Vysvetlite koniec studenej vojny v Európe

21. maturitné zadanie

1.Vysvetlite koniec studenej vojny v Európe

Vymenujte hlavné problémy krajín východného bloku (politické, ekonomické)

Uveďte príklady otvorenej nespokojnosti krajín V bloku s nadvládou Moskvy

objasnite úlohu M. Gorbačova v ukončení studenej vojny

Načrtnite proces pádu železnej opony a pádu komnizmu v Európe v r. 1989

– 56-70 rozpad monolitneho modelu budovania komunizmu, hosp. problémy príkazovej ekonomiky

– neúspech násilnej unifikácie – Maďarsko-po 56 János Kádár, politická kontrola kompenzovaná malým súkromným podnikaním, rozpad družstiev v Poľsku, autorita cirkvi, súkr. hospodárenie v Juhoslávii,

– Rumunsko – vymklo sa spod ZSSR kontroly, Nicolae Ceaušescu – diktatúra, zdanlivo vlastná zahraničná politika

– nepriateľstvo ZSSR a Číny

– Brežnevova doktrína – tvrdšia kontrola, cieľom bolo obnoviť sovietsku hegemóniu, obdobie nehybnosti, kozmetické úpravy starého spôsobu plánovania

– sov. záujmy sú nadradené záujmom iných štátov – ČS 68

– po † Brežneva (82) – Jurij Andropov, potom Konstantin Černenko

– Michail Gorbačov (85) – glasnosť a perestrojka – pokus prekonať stagnáciu, avšak viac problémov verejná diskusia otvorila, ako vyriešila – august 91 pokus o štátny prevrat – prekazil Boris Jeľcin, uchopil moc, zrušil komunistickú stranu, -po niekoľkých mesiacoch rozpad ZSSR

– v ostatných kom. krajinách sa odzrkadlili problémy ZSSR – hosp. zmeny v Maď, Poľ, NDR, Rumunsko na pokraji úplného ekon. kolapsu

– nespokojnosť širokých vrstiev – jeseň 89 – Ľudové demokracie obnovovali pluralitný režim, voľby, veľmi rýchly rozpad V bloku

1. Objasnite príčiny a dôsledky náboženských vojen v Európe v 16. storočí

 Stručne vysvetlite podstatu reformácie

Vysvetlite spojitosť medzi reformáciou a náboženskými vojnami

Načrtnite priebeh nasledujúcich náboženských vojen: šmalkadská, hugenotské vojny

Objasnite hlavné príćiny 30-ročnej vojny, vojenské zoskupenia

Stručný priebeh 30-ročnej vojny, najznámejší vojvodcovia

Uveďte politické, náboženské, ekonomické a kultúrne dôsledky tejto vojny

Reformácia

– zač 16. st. – všetci kresťania v záp a stred Eu – rímski katolícii, uznávali

duchovnú vládu pápeža, reformácia – európsky kontinent sa rozdelil na katolíkov a na protestantov /protestovali proti autorite Ríma/ – katolícka cirkev, najväčší feudálny politický vplyv, vojenská a finančná moc

Česko

– Ján Hus †1415, Kostnica, upálený ako kacír

Nemecko

– hnutie začalo najskôr v Nemecku – rozdrobená krajina

– začiatok reformácie – vystúpenie Martina Luthera vo Wittenbergu,1517, s 95 tézami proti odpustkom, v ktorých žiadal zjednodušenie bohoslužieb, kázne v nemeckom jazyku, prijímanie pod obojím, neuznával sprostredkovaťeľskú úlohu kňaza medzi Bohom a človekom, vystúpil proti autorite pápeža, proti predávaniu odpustkov, proti celibátu... ,obnovenie autority Písma Svätého, tvrdil, že viera je jediným prostriedkom pre spásu duše

– verejne spálil pápežskú bulu, ktorou bol vyobcovaný z cirkvi

Anglicko

– rozpory Henricha VIII. s pápežom, cirkev nepovolovala rozvod – Katarína Aragónska – Anna Boleynová

– 1534 v parlamente schválili zákon o supremácii, ktorým sa úplne prerušili akékoľvek zväzky s pápežom v Ríme

Švajčiarsko:

– 1523 -Ulrich Zwingli, Zurich, inšpirovaný Lutherom, 67 téz

v ktorých požadoval zmeny vo vierouke, bohoslužbách a organizácii cirkvi, mestská rada ich prijala a vplyv Zwingliho sa rozšíril v južnom Nemecku a vo Švajčiarsku. 

– 1536 – Ján Kalvín – dielo Zásady kresťanského náboženstva, jeho názory na

náboženskú reformu

– Kalvinizmus bol prísnejší ako luteránstvo, ale lepšie organizovaný

Sedliacka vojna v Nemecku (1524 – 1526)

• Feudáli vyberali od sedliakov rôzne dávky, závisel na vlastníkovi pôdy, zlé postavenie
• vypuknutie sedliackej vojny, ktorá je vlastne dôsledkom Lutherovej

reformácie, príčiny: útlak sedliakov, kt. žiadali oslobodenie od robôt na panskom, zrušenie stavovských rozdielov, právo slobodného rybolovu, poľovačky, ťažby dreva...

– vznikla Munsterská komúna (republika), kde si sedliaci vládli sami.

povstanie bolo krvavo potlačené

príčiny ich porážky – nejednota názorov, zlá výzbroj... obnovený a posilnený nevoľnícky útlak.

• ľud začal pod vplyvom reformačných myšlienok napádať panské sídla. – šmalkadská vojna -1555 Ausburgský mier – vyrovnanie medzi konfesiami, Cuius regio, eius religio (len katolíci a evanj.)

– hugenoti – prívrženci Kalvínovho učenia vo Fr. – na čele rod Bourbonovcov, za vlády Karola IX regentkou Katarína Medicejská, otvorené nepriateľstvo medzi kat. a hugenotmi /Coligny, Condé/, na znak zmierenia sobáš medzi Margarétou, kráľ. sestrou a Henrichom Navarrským/hugenot/

Katarína- Bartolomejská noc 23.8.1572, povraždili hugenotov, došlo k vojnám, hugenoti získali slobodu, vo vojnách vymrel rod Valois, nástupníctvo – Henrich Navarrský z rodu Bourbonovcov, došlo k dohode – konvertoval na katolícku vieru, ako Henrich IV vydal Nantský toleračný edikt v r. 1598, sloboda pre hugenotov okrem Paríža a niekoľkých biskupských miest

Tridsaťročná vojna (1618-1648)

Príčiny

1. Hospodárske súperenie európskych štátov – 16. stor. nerovnomerný hospodársky rozvoj – Francúzsko, Anglicko, Nizozemsko, nový systém kapitalistickej výroby, hľadali nové trhy, záujem o kolónie, štáty medzi sebou súperia
2. Náboženstvo – Reformácia – Protireformácia

– narušenie jednoty katolíckej cirkvi, stratili svoje niekdajšie pozície vo viacerých európskych štátoch /Anglicko, Nizozemsko, škandinávske štáty, Nemecko/

– španielski Habsburgovci – Filip II. – obnoviť stratené postavenie katolíckej cirkvi

Katolícka Liga - španielski a rakúski Habsburgovci, podporoval ich pápež , nemecké katolícke kniežatá. 

Protestantská Únia – Anglicko, Nizozemsko, Švédsko, Dánsko, nemecké protestantské kniežatá, česká protestantská šľachta, aj Francúzsko

– Tridsaťročná vojna sa začala otvorenou habsburskou agresiou proti Čechám-defenestrácia (1618

– 1619 zvolili české stavy za kráľa vodcu Protestantskej únie Fridricha Falckého („Zimný kráľ“)

– Cisár Ferdinand II. uzavrel spojenectvo s Katolíckou ligou.

– 1620 vodca Katolíckej ligy Tilly porazil vojsko českých stavov v bitke na Bielej hore – Čechy si úplne podrobili Habsburgovci, vyhnaní kalvinisti a luteráni

Falcká vojna

• po porážke českých stavov – 1623 Fridrich Falcký porazený
• Habsburgovci začali v Nemecku ofenzívu proti Protestantskej únii
• Španielsky a rakúsky Habsburgovci si pod zámienkou oživenia katolicizmu chceli podrobiť škandinávske zeme a zmocniť sa baltského obchodu

Dánske vojna

– Albrecht z Valdštejna, ktorý obsadil severné Nemecko – porážka Dánska

Švédska vojna

• Nemeckým protestantom – na pomoc švédsky kráľ Gustáv Adolf, ktorý disponoval lepšou armádou
• 1631 porazil neďaľeko Lipska Tillyho.

Švédsko-francúzska vojna

– boje sa preniesli z Nemecka aj na územie Talianska, Španielska a Španielskeho

Nizozemska, po vstupe Franc /Richelieu/ do vojny proti cisárovi a Španielom na strane Švédska, rozhodujúcim spôsobom ovplyvnilo koniec vojny

Vestfálsky mier

– 1648 Habsburgovci uzavreli mier s Fr a Švédskom

– Obnovenie platnosti augsburského mieru

– Švédi získali ústie Odry, Labe, Wesery

– Francúzsko získalo od Habsburgovcov územie Alsaska a mestá Méty, Toul a Verdun

– Vládcovia drobných štátikov Nemecka mohli na svojom území suverénne vládnuť

a mohli uzavrieť spojenectvo so zahraničnými mocnosťami, ak to nebolo v rozpore so záujmami cisára a ríše

– uznaná nezávislosť Švajčiarska a Holandska

– vyčerpaná, ožobráčená a vyľudnená

– najväčšmi postihnutá stredná Európa – porazenými sa stali Habsburgovci, z vojny najviac vyťažilo bourbonovské Francúzsko – značne sa zmenil dovtedajší pomer síl

– Francúzsko – prvá veľmoc – nebývalý rozkvet

– posilnilo sa postavenie Švédska a Holandska v úlohe ďalších rozhodujúcich mocností

– Habsb. si pripútali dedičné krajiny – Čes. kráľovstvo