Problémy Československej spoločnosti v 50.-tych a 60.-tych rokoch

24. maturitné zadanie 

1. Opíšte základné problémy Československej spoločnosti v 50.-tych a 60.-tych rokoch

Vysvetlite pojem sovietizácia (zmeny politického režimu, znárodnenie, zmena ekonomického systému, kolektivizácia poľnohosp., zákl. sociálne zmeny)

Vysvetlite hlavné problémy ČS spoločnosti v 60. Tych rokoch a pokus o ich riešenie v období obrodného procesu 1968

• 1948 – demisia ministrov – Klement Gottwald /48-53, prededa KSČ a prezident/ nevyhlásil voľby, ale len nahradil miesta komunistickými ministrami
• Voľby máj 1948 – celkové víťazstvo KSČ, na Slovensku DS
• Edvard Beneš v reakcii na situáciu odstúpil, v tom istom roku aj †

Politický systém - sovietizácia

- vláda národného frontu =“parlament“, / skutočná moc ÚV KSČ

- znárodnenie tovární

- zavedenie príkazovej ekonomiky – t.z. od 49 päťročnice, Štátna plánovacia komisia, výstavba veľkých tovární-strojárstvo, oceliarstvo, textil, ťažky priemysel

- združstevňovanie poľnohospodárstva – najprv nad 50 ha, potom aj menej na vzor kolchozov vznik JRD

- bez súkromného podnikania – len śtátne podniky

- ‘monster’ procesy v 50.-tych rokoch – hľadanie nepriateľa vo vlastných radoch /Vladimír Clementis/, procesy s cirk. hodnostármi, zastrašovanie ľudí

- po † Gottwalda v 53→ Antonín Zápotocký /53-57/ - pokračovanie industrializácie,

kolektivizácie, snaha o jednotnejší štát na úkor práv SK

→ Antonín Novotný /57-68/ antislovenský postoj, nedokázal zastaviť hospod. úpadok voči iZáp. Európe, u nás dôraz na kvantitu na úkor kvality, nedostatkový spotrebný tovar

Problémy spoločnosti

• nespokojnosť občanov – materiálna aj duchovná – obmedzenie náboženského života, cenzúra, obmedzovanie ľudských a občianskych práv
• 1953 nevýhodná menová reforma – nepokoje, zlikvidované
• 1967 zjazd ČS spisovateľov
• Reformné krídlo v KSČ – Alexander Dubček, Oldřich Černík, Josef Smrkovský, Ludvík Svoboda, Gustáv Husák -podarilo sa im získať prevahu vo vedení, zosadili 1. tajomníka=predsedu A. Novotného - január 1968 → Pražská jar 68, obrodný proces, socializmus s ľudskou tvárou
• Dubček nový 1.tajomník – reformy, väčšia sloboda tlače, cirkvi, kultúry, hospodárstva – obnova malého podnikania, koniec prehnaného viazania sa na ZSSR, očakávanie obrodného procesu spoločnosti
• Marec 68 – Ludvík Svoboda prezidentom

→ obavy funkcionáov socialist. krajín, napriek podpisom dohôd v lete už Brežnev vedel, že československú otázku bude riešiť prostredníctvom vojsk Varšavskej zmluvy

- v noci na 21.8.1968 okupácia ČSR vojskami VZ/okrem Rumunska/

- Moskovské protokoly- museli „súhlasiť“ s okupáciou z dôvodu „kontrarevolúcie“ a „ohrozenia“ celého východného bloku

- napriek očakávaniu pomoci od záp. štátov – nezasiahli

- Zákon o federácii /68/ Federatívna a národné vlády

Prezidenti tajomníci KSČ

Edvard Beneš (1940/1945 – 1948) Klement Gottwald (do 1953)

Klement Gottwald (1948 – 1953)

Antonín Zápotocký (1953 – 1957) Antonín Novotný (do jan. 1968)

Antonín Novotný (1957 – 1968)

Ludvík Svoboda (1968 – 1975) Alexander Dubček (jan 1968 – apr 1969)

1. Vysvetlite vznik a rozmach Franskej ríše

Opísať vznik Franskej ríše a úlohu Chlodovika pri jej vzniku

Objasniť úlohu majordomov vo Franskej ríši

Na pozadí vlády Karola Veľkého vysvetliť lénne vzťahy v ríši, šírenie kresťanstva a vzťah k pápežovi

Zhodnotiť kultúrny prínos vlády Karola Veľkého (karolínska renesancia)

• vzniká v 5st., na území Gálie, dnešného Belgicka, Holandska
• zakladateľ – Chlodovik z dynastie Merovejovcov /spísanie zvyk. práva – rímske právo+germánske zvyky – Lex salica/, pokrstený
• podporou štátu bolo kresťanstvo /jediná organizácia, kt. pretrvala od rozpadu Rím. ríše –štruktúra cirkevného aparátu aplikovaná na svetskú oblasť – územie biskupstiev totožné s grófstvami/, pomohlo v boji proti Vizigótom
• Dagobert I. – bojoval proti Samovvej ríši
• hradiská s palisádami na vyvýšených miestach, kde žila spoloč. Špička, neskôr typické kamenné stredoveké hrady
• typický feudálny štát – vazalské/lénne vzťahy
• územie –grófstva spravované majordomami → získavali veľkú moc – Pipin II. – kráľ sa od neho stal závislým
• syn Pipina Karol Martel /8.st./ - zastavil moslimov v bitkách pri Poitiers a Tours
• Pipin III. Krátky zosadil posledného formálneho Merovejovského kráľa – Pipinova donácia – daroval pápežovi časť stredného Talianska – základ pápežského štátu
• najznámejší panovník – Karol Veľký
• korunovaný v r. 800 pápežom /nadradenosť cirkvi nad svetskou mocou/
• výbojný, kresť., feud. štát, rozšírenie územia o Lombardsko, sev. časti Španielska, Bavorsko, Sasko – rozdelenie na marky – markgrófi
• mincová reforma
• karolínska renesancia- kultúra a vzdelanie, minuscula, architektúra /Achen/
• vazalské/lénne vzťahy – panovník vlastní pôdu, prenajíma feudálom, musia si plniť služby voči nemu /armáda/, potom poddaní museli odovzdávať určité dávky feudálovi
• vyhnal Avarov /kaganát/ z Eu /výhodné pre Slovanov formujúcich sa v stred. Eu/
• rozpory vyplývajúce z lénnych vzťahov – snaha vyhnúť sa vojenským povinnostiam
• po † Karola – syn Ľudovít Pobožný – vnukovia – Verdunská zmluva /843/, rozdelenie ríše
  • Západofranská ríša – Karol Holý – Francúzsko
  • Východofranská ríša – Ľudovít Nemec – Nemecko
  • oblasti pri Alpách a Tal. – Lothar – neskôr zanikol štát

Kráľ (vlastník pôdy)

 ↓

Členovia družiny ( bojujú vo vojsku, dostávajú pôdu/léno→lénnici

↓ ↓ ↓

Slobodní frankovia Poddaní Vojensky podrobené obyvateľstvo

Bojujú, obrábajú pôdu, žiadajú ochranu prac. na poliach, dane, desiatky

1. Zhodnoťte prínos Karola Veľkého pre ďalší rozvoj Európy

• pokúsil sa obnoviť slávu kresťanskej Rímskej ríše
• pápež ho korunoval za cisára /Lev III., r. 800/
• spojil veľkú časť Európy
• najslávnejší panovník v dejinách stredovekej Európy
• v čase svojej smrti ovládal územie- dnešné Fr. (bez Bretónska), Belg., Hol., Švajč., záp. časť Nem., väčšinu Tal., Korziku, Baleáry a severových. Špan.
• tesné prepojenie cirkvi a štátu - upevnenie zvnútra