Proces formovania anglického štátu od 5. do 13. storočia

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: miruska (15)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 17.04.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 577 slov
Počet zobrazení: 110
Tlačení: 10
Uložení: 7

30. maturitné zadanie

Charakterizujte proces formovania anglického štátu od 5. do 13. storočia

Na Britských ostrovoch už od doby železnej žili Kelti, počas 1. storočia do Británie prenikali Rimania a postupne k svojej ríši pripojili väčšinu Európy. Obyvateľstvo ohrozovali aj nájazdy germánskych kmeňov.

Roku 409 boli posledné zvyšky rímskeho vojska stiahnuté z Británie a s nájazdmi Germánov si Kelti museli poradiť sami. Bohatstvo a dobré poľnohospodárske podmienky na ostrovoch boli lákadlom pre germánske kmene, ktoré od začiatku 5. storočia prichádzali na územie Veľkej Británie.

 Okolo roku 430 po Kr. sa začali trvalo usadzovať. Pochádzali zo severnej Germánie a Škandinávie a delili sa na tri najvýznamnejšie kmene- 

Anglovia osídľovali juh a stred územia 

Juti oblasť okolo Kentu

Sasi stred územia medzi osadami Anglov a Jutov.

Kelti sa snažili odolávať týmto nájazdom, ale postupne boli vytláčaní viac a viac na západ. Nakoniec po roku 570 boli vytlačení do Walesu, Škótskych nížin a Cornwallu. Kmene, ktoré zostali na saskom území padli do otroctva.

Na prelome 6. a 7. storočia tu vzniklo 7 včasnostredovekých štátov. Boli to kráľovstvá Kent, Wessex, Sussex, Essex, Východné Anglicko, Mercia a Northumbria. Tieto kráľovstvá v ďalšom období medzi sebou bojovali a niektoré dočasne získavali prevahu nad ostatnými.

Koncom 8. storočia začali na Britské ostrovy útočiť Normani. Ich početné invázie vyvrcholili dobytím Anglicka v bitke pri Hastingse (1066). Normanský vojvoda Viliam Dobyvateľ definitívne zjednotil Anglicko a na Britských ostrovoch vytvoril silný feudálny štát. Za jeho vlády sa začala vytvárať centralizovaná monarchia. Viliam dobyvateľ zbavil domácu anglosaskú šľachtu pôdy a odovzdal ju novej normanskej šľachte. Novým barónom prideľoval len také veľké rozlohy pôdy, aby mu nemohli konkurovať. Podobným spôsobom sa snažil podriadiť si aj cirkev. Vybudoval fungujúcu štátnu správu, do čela jednotlivých grófstiev obsadil šerifov, ktorí boli za výkon svojej funkcie zodpovední priamo panovníkovi.

 Za panovania Viliama Dobyvateľa bola vypracovaná Domesday Book (kniha posledného súdu)- prvé stredoveké dielo s údajmi o rozlohe poľnohosp. pôdy, počte obyvateľov, stavoch dobytka a celkových príjmoch z jednotlivých panstiev. Tento súpis sa stal základom na stanovenie daní. Priniesol do Británie lénne zriadenie, typické pre vyspelú feudálnu spoločnosť.

Syn Viliama Dobyvateľa Henrich I. pokračoval v budovaní štátneho aparátu. Postupne zlepšoval súdnictvo, financie aj správu koruny. Podľa vzoru svojho otca proti feudálom hľadal oporu v cirkevnej hierarchii.

V správe štátu získala rozhodujúcu úlohu Curia Regis- Kráľovská rada, ktorá zasadala nepretržite, na rozdiel od Veľkej rady- Great Council, ktorá zasadala len dvakrát do roka.

Môžeme povedať že Veľká rada bola predchodcom dnešného parlamentu a Kráľovská rada predchodcom dnešnej vlády.

Po smrti Henricha I. vypukla občianska vojna, ktorá trvala 19 rokov. Po jej skončení sa kráľom stal pravnuk Viliama Dobyvateľa Henrich II. Z rodu Anjou, nazývaný Plantagenet. (1154 – 1189) Henrich II vládol nielen v Anglicku a v Normandii, ale aj vo francúzskych dŕžavách zdedených po svojom otcovi. Anglický kráľ mal vo Francúzsku väčšie pozemkové vlastníctvo ako francúzsky kráľ.

Po smrti Henricha II. sa francúzsky kráľ Filip II. August rozhodol využiť oslabenie Anglicka a začal otvorený vojnový konflikt.

Novým kráľom sa stal Richard I. Levie srdce. Počas svojej

 vlády bol väčšinou mimo územia Anglicka, zúčastnil sa aj na tretej križiackej výprave.

V čase jeho neprítomnosti vládol jeho brat Ján Bezzemok ( stratil všetky dŕžavy vo Francúzsku) Neúspechy Jána Bezzemka využila šľachta a prinútila ho podpísať Veľkú listinu slobôd (1215)

Kráľ v nej potvrdil svetskej i duchovnej šľachte rozsiahle slobody, podpísaním Veľkej listiny slobôd bola kráľovská moc v Anglicku podstatne oslabená.

Mimoriadne významnou „slobodou“ bolo vytvorenie Veľkej rady- zhromaždenie všetkých priamych kráľových vazalov. Táto rada (parlament) mala právo kontroly kráľovskej vlády, kráľ už nemal neobmedzenú moc. Právomoci parlamentu sa v ďalšom období neustále zväčšovali, v polovici 13. stor. do nej získali prístup aj zástupcovia nižšej šľachty.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vypracované maturitné okruhy z dejepisu

Diskusia: Proces formovania anglického štátu od 5. do 13. storočia

Pridať nový komentár


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.019