Premeny Slovenska v 18. storočí

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 17.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 760 slov
Počet zobrazení: 87
Tlačení: 7
Uložení: 6

13. maturitné zadanie

  1. Opíšte premeny Slovenska v 18. storočí

– nastávajú po nástupe stavovských povstaniach

– tereziánske reformy považujeme za počiatok osvietenského absolutizmu v monarchii

urbársky patent = najvýznamnejšia reforma (r. 1767), upravoval povinnosti poddaných voči zemepánovi - do ich vzťahu vstupuje štát, zo súkromnoprávneho vzťahu sa stáva verejnoprávny vzťah, tento ,,tereziánsky urbár,, chránil poddaného pred nadmerným zaťažeím, určil maximálne poddanské povinnosti=zlepšil jeho sociálne postavenie,určil veľkosť poddanskej usadlosti, tento paten rozlišoval 3 skupiny poddaných = sedliaci, želiari a podželiari

organizačný poriadok pre školstvo vydala M.T. v r. 1777 = jednotný školský systém od zákl. škôl až po univerzity, povinná školská dochádzka pre deti od 6 do 12 r., zavedenie 3 typov škôl, univerzity boli vyňaté spod právomoci cirkvi (až za vlády Márie Terézie vznikajú štátne školy), boli poštátnené a začali sa meniť na vedecké inštitúcie, v 18. st. existovali na Slovensku 2 univerzity = Trnavská a Košická (po reforme bola Košická zrušená a Trnavská presťahovaná do Budína), na univerzitách sa prednášali prírodné vedy, na Trnavskej bolo založené astronomické observatórium, v r. 1769 sa T.univerzita rozšírila o lekársku fakultu a neskôr aj o právo (štátne aj medzinárodné), r. 1762 = v Banskej Štiavnici bola založená Banská akadémia – najstaršia vysoká škola v odbore baníctva na svete, vyučovala sa tu matematika, chémia, hutníctvo, mechanika a hydraulika, náuka o banských dielach, 18. st. je považované za zlatý vek slovenského baníctva – vďaka novým vynálezom (najmä Hellovci-viď nižšie), B.Štiavnica,Kremnica = zlato, striebro, BB = striebro,meď

reforma súdnictva = M.T. zakázala procesy s čarodejnicami a zrušila stredoveké mučenie (tortúru), právo poddaného na obhajcu

zdravotníctvo a osveta = Špec. zdravot. komisia – začala sa venovať ochrane obyv. pred nákazlivými chorobami,najmä morom, kontrolovať zdravotnícke zariadenia, ľudia začali stavať namiesto drevených domov murované, zakazovali sa povery a mágia – viedlo to všetko k zlepšeniu zdravotného stavu obyv. a rast populácie

veda = proekopníkom vlastivedného výskumu bol Matej Bel – vytvoril veľkolepé dielo Notície (údaje o uhorských stoliciach), Samuel Mikovíni = autor máp, cisársky kartograf, hvezdár, profesor Banskej akadémie, Matej Kornel Hell = konštruktér a autor čerpacieho zariadenia (a jeho synovia), Johann W. Kempelen = autor vodovodu-Bratislavský hrad, J. A. Segner = profesor matematiky a fyziky na univerzite v Halle.

– poľnohospodárstvo = zmena 2-poľného systému na 3-poľný (1časť leží úhorom, 2-oziminy, 3-jariny), pestovanie nových plodín (kukurica, ďatelina, lucerna, konope, ľan, tabak, ale najmä zemiaky), zakladanie hospodárskych škôl prispelo k zvyšovaniu výnosnosti.

– remeselná výroba = na Slovensku rozšírená, sústreďovala sa v cechoch

manufaktúry = konkurencia chechovej výroby, prvé v BB, Malackách, k ich rozvoju prispel najmä Jozef II., ktory zakázal dovoz tovaru zo zahraničia

obchod = venovali sa mu najmä cudzí kupci (Gréci, Srbi, Arméni). Vytváral sa tu jednotný trh = rušenie vnútorných ciel

obyvateľstvo = na začiatku 18. st. na S. žilo asi 1 mil. obyv. – morové epidémie, v 70. rokoch toho storočia už takmer 2 mil. obyv., migrácia obyv. – spôsobená najmä nedostatkom úrod. Pôd, na územia dnešného južného Maď. a severného Srbska (tzv. Dolná zem) = vnútorná kolonizácia v rámci 1 štátu (Uhorsko), ale aj na samotnom S. – sťahovanie do vyšších obl., vytváranie kopanič. Osídlenia (Detva, Myjava), zloženie obyv. – poddanské vrstvy (90%), šľachta, meštianstvo (obyv. slobodných kráľovských a banských miest), duchovenstvo, nešľachtická inteligencia, mestá – v 18. st. 24 slobodných kráľ. miest, najv. bola Bratislava (30 tis. Obyv.), potom Ban. Štiavnica, Komárno, Košice.

um. Smery = v 18. st. vrcholí baroko, nahrádza ho klasicizmus, na našom území pôsobia umelci (Donner, Messerschmidt, ), slovenskí umelci = Bogdan (maliar angl. kráľa), Kupecký (portrétista).

– 2. polovica 18. st. – proces modernizácie spoločnosti: presadzovala sa sloboda podnikania, podpora nešľachtickej inteligencie, ktorá sa viac zaujímala o ľud

– Jozef II. Po smrti Márie Terézie pokračoval v osvietenských reformách, snaha o vybudovanie jednotného štátu s úradným jazykom nemčina, no podpora národných jazykov v oblastiach

– vydal patent o zrušení nevoľníctva (umožnil poddaným sobášiť sa, sťahovať, dávať deti na remeslo a štúdium)

– vydal všeobecný zákonník o zločinoch a trestoch (rovnosť obyvateľov pred zákonom a zrušenie trestu smrti)

– ďalej vydal tolerančný patent – evanjelici, kalvíni a pravoslávni získali vhodnejšie podmienky na vykonávanie cirkevných obradov 

  1. Vysvetlite vznik a vývoj rímskej republiky
  • Apeninský polostrov – priaznivé podmienky pre poľnohosp. (pestovanie obilia,

olív, vínnej révy), údolia, ložiská kovov, 2 rieky – Pád a Tiber

  • najstarší obyvatelia = obyvatelia Sicílie, Sardínie, sever Itálie
  • st. – sťahovali sa sem indoeurópske kmene, najmä italické, ale aj Gréci (juh Itálie), Kelti (sever Itálie), Etruskovia (na sever od rieky Tiber)
  • Grécka kultúra ovplyvňovala Etruskov, neskôr Rím (šírila sa z miest, pr. Neapol)
  • Etruskovia okolo r. 1000 p.n.l. – na čele stála aristokracia, moc mali králi jednotlivých mestských štátov, neskôr úradníci
  • Postupne Etruskovia ovládli väčšinu Itálie (dokonca Rím - založený italickými kmeňmi, no základ mesta až za etruských kráľov)
  • V najstaršom období kráľovského Ríma – moc má rodová aristokracia – ich potomkovia patrijcovia, rozhodovali o väčšine záležitostí
  • druhá časť občanov – plebejci (remeselníci, roľníci), nemali takmer žiadne polit.

práva

  • st. p.n.l. – rastie vplyv bohatých obchodníkov a remeselníkov – 6-ty rímsky kráľ, Servius Tullius, zaviedol reformy (rozdelil občanov do 5 majetkových skupín – podľa toho mali politické práva)
  • Posledný kráľ, za ktorého začala etruská moc upadať, bol Targuinius Superbus – zneužíval občanov na stavbu verejných budov, vzbúrili sa, zbavili ho moci, potom si každoročne volili úradníkov, ktorí vykonávali kráľovskú funkciu (r. 510 p.n.l.)
  • na juhu Itálie porazili Etruskov Gréci, v strednej Itálii Kelti (5. st. p.n.l.)
  • neskôr si územie Etruskov podrobili Rimania, vytvorila sa rímska republika:
    • každoročne volení úradníci
    • na čele štátu 2 konzuli (vojenskí velitelia, sudcovia, správcovia štátu)
    • financie - nižší úradníci = kvestori
    • bezpečnosť a poriadok – nižší úradníci = cenzori (ohodnocujú majetok občanov a zaraďujú ich do majetkových tried, zostavovali zoznam senátorov)
    • Rimania v ťažkých časoch (vojny, udalosti) – na čelo štátu volili diktátora (neobmedzená právomoc so životom a smrťou občanov)
    • Úradníkom pomáhal 100 členný senát (vážení občania, bývalí úradníci, kt. mali skúsenosť so zahraničnou aj domácou politikou)
    • Úrady – čestné, bezplatné – len bohatí
    • Venovali sa najmä poľnohospodárstvu (strukoviny, obilie)
    • Neskôr statkári začínajú pestovať výnosnejšiu vínnu révu a olivy – potrebovali otrokov = zajatci z vojen
    • Pôda získaná z vojen = časť štátu, časť občanom

Púnske vojny

  1. PV:

- 3. st. p.n.l.

- spor Kartágo a Rím – o Sicíliu

- K. lepší na mori, R. na súši

- po vzbudovaní loďstva sú R. lepší aj na mori, taktika – cez mostík na nepriateľskú loď a boj ako na súši (muž proti mužovi)

- R. donútili K. opustiť Sicíliu

- potom R. ovládli aj Kroziku a Sardíniu (prvé provincie)

  1. PV:

- 3. st. p.n.l.

- súperenie K. a R. o moc v Hispánii

- príčina: útok Hannibala (veliteľ K. v Hispánii) na spojenca R. = Saguntum

- Hannibal prešiel cez Alpy do severnej Itálie

- R. – nepripravenosť, prehrali, potom zverili R. velenie diktátorovi Maximovi – útočil na Hannibalove zásobovanie

- Hannibal sa dostal až k bránam Rima, no nebol úspešný, R. sa vylodili v Afrike a obsadili kartáginské mestá (rímsky veliteľ Scipio), potom sa Hannibal stiahol

- K. boli porazení, R. im určili tvrdé podmienky, aby ich hospodársky zničili

- Hannibal sa snažil o obnovu, no neúspešne, ušiel do Malej Ázie, kde spáchal samovraždu – hrozilo mu totiž rímske zajatie

  1. PV:

- R. sa chceli K. úplne zbaviť

- K. nemohli bojovať bez súhlasu R., keď sa bránili proti rímskemu spojencovi v Afrike, R. im vypovedali vojnu

- R. obkľúčili K. a odrezali ho od ostatného sveta, po odmietnutí vysťahovania Kartágincov Rimania mesto dobyli

- prežilo 50 000 K. z pôvodných 700 000, stali sa otrokmi Rimanov

- R. získali ďalšie provincie

 

 

 

 

 

 

 

  1. Porovnajte vojny z ranej rímskej republiky s občianskymi vojnami v 1. st. p.n.l., zhodnoťte úlohu Caesara pri prechode od republiky k cisárstvu

– po vyhnaní Tarquinovcov (Superbus + rodina) z mesta Rím sa T. spojili s ďalšími etruskými mestami a bojovali proti Rímu, no R. vyhrali

  1. ovládali strednú Itáliu, potom aj východnú a nakoniec porazili aj Grékov na juhu Itálie (prístavné mesto Tarent)

– na dobytých územiach zakladali vojenské kolónie

– vnútorná politika = vojny plebejcov a patrijcov – plebejci si vymohli vlastý úrad Ľudových tribúnov (mohli zasahovať do rozhodnutí ak si mysleli, že ohrozujú plebejcov)

– 5. st. p.n.l. – vznik 10-člennej komisie (mala spísať obyčajové právo, podľa ktorého sa mali riadiť pri súde, aby bohatí neboli zvýhodňovaní = zákony 12-tich tabúľ)

vojny ranej republiky:

  • porpi púnskych vojnách bojovali R. aj v Grécku proti Macedónsku, po jeho dobytí dobyli aj grécke mestské štáty a vytvorili provinciu Achája, potom R. obsadili aj Pergamskú ríšu (Malá Ázia) = provincia Ázia
  • vojaci dlhé roky bojovali – nemal sa im kto starať o pozemky, zadlžovali sa a bohatí statkári získavali ich pôdu, potom museli odchádzať z Ríma a žiť na úkor štátu a bohatých občanov – toto chceli vyriešiť bratia Gracchovci pridelovaním štátnej pôdy tímto vojakom, no bohatí statkári nesúhlasili, lebo mali o ňu sami záujem - títo jedného brata zabili a druhého prinútili k samovražde

občianske vojny:

  • st. p.n.l. – 2 súperiace skupiny v Ríme = optimáti (bohatí aristokrati) a populári (stúpenci reforiem), napätie prerástlo do občianskej vojny, populárov viedol Gaius Marius, jeho súperom bol Julius Cornelius Sulla, po striedavom ovládaní Ríma ho napokon ovládol Marius, po jeho smrti ho nahradil Cinna (dovtedy vládol spolu s Mariom), Sulla zatiaľ vo vojne, keď sa vrátil, nastolil svoju diktatúru – posilnil moc aristokratov, hlavnú oporu mal vo vojsku, čo sa prenieslo aj do neskorších rokov

význam Caesara pri prechode od republiky k cisárstvu:

- r.60 p.n.l. - 3 politici uzavreli tajnú dohodu – prvý triumvirát (Pompeius – veliteľ, Crassus – potlačenie Spartakovho povstania, Caesar – popularita vďaka udržiavaniu kultu Gaia Maria, ktorý bol jeho strýko) – chceli získať politickú moc

- C.(Caesar) bol neskôr zvolený za konzula – zmenil staré Sullove nariadenia, pordrobil si keltské kmene v Gálii a pripojil ich k Rímskej ríši

- neskôr sa stali aj Pompeius a Crassus konzulmi, Crassus ovládal územie na východe a Pompeius Hispániu

- po smrti Crassusa v bitke, sa Pompeius spojil so senátom a chceli C. zbaviť moci – prikázali mu rozustiť légie, ktoré vybudoval v Gálii, C. s vojskom tiahol z Gálie cez severnú Itáliu (prekročil rieku Rubikon

a podmanil si Rím, potom sa dostal až do južnej Itálie, Pompeius ušiel do Egypta, kde ho dal panovník zabiť, po príchode C. do Egypta dosadil na trón Kleopatru, potom sa vrátil do Ríma a nechal si udeliť titul diktátor (vládol neobmedzene), v tomto období spravil niekoľko reforiem politického života, zakladal kolónie, do ktorých sa sťahovali chudobní občania, nechal postaviť niekoľko významných budov, a zreformoval kalendár = podľa neho sa volal juliánsky kalendár - používaný až do 16. st.

- r.44 ho 60-ti senátori (zástanci republiky, ktorým jeho moc prekážala) dopichali pri vstupe do senátu

  • potom bol vytvorený druhý triumvirátMarcus Lepidus (veliteľ jazdy), Marcus Antonius (veliteľ pechoty) a Gaius Octaivius (synovec a dedič Caesara), rozdelili si vplyv, potom Octavius poštval proti Antoniovi obyvateľov Ríma, porazil ho a Antonius s Kleopatrou ušli do Egypta (mali spolu intímny vzťah), kde spáchali samovraždu
  • Octavius pripojil Egypt ako novú provinciu, zložil všetky úlohy, ktoré mu senát udelil a pridelili mu nové privilégiá a titul Augustus (stal sa 1. cisárom)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné okruhy z dejepisu



Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.023