Prvá svetová vojna roky

Prvá svetová vojna

Medzinárodná situácia pred 1. svetovou vojnou

Nemecko

1871 – zjednotenie → intenzívny rozvoj priemyslu – stroj., zbroj., hut., využívanie najmodernejšej technológie – pred 1.SV sú v rámci Európy najrozvinutejší

- vlastenectvo začína prerastať do nacionalizmu, otvorene hovorili o tom, že chcú získať „miesto na Slnku“ (Európa, kolónie –Togo, Kamerun) a nastoliť svetovládu

Veľká Británia

- mala vždy hospodárske prvenstvo na mori (1603 – Stuartovci – chov oviec)

- vojenské prvenstvo (1805 – Trafalgar, Napoleon)

- „dielňa sveta“ – priemyselná revolúcia, modernizácia

- obavy o svoje kolónie: Egypt, Sudán, India, Austrália, Kanada, Nový Zéland – 30km²

Francúzsko

- zlé vzťahy s Nemeckom pre ALSASKO-LOTRÍNSKO

- obavy o kolónie: Alžírsko, Tunisko, Indočína (Laos, Sudán, Vietnam)

- konflikt s VB: obe krajiny chcú získať mocenský vplyv nad Afrikou tak, že vytvoria spojenie medzi Egyptom a J. Afrikou

VB: Káhira → Kapské mesto

FR: Dakar → Džibuti

1898 – stretnutie VB a FR vo FAŠODE, medzi krajinami hrozil otvorený konflikt, FR ustúpilo

Rusko

- rozličné záujmy ako ostatné veľmoci – získať vplyv: Balkán, blízky východ

- všetky veľmoci: záujem o Čínu, hľadali medzi sebou spoločné ciele, nechceli ostať v izolácii, vytvárali vojensko-politické zoskupenia

1879 – Nemecko + R-U → DVOJSPOLOK

1882 - +Taliansko → TROJSPOLOK

1883 - + Rumunsko

1904 – VB + FR → SRDEČNÁ DOHODA – ENTENTE CORDILLIAE

1907 – VB + FR + Rusko → DOHODA

- neustále sa podozrievali, pred skutočným vypuknutím vojny hrozilo viacero konfliktov

1. 1905 – 1911 – Nemecko ↔ Francúzsko

- boj o sféru vplyvu nad Marokom, túto nezhodu vyriešili diplomatické vzťahy, vplyv nad Marokom získalo Francúzsko

1. 1908 – Rakúsko-Uhorsko anektovalo Bosnu a Hercegovinu

(vojensky násilne obsadilo)

- situácia sa upokojila a krajiny sa rozhodli, že vojna nevypukne

1. 1912 – Prvá Balkánska vojna – balkánske krajiny ↔ Turecko

1. 1913 – Druhá Balkánska vojna

- Bulharsko chcelo ovládnuť ostatné balkánske krajiny, vojna nevypukla

1914 – na jar všetky štáty Trojspolku a Dohody v parlamente presadili schválenie mimoriadnych výdavkov na zbrojenie, je jasné, že vypukne vojna

Vypuknutie 1. svetovej vojny

Nemecko – WILHELM II. HOHENZOLLERN

kancelár LEO VON CAPRIVI

- krajiny sa intenzívne zbroja

- Sociálno-demokratická strana - v Nemecku najsilnejšia, odpor voči vojne

- nechcú vystupovať ako agresor – útočník, preto WII.H musí nájsť zámienku

- príčina → záujem krajín o nové rozdelenie sveta

jún 1914 – SARAJEVO

Rakúsko – Uhorsko – FRANTIŠEK JOZEF I. hľadá následníka, jeho syn Rudolf zomrel

následník: FRANTIŠEK FERDINAND D´ESTE (synovec)

manželka: ŽOFIA CHOTKOVÁ Z HOHENBERGU

od roku 1913 – je generálny inšpektor R-U armády

zásady:

1. odstrániť dualizmus (1867 – vznik R-U) – spraviť z R-U jednu krajinu
2. nikdy nevypovedať vojnu proti Rusku – mala by katastrofálne následky → zánik Habsburgovcov alebo Romanovcov

morganatické manželstvo – nerovnocenné vo vzťahu, čo sa týka spoločenského postavenia

1914 - vojenské manévre v Bosne a Hercegovine

v blízkosti srbských hraníc

- manželský pár bol pozvaný na slávnostné ukončenie, v BaH napätá situácia – obyvateľstvo nepokojné kvôli pripojeniu k R-U → atentát

1. a) NEDELJKO CABRINOVIČ – bomba, padla na vedľajšie auto, pár išiel navštíviť ranených
2. b) GAVRILO PRINCIP – revolvel (1835 – kolt), FFD´E strelil do spánku, okamžite umiera

- člen orgnizácie Mladá Bosna, podporovaná organizáciou Čierna Ruka

- neplnoletý, nemohol dostať trest smrti – 20 rokov väzenia v Terezíne, kde dostal kostnú tuberkulózu, 28.4.1918 – zomiera, pochovaný v Tezezíne, 1920 – premiestnený do Sarajeva

FFD´E nebol v R-U veľmi obľúbený – napriek tomu chce R-U potrestať Srbsko, o rozpútaní vojny však neuvažovali

„Teraz alebo nikdy“ – Wilhelm II. → Nemecko vyvíja na R-U tlak, ktorému podľahli, vydali ultimátum, Srbsko ho odmieta →R-U útočí

ultimátum – konečný výstražný návrh, spravidla sprevádzaný konkrétnou hrozbou

1. júl 1914 – vypuknutie 1. svetovej vojny

→ ostreľovanie BELEHRADU

Rusko – reaguje, začali mobilizáciu

1. aug. 1914 – vstupuje do vojny Nemecko, vypovedá vojnu Rusku
2. aug. 1914 – Nemecko vypovedá vojnu Francúzsku, čím sa narúša neutralita Belgicka
3. aug. 1914 – VB vypovedá vojnu Nemecku

Rumunsko, Taliansko – neutralita

vojna narastá do svetových rozmerov

Slováci – súčasť R-U → vo vojne

R-U – premiér ŠTEFAN TISZA – SVK vojaci museli vstúpiť do armády (25-41)

- narukovalo 40 000 slovákov – 1/7 obyvateľstva, 4% R-U armády

vojnová psychóza – nadšenie pre vojnu, ľudia boli presvedčení, že bude trvať pár týždňov a sú na správnej strane

Prvá fáza 1. svetovej vojny

plán bleskovej vojny – BLITZKRIEG = SCHLIEFFENOV PLÁN

agresori: Nemecko, R-U – tri fronty

FR, VB ← N → Rusko

R-U

↓

Srbsko

plán: zaútočiť najprv na Francúzsko, až potom na Rusko

1914 – rieka MARNA

- bolo jasné že plán zlyhá → mohutný útok, mal zničiť Fr. a prinútiť ho ku kapitulácii, keď Rusi išli Fr. na pomoc, prebehli cez územie Slovenska – jediný krát kedy sa front dotkol priamo nášho územia;východ: Svidník, Snina, Stropkov, Bardejov, Humenné, Medzilaborce

1915 – do vojny vstupuje Taliansko – Dohoda; Bulharsko – Trojspolok → premenováva sa na ÚSTREDNÉ/CENTRÁLNE MOCNOCSTI - Bulharsko, Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Osmanská ríša → konečná zostava, všetky ostatné krajiny sa postupne pridávajú na stranu Dohody;

Bulharsko dostáva J front – 1915 – dobyli Srbov

1916 – Čierna Hora

Západný front – prvýkrát v dejinách použité chemické zbrane – Belgicko – mesto YPRESS – chemikálie yperit a chlór – pri 1 zásahu 5000 mrtvých, 10 000 zranených (oslepnutie)

1916 – pri bojoch na západnom fronte sa začína ZÁKOPOVÁ VOJNA

zákopové bitky:

február – jún 1916 – VERDUN

júl – november 1916 – SOMME^{2 mil. mŕtvych}

1916 – RUMUNSKO → DOHODA ← Bulharsko ho dobýja

Slováci v zahraničí: USA, Francúzsko, Kanada, Švajčiarsko

spolky: ČESKÉ NÁRODNÉ ZDRUŽENIE

ZVAZ ČS SPOLKOV V RUSKU

SLOVENSKÁ LIGA V CLEVELANDE – 10. sept. 1914 – MEMORANDUM SLOVENSKEJ LIGY – vypracované: IVAN DAXNER, ALBERTMAMATEJ – podporujú myšlienku, že keď R-U prehrá vojnu, chceme vlastné územie, samospráva a vlastnú samovidnosť – zvrchovanosť

1. – 23. okt. 1915 – CLEVELANDSKÁ DOHODA – podporujú myšlienku spoločného českého a slovenského štátu, ale - vlastný snem, štát správa, kult. sloboda, práva používať slovenský jazyk

febr. 1916 – PARÍŽ– vzniká ČS národná rada

predseda: T.G. MASARYK

podpredseda: M. R. ŠTEFÁNIK

tajomník: EDVARD BENEŠ

Prelomový rok 1917

východný front

1914 – Rusko → išli na pomoc Fr., zastavený v Prusku

PAUL VON HINDENBERG – zastavený v TANNENBERGU

→ odvtedy sú tlačený späť

1916 – čelo ruskej armády ALEXEJ BRUSILOV – pokúsil sa o ofenzívu – brusilovova ofenzíva – neúspešná

- bojuje sa na území Ruska - materiálne škody, hosp. úpadok, rúca sa ekonomika, trh, bieda → nespokojnosť ľudu – štrajky - PETROHRAD: ciele

1. a) chcú mier
2. b) štrajkujú proti cárovi → vláda formou SAMODERŽÁVIA – absolutizmus:

MIKULÁŠ II. ROMANOV – odstupuje v prospech svojho brata MICHAILA, ktorý však trón odmieta →

1. febr. 1917 – vytvorenie dočasnej vlády kým neprebehnú voľby – ALEXANDER KERENSKÝ na čele tejto vlády

- v jednotlivých mestách sa začali tvoriť SOVIETY

- orgány, ktorých predstavitelia zastupujú robotníkov a vojakov → postupne preberali moc do svojich rúk → nastáva dvojvládie (soviety, dočas. vláda)

apríl 1917 – VLADIMÍR IĽJIČ LENIN – UĽJANOV - prišiel do Ruska z emigrácie, postavil sa na čelo Boľševikov – najväčšie zastúpenie v rámci Ruska, začal ich viesť k tomu, že z mnohých malých štrajkov musí vzniknúť jeden hromadný štrajk → vtedy bude mier

spolupracovník Lenina – LEV TROCKIJ

1. november 1917 – PETROHRAD – VEĽKÁ OKTÓBROVÁ SOC. REVOLÚCIA

- výstrel lode AURORA – začiatok revolúcie

- Lenin + boľševici získavajú Zimný palác a preberajú moc do svojich rúk

Lenin: a) dekrét o mieri – vystúpia z vojny

1. b) dekrét o pôde – znárodní pôdu Ruska a rozdelí ju medzi roľníkov
2. marec 1918 – podpísali s Nemeckom BRESTLITOVSKÝ MIER

→ všetky sily z V frontu sa presúvajú na Z front; veria, že vojnu vyhrajú

1918 – 1920 – OBČIANSKA VOJNA V RUSKU

- ešte väčšie škody ako počas 1. svetovej vojny

1. nov. 1917 – začiatok formovania komunizmu

západný front

- pridáva sa nová veľmoc: USA

1823 – prezident James Monroe: „Európa Európanom, Amerika Američanom.“

→ nebudú sa navzájom miešať do vnútorných záležitostí, politika izolacionizmu

vypuknutie vojny 1914 – neutralita; Fr. a VB však hospodársky pomáha, nepriamo stojí na strane DOHODY

Nemecko požiadalo USA aby prestali - 1915 – Nemci potopili anglický parník LUSITANIA, na ktorom bolo 100 amerických cestujúcich

1916 – WOODROW WILSON vyzýva Európu aby ukončila vojnu → odmietnutie

Nemci začínajú potápať lode, začali PONORKOVÚ VOJNU ATLANTIKU →

1. apríl 1917– USA vypovedá vojnu Nemecku

- na západný frontsa presúva 600 000 amerických profesionálnych vojakov pod velením JOHNA PERSHINGA – Dohoda začína vyhrávať

- Nemci a R-U stále presvedčený, že vyhrajú

Rakúsko-Uhorsko

1916 – František Jozef I. umiera

- na trón nastupuje prasynovec KAROL I.

- minister zahraničných vecí: OTOKAR CZERNIN – poradil panovníkovi aby prešiel na stranu Dohody → Karol I. chce podpísať SEPARÁTNY MIER, Dohoda ho však odmieta – Taliansko je proti;

zahraničný odboj – ČS národná strana začala vytvárať LÉGIE(armáda dobrovoľníkov) – Taliansko, Francúzsko, Rusko – bojujú proti Rakúsko-Uhorsku

júl 1917 – ZBOROV (Ukrajina) – légia pomáha zvíťaziť Dohode

Rok 1918

- sily sa presúvajú len na západný front

1. aug. 1918 – SEDAN – drvivo vyhráva Dohoda → prelomová bitka → od tohto momentu UM len prehrávajú
2. sept. 1918 – z vojny vystupuje Bulharsko a Turecko
3. okt. 1918 – posledná bitka R-U armády, rieka PIJAVA

výsledok: demoralizovaná R-U armáda sa rozutekala

1. nov. 1918 – PADOVA – VILLA GIUSTI

R-U kapitulovalo

1. nov. 1918– COMPIEGNSKÝ LES sa vzdáva Nemecko, podpisujú kapituláciu, prijíma ju Francúzsko

FRANCOIS HOCH – F

MATHIAS ERZBERGER – N

1. TROJKRÁĽOVÁ DEKLARÁCIA – 6. jan. 1918

- český národovci – požiadavka, že chcú ČSR

1. PRVOMÁJOVÁ MANIFESTÁCIA V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI
2. máj 1918 – postupne sa zmenila v štrajk, vystúpil tu politik Vavro Šrobár – vyslovuje požiadavku na spoločný ČS štát
3. MARTINSKÁ PORADA SLOVENSKÝCH POLITIKOV – 24. máj 1918

Andrej Hlinka: tisícročné manželstvo s Maďarmi sa musí skončiť a začať nové s Čechmi

1. NÁRODNÉ DIVADLO V PRAHE – 1868 – vznik

máj 1918 – oslavy 50. výročia, prichádza sem Pavol Országh-Hviezdoslav – vyslovuje požiadavku na vznik ČSR

1. predstavitelia zahr. odboja vydávajú PITTSBURSKÚ DOHODU – 30. máj 1918

- žiadajú vznik ČSR

1. okt. 1918 - TOMÁS G. MASARYK vydáva WASHINGTONSKÚ DEKLARÁCIU – myšlienky, na akých zásadách má byť nová republika stavaná – pokrok, demokracia, humanita
2. – 28. okt. 1918 – minister zahr. vecí R-U gróf Andrássi vyhlasuje kapituláciu R-U
3. okt. 1918 – PRAHA – český politici sformovali Národný Výbor, kt. vyhlásil vznik ČSR
4. – 30. okt. 1918 – stretnutie politikov v ŽENEVE – dohodli sa, že nový štát bude republika a jej prezidentom bude Masaryk
5. okt. 1918 – stretnutie SVK politikov v MARTINE – MARTINSKÁ DEKLARÁCIA – Slováci vyhlasujú vznik ČSR

november 1918 – KAROL I. odstupuje s funkcie, odchádza do Švajčiarska, chcel 2x obnoviť Uhorské kráľovstvo, zatknutý, poslaný na MADEIRU

1922 – zomiera

10 mil. ľudí zomrelo v dôsledku vojny,

1. mil. ľudí – španielska chrípka

VERSAILLSKÁ KONFERENCIA

1. jan. 1919 – zrkadlová sieň Versaillskeho paláca - začiatok mierovej konferencie, ktorej sa zúčastnilo 27 víťazných štátov a 70 delegátov (dátum i miesto konania boli symbolické. 18. januára 1871 v tejto sieni po prehratej vojne s Pruskom, muselo Francúzsko strpieť vyhlásenie Nemeckého cisárstva)

ČSR reprezentuje: predseda vlády KAREL KRAMÁŘ, minister zahr. vecí EDVARD BENEŠ

- hlavný orgán konferencie- RADA DESIATICH, skladajúcu sa zo šéfov delegácii a ministrov zahraničia piatich veľmocí, neskôr zmenená len na RADU PIATICH:

USA – WOODROW WILSON (prezident)

Francúzsko – GEORGES BENJAMIN CLEMENCEAU (premiér)

Veľká Británia – DAVID LLOYD GEORGE (premiér)

Taliansko – VITTORIO ORLANDO (premiér)

Japonsko - MAKINO (barón)

USA (pomohli vyhrať Dohode, európske štáty dlhujú USA) a Francúzsko (najväčšie bitky, najväčšie straty) majú významné slovo

1. jún 1919 – prvá dohoda vo Versailles podpísaná s Nemeckom (5. výročie sarajevského atentátu) - versaillska zmluva

• Nemecko stratí 13% (6,4 mil.)

Alsasko-Lotrínsko → Francúzsko

Eupen – Malmedy → Belgicko

Šlezvicko → Dánsko

západné Prusko, Horné Sliezsko, Poznaňsko → Poľsko

Gdaňsk → slobodné mesto

Hlučínsko → Československo

• armáda obmedzená na 100 000 mužov (nesmeli mať brannú povinnosť)
• loďstvo 6 vojnových lodí, 6 krížnikov, 12 torpédoborcov
• ponorky a letectvo zakázané
• územie Porýnia demilitarizované (odzbrojené)
• musia rešpektovať vznik nových nástupníckych štátov
• musia rešpektovať samostatnosť Rakúska (zákaz pripojenia Rakúska k Nemecku)
• sú obvinení z rozpútania vojny, preto musia platiť reparácie – 20 miliárd mariek v zlate a cenných papieroch

1. sept. 1919 – SAINT GERMAIN – podpísaná zmluva s Rakúskom

(saintgermainska zmluva)

1. nov. 1919 – NEUILLY – Bulharsko
2. jún 1920 – TRIANON – Maďarsko
3. aug. 1920 – SEVRES – Turecko

• po rozpade R-U - vznik nástupníckych štátov

Americký prezident W. Wilson si na konferencii vyhradzoval zvláštne postavenie. Už od doby zverejnenia jeho 14-tich bodov na mierovom usporiadaní povojnového sveta ho predchádzala povesť akéhosi apoštola mieru a obhajcu spravodlivých záujmov všetkých národov vrátane sebaurčenia malých národov. Už do vojny vstupovalo USA s heslom: „Mier bez víťazov a porazených“, čoho sa neskôr dovolávali najmä porazené štáty. Spojeným štátom šlo totiž predovšetkým o rozšírenie vplyvu na európsky kontinent. Z tohoto dôvodu presadzoval Wilson vytvorenie organizácie Spoločnosti národov v nádeji, že v nej USA, vďaka svojmu zvláštnemu postaveniu v Európe, založenému na výraznej hospodárskej a finančnej prevahe, bude môcť zaujať kľúčovú pozíciu. Tento plán sa nakoniec neuskutočnil pre odpor európskych veľmocí voči americkej nadvláde a aj kvôli nechuti vplyvných kruhov v USA k angažovaniu štátu v mimoamerických záležitostiach. SN sa postupne stala predovšetkým európskou inštitúciou. Jej zakladajúcimi štátmi sa stali tie, ktoré sa zúčastnili vojny proti Nemecku, vrátane štátov novovzniknutých. Druhú skupinu tvorili štáty, ktoré boli ku vstupu pozvané. Porazené štáty boli zatiaľ z účasti vylúčené, ale mohli byť neskôr prijaté na základe dvojtretinovej väčšiny. Hlavným cieľom SN bolo zachovanie mieru. Hlavnou metódou bol systém arbitráže a sankcií proti prípadnému útočníkovi. Po celý čas svojej existencie však nemala účinné prostriedky na túto svoju činnosť. Bola príliš závislá od mocenských pomerov a ako súčasť versaillského systému mala všetky jeho slabosti. SN vstúpila do činnosti v roku 1920. Jej základným nedostatkom bolo, že tu neboli zastúpené USA a sovietske Rusko.