratených území od moslimov. Na začiatku 11. storočia kalifát (alebo nezávislý emirát moslimov na Pyrenejskom polostrove) vojensky a politicky zoslabol, čo umožnilo kresťanským kráľovstvám Astúrií, Leónu, Kastílii, Aragónsku a Navarre získať mocenskú prevahu a postupne rozšíriť svoje územia. V polovici 11. storočia boj medzi kresťanmi nadobudol charakter náboženskej vojen, ktorá sa v ničom nelíšia od neskorších križiackych ťažení na východ. Po vojnách sa územie ovládané Maurami výrazne zmenšilo. V 12. Storočí sa kráľovstvá Kastílie a Aragónska stali vedúcimi krajinami v reconquiste. Jej cieľom bolo úplne vyhnanie Maurov z Pyrenejského polostrova. Prvý krok k zjednoteniu Španielska urobil Ferdinand II. Aragónsky, ktorý sa roku 1469 oženil s Izabelou Kastílskou. Spojením dvoch kráľovstiev sa moc Španielska posilnila. Izabela a Ferdinand II. Boli zbožní katolíci a za ich vlády pôsobila inkvizícia, čiže cirkevná inštitúcia, ktorá prenasledovala ľudí podozrivých z kacírstva. V roku 1492, po 14 rokoch po nastolení španielskej inkvizície získali Aragónsko a Kastíliu späť maurskú Granadu. Dobytím Granady sa reconquista skončila. No aj po zániku emirátu malo Španielsko s maurskými obyvateľmi veľké problémy, ktoré trvali viac ako jedno storočie. Pôvodne dohodnutá sloboda vierovyznania pre moslimov bola v roku 1502 zrušená a všetci islamskí obyvatelia Španielska museli prijať kresťanstvo, alebo sa vysťahovať. Veľa Maurov migrovalo do severnej Afriky. Mnohí však prestúpili na kresťanskú vieru.

Križiacke výpravy

Jeruzalem bol v roku 638 dobytý Arabmi, tí sa však voči kresťanským pútnikom zachovávali zhovievavo a podporovali ich. Tento pokojný stav skončil v roku 1071, keď kočovné kmene Turkov, ktoré prijali islam, porazili Byzantínok. Cesta do Jeruzalema bola uzavretá a prechody nepovolovali.

Podnet na križiacke výpravy dal pápež Urban II: na koncile v Clermonte.(1088-1099). Vyzval kresťanov, aby oslobodili Boží hrob od moslimov, seldžuckých Turkov, ktorí dobyli Jeruzalem. Križiaci prišli do Svätej zeme na žiadosť byzantského cisára Alexia I.Komnena.

Účastníkmi výprav boli rytieri , chudobný ľud, neskôr aj mestské obyvateľstvo(obchodníci, ktorým Turci uzavreli cestu do Stredomoria)

Ciele výprav: Založiť nové štáty, túžba po sláve, po bohatstve, koristi, obchodné mestá Benátky a Janov chceli spojenie s Orientom, čiže Indiou a Čínou.

  1. výprava1096-1099:

 Križiaci z Francúzska, Nemecka a Sicílie dobyli Jeruzalem a založili Jeruzalemské kráľovstvo. Zabitých veľa ľudí, hlavne ženy a deti.

  1. výprava 1147-1149

Príčinou jej zvolania bol pád Edessy. Skončila absolútnym neúspechom a padol aj Jeruzalem.

  1. výprava 1189-1192

Bojovníci pod znamením červeného kríža, ktorý mali na štítoch a odeve, získali čiastočné úspechy. Dobyť sa im Jeruzalem síce nepodarilo. Výpravu viedol Fridrich Barbarossam francúzsky kráľFilip II. Augustus a anglický kráľ Richard I. Levie srdce. Vymohli aspoň dohodu, ktorá kresťanským pútnikom povoľovala slobodne navštevovať Jeruzalem.

4.výprava 1202-1204

Chcela zaútočiť na Egypt, pretože ten sa považoval za kľúč k Palestíne. účastníci mali byť prevezení na benátskych lodiach cez Stredozemné more. Rytierom nestačili finančné prostriedky na zaplatenie cesty. Benátsky dóža Dandolo im ponúkol, aby za prepravu zaplatili bojom: Zničiť a dobyť obchodného konkurenta Benátok, dalmátsky Zadar. Križiaci nakoniec obľahli Konštantínopol, dobyli ho a ustanovili Latinské cisárstvo.

Detská výprava 1212

Pápež ju nepodporoval a oficiálne nikdy nevyhlásil . Náboženské nadšenie detí bolo také obrovské, že uverili organizátorom, že sa pred nimi rozostúpi more a oni slávne suchou nohou vkročia do Svätej zeme a oslobodia sväté miesta. Uverili obchodníkom, ktorí mali ich bezplatne previesť na lodiach do Svätej zeme. Väčšina detí však bola predaná do otroctva do Egypta.

  1. výprava 1228-1229

Bezvýznamná výprava, kedy len križiaci na krátko dobyli prístav Damietta. Cisár Fridrich II. Vyjednávaním získal 3 mestá: Jeruzalem, Betlehem a Nazaret.

  1. výprava 1248-1254

Viedol ju Francúzsky kráľ Ľudovít IX: Svätý (meno podľa výpravy), ktorý padol do zajatia v Egypte. Francúzski rytieri stratili prístav Damiettu.

  1. výprava 1270

Viedol ju opäť Ľudovít IX., ktorý tu zahynul a armádu zabil mor.

Jeruzalemské kráľovstvo padlo v roku 1291 a posledné zvyšky obrancov sa stiahlo na Cyprus.

Výsledky križiackych výprav: 

Dobyť a udržať Svätú Zem sa nepodarilo, napriek tomu mali tieto výpravy veľký význam pre budúci vývoj Európy.

Križiackymi výprava vzrástol vplyv a bohatstvo cirkvi a pápeža. Západoeurópske krajiny sa zmocnili obchodných ciest po stredozemnom mori, ktoré boli predtým v rukách hlavne Byzancie. Prístavné talianske mestá Benátky a Janov, ktorým už Byzancia nemohla konkurovať, zaznamenalo veľký rozvoj, čo uľahčilo vznik prvých kapitalistických vzťahov v týchto mestách. Európania sa za križiackych výprav oboznámili s vyspelou arabskou kultúrou a výrobou: nové poznatky o výrobe skla. Hodvábu, kobercov, stavbe veterných mlynov, či zavlažovacích polí. Novými plodinami pre Európanov boli špenát, citrusy, ryža a mak. Získali sa aj nové vedomosti z rôznych vied a začalo sa viac dbať podľa arabského vzoru o hygienu.

Vzniklo niekoľko križiackych rádov: 

  • Templári
  • Johanisti
  • Rád nemeckých rytierov
  • Rytieri božieho hrobu

Vojna s Turkami

Osmanská ríša zabrala územie predtým samostatných kresťanských štátov v juhovýchodnej Európe( Bulharsko, Srbsko, Valašsko, časť Uhorska,...). V porovnaní s Európou však boli Turci viac tolerantní voči slobode náboženského vyznania a kultúrnej identite na zabranom území, kde bola ponechaná určitá voľnosť. Samotní Turci potom preberali niektoré kultúrne zvyky kresťanskej Európy.

Osmanská ríša vrhla na severné územie Bulharska. Časť bulharského obyvateľstva prijala toto náboženstvo dobrovoľne alebo donútením. Pravoslávne náboženstvo nebolo zakázané, ale kresťania boli podrobení radom obmedzením a ponižujúcim nariadeniam, ktoré vytvárali podmienky pre náboženskú diskrimináciu v ríši. Srbsko sa po bitke na Kosovom poli v roku 1389 postupne dostalo pod nadvládu Osmanskej ríše.

  1. Zamyslite sa nad príčinami a dôsledkami Lutherovej reformy cirkvi 

V 16. Storočí vzrástol odpor ku katolíckej cirkvi, ktorej stav bol v protiklade s jej ideálmi, hlásal skromnosť, ale žil v bohatstve. Cirkevní a svetskí feudáli zvyšovali peňažné dávky, ktoré im mali poddaní odovzdávať ako rentu. Cirkev sa snažila zvýšiť svoje prijmi zavedením rozličných poplatkov. Vzrástla nedôvera v nich. Zhoršovalo sa postavenie poddaných.. Zväčšovali sa sociálne rozdiely. A to viedlo k všeobecnej nespokojnosti. Najvýraznejšie sa to prejavilo v Nemecku. Iniciatíva vyšla z radov samotnej cirkvi.

Za deň začiatku reformácie sa všeobecne považuj 31- október 1517, keď augustiánsky mních a kazateľ Martin Luther, ktorý stál na čele reformácie pribil na zámocké dvere kostola vo Wittenbergu 95 téz proti odpustkom. Takto verejne vystúpil proti predávaniu odpustkov, ktoré podľa neho nemohli zabezpečiť spasenie človeka a skritizoval aj viaceré dôležité dogmy oficiálneho cirkevného učenia. Hlásal, že človek neôže dosiahnuť odpustenie hriechov pomocou cirkevných úkonov, ale na základe úprimného osobného vzťahu k Bohu. Jeho odlišné názory sa ďalej prejavili v otázke zamietnutia celibátu, v zjednodušení bohoslužieb, v zavedení nemčiny do liturgických textov a v zavedení prijímania "pod obojakým spôsobom".

Zaujalo nielen šľachtu, ale podnietilo aj mnohých mníchov a mníšky, aby utiekli z kláštora a dokonca sa chopili zbraní.

 V roku 1520 Luther vydal spisKresťanskej šľachte nemeckého národa, v ktorom vyložil svoje myšlienky a za ochrancov kresťanstva označil ríšske kniežatá. Pápež tento spis odsúdil kliatbou, no Luther pápežskú bulu na protest spálil a v r. 1521 na ríšskom sneme vo Wormse odmietol odvolať svoje tvrdenia, čím na seba privolal aj kliatbu ríšsku, do ktorej ho uvrhol cisár Karol V. Na Lutherovu stranu sa však postavilo mnoho ríšskych kniežat, lebo jeho učenie im vyhovovalo v sporoch s cisárom aj pápežom.

Reformácia poznačila mnohé oblasti života u väčšiny národov Európy, pravdepodobne urýchlila prechod od feudalizmu k trhovo ekonomickému mysleniu. Reformačná teológia zdôrazňovala podiel zodpovednosti jednotlivých veriacich na chode náboženskej obce. Jednotlivé cirkevné zhromaždenia, zbory či obce, sa stávali vnútorne súdržnejšími. Zároveň sa zvýšil stupeň ich autonómie. Tak sa narúša totalizmus a centralizmus cirkevnej hierarchie a zvýrazňuje pluralitu cirkvi. Toto vnímanie sa prenáša následne do oblasti svetského fungovania. Spochybňuje sa totalita tradičnej hierarchie ekonomických vzťahov, nastáva demopolizácia moci.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné okruhy z dejepisu



Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.035