Staroveký Egypt

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: katyp (18)
Typ práce: Učebné poznámky
Dátum: 10.12.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 016 slov
Počet zobrazení: 1 890
Tlačení: 139
Uložení: 133

STAROVEKÝ EGYPT

Periodizácia dejín:

  1. Cinevské kráľovstvo 3100 – 2800 p.n.l .( 1.-2. Dynastia)
  2. Stará ríša 2800 – 2200 p.n..l ( 3.-6.)
  3. Stredná ríša 2060 – 1785 p.n.l. (11. – 12.)
  4. Nová ríša 1580 – 1085 p.n.l. ( 18.- 20.)
  5. Neskorá doba 1085 – 332 p.n.l.
  6. Macedónska doba 332 – 30 p.n.l.
  7. Rímska doba 30 – 395
  • Panovníci boli rodelený do 30 dynastií. Na Hornom a Dolnom Egypte v roku 3100 p.n.l došli k zjednoteniu – vzniklo Cinevské kráľovstvo. Vládli panovník Meni, Naarmer.
  • Starej ríši došlo k rozkvetu Egypta, začínaju sa stavať pyramídy, vznikajú nové vedy (matematika, geometria, astronomia, lekárstvo ...), nové druhy umenia (monumentálne, strnulé). Vzniká taktiež nové písmo Hieroglifické a začína sa písať na papier tzv.
  • Strednej ríši začína v 12. Dynastii vládnuť Amenemhét I. Ktorý bol zároveň vládcom celého Egypta. Sídlil v meste Théby. Expanzívna zahraničná politika, najmä za zlatom. Budujú sa pyramídy z nepálených tehál. V 13. až 17. Dynastii vpád ázijských kmeňov Hyksósov, ktorí sa zmocnili časti Egypta.
  • Novej ríši Ahmose I. vyhnal Hyksósov. Rozvoj poľnohospodárstva, snahy o 

racionalizáciu. Rozvoj remesiel, podmienený používaním bronzu. Rozvoj medzinárodného a domáceho obchodu. 13. až 12. st. p.n.l – boje s morskými národmi tlačiacimi sa do Egypta. Vojny = mnoho otrokov.

Prírodné podmienky:

Subtropické pásmo, teplo a sucho. Územie sa nachádzalo po oboch stranách rieky Níl, ktorý sa každý rok na jar a v lete vylial z brehov, vodou a bahnom zalial polia. Egypťania boli oddávna závislí na rieke Níl, ktorá im dala možnosť rozvinúť svoju civilizáciu do takej miery, ako sa podarilo iba niektorým národom. Dala im tak podmienky k trvalo usadlému spôsobu života a nútila ich zjednocovať svoje sily a postupovať spoločne pri zavlažovaní pôdy. Niekoľko krát do roka prichádzali silné záplavy, ktoré nanosili na minerály bohaté černozeme na územie v povodí Nílu. Zo začiatku to boli dedinské občiny a len postupne sa vyvíjalo kráľovstvo v Hornom Egypte(juh) a v Dolnom Egypte (sever)

Štátny aparát:

Aby úspešne napredovala egyptská civilizácia, musela sa prispôsobiť podmienkam, ktoré poskytovala rieka Níl. Predvídateľné záplavy a riadené zavlažovanie úrodného údolia vytvárali prebytky. Prebytočné prostriedky dávali štátu možnosť vynakladať ich na prieskum nerastných ložísk v údolí a v okolitých púštnych oblastiach, na organizáciu výstavby a poľnohospodárskych projektov, na obchod so susednými regiónmi a na vojsko, ktoré bolo schopné čeliť nepriateľom a presadiť egyptskú nadvládu. Tieto aktivity motivoval a riadil štátny aparát správcov, kňazov a pisárov vo faraónových službách.

Socialne rozdelenie:

  1. panovník, kňazi, pisári, vzdelanci, správcovia krajov (nómovia) – veľká úcta, jediní majú v rukách moc, zhromažďujú majetok, panovník má božskú autoritu
    2.roľníci, remeselníci – osobná sloboda, ktorú ale nemôžu veľmi využiť
    3.otroci – sú majetkom panovníka, vojnoví zajatci

Nómy a Nomarchovia:

V Starovekom Egypte boli nómy administratívne kraje na ktoré sa delil Egypt. Celkovo sa delil na 42 krajov. Na čele každého nomu stál nomarch. V niektorých obdobiach to bola pozícia dedičná, inokedy nomarchov menoval faraón. Pokiaľ bola centrálna vláda silná, nomarchovia slúžili iba ako faraónovi správcovia. V časoch, kedy bola vláda slabá, napríklad v dobách cudzích vpádov alebo vojen, jednotlivé nomy sa dokázali postarať sami o seba a vznikli v nich dedičné vládnúce rody.

Hyksósovia:

Sú skupina neznámeho neegyptského pôvodu, ktorá začala prenikať do Egypta na konci 

Strednej ríše a ovládla časti severného a stredného Egypta. Obdobie ich vlády v Egypte trvalo približne 108 rokov. K Hyksósom patrili faraóni 15. a pravdepodobne aj 16. dynastie.

Hospodárstvo:

Najdôležitejším odvetvím bolo poľnohospodárstvo. Štátna moc zabezpečovala ústredné riadenie poľnohospodárskych prác, najmä využívanie každoročných záplav Nílu budovaním zavlažovacích kanálov a vytváranie štátnych rezerv v „kráľovských sýpkach“. Celý proces produkcie a reprodukcie hlavných životných prostriedkov pozostával v podstate z opakovania a mechanického rozširovania toho, čo sa už dosiahlo.

Bitka pri Kadéši:

Bitka pri Kadeši sa odohrala medzi starovekým Egyptom a Chetitskou ríšou vládcu 

Muvatalliša pri rieke Orontes v oblasti súčasnej Sýrie. Datuje sa do roku 1274 pred Kr. počas vlády Ramesseho II. Bola to pravdepodobne najväčšia bitka bojových vozovv histórii ľudstva. Aj keď neskôr obe strany označovali bitku za svoje víťazstvo, Ramesseho vojaci utrpeli veľké straty a Ramesse tak nebol schopný obsadiť žiadne nové územie. Vojenské konflikty ukončila mierová zmluva v roku 1258 pred Kr.

Mumifikácia:

Obyvatelia nílskeho údolia verili, že ľudský život nekončí smrťou, naopak, že pokračuje i na onom svete. Egypťania vymysleli, ako vysušiť tkanivo ľudského tela a zabrániť tak jeho rozkladu, ale aj ako zachovať podobu mŕtveho. Mumifikácia  je konzervovanie mŕtveho tela osoby alebo živočícha vysušovanímalebo balzamovaním. Výsledkom mumifikácie celého tela je múmia. Pri mumifikácii boli vnútornosti vytiahnuté z tela a boli ukladané do zvláštnych nádob ktoré sa nazývali Kanopy. Každá z nich má väčšinou vieko v podobe jedného zo štyroch Hórových synov. Výsledná múmia bola potom uložená do sarkofágu.

Jean-François Champollion:

Bol to francúzsky archeológ, zakladateľ egyptológie. V roku 1822 ako prvý rozlúštil egyptské hieroglyfypomocou Rosettskej dosky. Champollion objavil systém egyptského písma. Odhalil vzťahy medzi hieroglyfickým a démotickým písmom a zároveň vzťahy obidvoch týchto písiem k tretiemu hieratickému t. j. kňazskému.

Kultúra: (architektúra, náboženstvo, písmo, vedy)

  • Všetky výtvory mali náboženský charakter zameraný na kult mŕtvych. Budovali obrovské monumenty ktoré slúžili ako hrobky faraonov – Pyramídy. Najstaršiu pyramídu vybudoval práve faraón Džóser (Džoserova pyramída). Nastarším typom kamennej hrobky bola takzvaná Mastaba ktorá sa ozdobovala rôznymi sochami a maľbami.
  • Čo sa týka náboženstva tak v Egypte vládol Polyteizmus. Pôvodný bohovia sa zachovávali, ale aj spájali a delili, a tým vznikali nové božské osobnosti, pričom mnohí si udržali aj svoju pôvodnú existenciu. V kulte mal najmä významnú úlohu kult ochranných bohov a mŕtvych, neskôr aj kráľa. Rozšírený bol aj kult bohov prevtelených do zvierat.
  • Dôležitým medzníkom vo vývoji egyptskej kultúry bol vznik hieroglyfického písma, neskôr sa z neho vyvinulo lepšie využiteľné hieratické. Písmo ovládala len mala skupina ľudí, pisári, ktorým sa dostávalo veľkej úcty a ich zamestnanie bolo považované za jedno z najvýznamnejších. Egypťania si vytvorili aj nový kvalitný a ľahko dostupný papier nazývaný papyrus. Táto rastlina sa hojne vyskytovala v bahnistých pôdach v blízkosti Nílu, najmä v okolí riečnej delty. Mnoho zapísaných papyrusov sa zachovalo až dodnes vďaka suchému podnebiu.
  • Vedy v Egypte sa rozvinuli z praktickej potreby. Kňazi vedeli vypočítať zatmenie Slnka, poznali jeho ekliptiku a používali slnečný kalendár. Rok delili na 365 dní.V matematike pozanali desiatkovú i šesťdesiatkovú sústavu. Vedeli vyrátať plochy štvorca, obdĺžnika i trojuholníka. Rozvinuté lekárstvo umožňovalo úspešne liečiť najmä očné choroby, operovať mozok i zlomeniny.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Staroveky egypt


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.026 s.
Zavrieť reklamu