Buržoázne revolúcie

BURŽOÁZNE REVOLÚCIE

Revolúcia – zvrat/prevrat v spoločensko-politických vzťahoch

výsledok: k moci sa dostáva nová spoločenská trieda

1. buržoázna
2. buržoázno-demokratická
3. socialistická

1. A) BURŽOÁZNE REVOLÚCIE

• príčina: vyhrotenie vzťahov medzi feudálmi a nižšou vrstvou
• úloha: odstrániť prekážky vývoja kapitalizmu

bojuje buržoázia + ľud/ľud bojuje, buržoázia poskytuje financie => po víťazstve si výdobytky privlastní buržoázia + ľud dostáva demokratické práva, výsady, slobody

• Nizozemská
• Anglická
• Francúzska

NIZOZEMSKÁ REVOLÚCIA

16.st. – Habsburgovci:

• Stredoeurópske panstvo
• Španielsko (+ Nizozemsko a kolónie v Amerike)

Nizozemsko = súčasný Benelux + Artois a Henegalsko (súč. Francúzsko)

Španielsko

panovník: FILIP II. HABSBURSKÝ

v 16. st. patrí medzi zaostalé feudálne štáty:

• držia sa feudalizmu – pôdy => moc majú veľkostatkári s obrovskými statkami, nazývanými LATIFUNDY, drobní statkári im nedokážu konkurovať => spory
• málo rozvinutá remeselná výroba – zameraní na dovoz (import)
• úrodnú pôdu menia na pasienky, chovajú ovce => roľníci strácajú pôdu, stávajú sa bezzemkovia – PEÓNI
• MORISKOVIA (potomkovia Maorov) => vyrábajú hodváb (zisk) => prenasledovaní pre islamské vierovyznanie (Španielsko – katolíci)

1557 – vyhlásený ŠTÁTNY BANKROT

Nizozemsko

Členenie: 17 provincii, každá s vlastným snemom, ústavou, miestodržiteľom => 17 miestodržiteľov tvorí ŠTÁTNU RADU, na čele ktorej je GENERÁLNY MIESTODRŽITEĽ (zo Španielska)

• juh – FLÁMSKO, BRABANTSKO – polit. moc má v rukách šľachta, náboženstvo: katolíci, hosp.: chov oviec
• sever – HOLLAND, ZEELAND, UTRECHT – polit. moc má v rukách buržoázia, náboženstvo: kalvíni, hosp.: výstavba manufaktúr, obchod (Anglicko, Rusko, Pobaltské krajiny, Zámorie)

• Filip II. Habsburský situáciu rieši na úkor Nizozemska :
• zvyšuje dane kolóniám
• odoberá im zisky
• zavádza inkvizíciu (násilná rekatolizácia, prenasledovanie)
• vypuknutie vzbury, ktorá vedie až k Nizozemskej revolúcii

1) 1564 – vzbura predstaviteľov vysokej šľachty

vedená: VILIAM ORANŽSKÝ

ADMIRÁL HORN

GENERÁL EDMOND

požiadavka: odvolanie generálneho miestodržiteľa zo španielska – GRANWELL

2) 1565 – vzbura drobnej šľachty

požiadavka: stavovské a náboženské ústupky; hrozili ozbrojeným vystúpením, prevratné zmeny neboli uskutočnené

3) 1566 – vzbura mestského ľudu => ozbrojený útok – OBRAZOBORECKÉ nepokoje

Filip II. posiela 10 000 vojakov, na čele: FERNANDO AVARO DE TOLEDO (Vojvoda z Alby) => krutovláda, väzenie, popravy tisícok účastníkov vrátane Horna a Edmonda, majetky odsúdených konfiškované, prenasledovanie nekatolíkov + daň ALCABALA – 1% z majetku, 5% z predaja nehnuteľnosti, 10% z predaja /transakcii

• podnet k väčším bojom – morskí gézi

– lesní gézi (žobrák)

+ VILIAM ORANŽSKÝ zabezpečuje finančnú podporu

• vojvoda z Alby odvolaný

1579 – južné provincie formujú ARRARSKÚ ÚNIU (závislosť od Španielska)

UTRECHTSKÁ ÚNIA vzniká zo 7 severných provincii

• 1581 – Spojené nizozemské provincie => postupné sformovanie Holandskej republiky – centrum HAAG, štátne zriadenie = republika, na čele: Viliam Oranžský, štátne náb.: kalvinizmus, stáva sa prvým európskym burž. štátom
• 1648 – po skončení 30r. vojny Španielsko uznáva ich nezávislosť

ANGLICKÁ BURŽOÁZNA REVOLÚCIA

16.st. – Anglicko je významnou krajinou → je námornou veľmocou, ťaží zo svojho

ostrovného postavenia, obchoduje so zámorím → export: vlna, súkno

dopad: dochádza k „ohradzovaniu pôdy“ – z bežnej poľnohosp. pôdy vznikajú pasienky (chov oviec) → roľníci strácajú pôdu, stávajú sa bezzemkami → výstavba manufaktúr (sprac. vlny) → vznik nových pracovných miest pre roľníkov (sprac. vlny na súkno)

• lodiari, majitelia manufaktúr, finančníci – prvý predstavitelia spol. vrstvy BURŽOÁZIE → Anglicko je však feudálnou krajinou (kráľovstvo) = zrážka kapitalizmu a feudalizmu → predpoklady na vypuknutie ABR

1603 – na trón nastupuje rod STUARTOVCOV – JAKUB I.

parlament: horná snemovňa – členovia sú predstaviteľmi šľachty, feudalizmu

dolná snemovňa – predstavitelia buržoázie

→ napätie

vláda KAROLA I. (brat Jakuba I.)

– zavádza dane bez súhlasu parlamentu → toto konanie parlament označuje ako nezákonný postup, žiada odvolanie → Karol I. rozpúšťa pôvodný parlament, zvoláva druhý parlament, ktorého členov sám menuje

1628 – na prvom zasadaní parlamentu je Karolovi I. predložená petícia

1. kráľ nemôže svojvoľne zavádzať dane
2. parlament má práva, na ktoré nik nemôže siahnuť
3. kráľ nemá právo prenasledovať svojich odporcov

→ kráľ rozohnal parlament

1629 – vládne absolutisticky

v krajine vzrastá odpor:

1. absolutistická vláda (od r.1215 – MAGNA CHARTA LIBERTATUM – Ján Bezzemok – zaručuje vládu parlamentu)
2. kráľ je cudzinec (škót – syn Márie Stuartovej)
3. anglikánska cirkev – panovník je hlavou cirkvi; v Anglicku je však stále množstvo katolíkov, puritánov (prívrženci radikálnych protestantských skupín, hlásali potrebu „očisty“ náuky a bohoslužieb) = náboženstvo nie je jednotné

– snaha zaviesť anglikánsku cirkev v Škótsku → povstanie, Karol I. opäť zvoláva parlament =

• Prvé obdobie ABR (1640 – 1642)

– potrebuje (finančnú, atď.) pomoc pri potlačení povstania – parlament opäť predkladá petíciu

+ doplnená o dva body: 4. na zvolanie parlamentu nie je potrebný kráľov súhlas

1. parlament bude rozpustený len vtedy keď o tom sám rozhodne

→ kráľ petíciu nepodpisuje; opozíciu vedie JOHN PYM

→ ľud začína podporovať parlament, kráľ parlament vojensky rozohnal, odchádza na sever Anglicka, kde začína zhromažďovať vojsko (→ koniec prvého obdobia ABR)

2) Druhé obdobie ABR (1642 – 1649)

= totožné s občianskou vojnou

PARLAMENTNÉ VOJSKO KRÁĽOVSKÉ VOJSKO

– na čele: LORD ESSEX – na čele: KAROL I.

– podpora ľudu, buržoázie, ost. veriacimi – podpora šľachty/feudálov, anglikánov

→ parlamentné vojsko neustále prehráva – zmena vedenia: OLIVER CROMWELL

• reorganizácia armády – ľud tvorí pechotu, roľníci a remeselníci tvoria jazdu
• zavádza demokraciu v armáde – k postu v armáde sa je možné dostať podľa zásluh, nie na základe pôvodu

1. jún 1645 – NASEBY – rozhodujúca bitka, výhra parl. vojska → kráľ uteká do Škótska – zajatie, poslaný späť do Londýna

• výsledok: parlament schvaľuje privilégiá v prospech buržoázie, ľud je rozpustený, jeho požiadavky nie sú splnené (volebné právo pre mužov + vrátenie pôdy)

→ parlamentné vojsko rozdelené

BURŽOÁZIA ĽUD

– na čele: OLIVER CROMWELL – na čele: WINSTANLEY

→ leveleri – rovnostári (chcú práva)

→ diggeri – kopáči (chcú pôdu)

→ víťaz: buržoázia

1649 – popravenie kráľa, zrušenie snemovne lordov → vznik republiky (koniec 2. obd. ABR)

3) Tretie obdobie ABR (1649 – 1660)

1. Cromwell – snaha potlačiť povstanie v Škótsku

1651 – vydanie zákona o námorníctve: NAVIGAČNÉ AKTY = tovar do Anglicka a z Anglicka môže byť prevážaný len na angl. lodiach a lodiach krajiny odkiaľ tovar pochádza

→ dôvod: vyradenie konkurenta – Holandsko

1653 – nastolil vojenskú diktatúru, začína vládnuť absolutisticky, sám ako hlava štátu – LORD PROTEKTOR

1658 – umiera

1660 – na trón je opäť povolaný rod Stuartovcov (koniec 3. obd. ABR)

Karol II., Jakub II. – práva parlamentu opäť porušované, rod Stuartovcov vyhnaný

→ 1688 – na trón je povolaný zať Jakuba II – VILIAM III. ORANŽSKÝ (Holandský miestodržiteľ) – podpisuje BILL OF RIGHTS – listina práv, čím sa z Anglicka stáva konštitučná monarchia → kráľ vládne spolu s parlamentom a ústavou; zákony, ktoré prijíma parlament sú záväzné aj pre kráľa; kráľ nemá rozhodovacie právo, ale iba ceremoniálne postavenie

Význam revolúcie

→ rozvíjanie kapitalistických výrobných vzťahov

→ potvrdenie prvenstva Anglicka ako námornej veľmoci

→ 1707 – vznik KráľovstvaVeľkej Británie (Act of Union; spojením Angl. a Škót. kráľovstva)