Staroveká India

STAROVEKÁ INDIA

Je to oblasť vhodná na rozvoj polnohospodárstva,pretože po záplavách tieto rieky nechávali úrodné bahná. Civilizácia sa tu začala rozvíjať v 4. tisícročí p.n.l.

Harappa a Mohendžo-Daro:

Sú to centrá, v ktorých sídlila prvá indická civilizácia „Harappská civilizácia“. Obyvateľstvo sa živilo väčšinou poľnohospodárstvom a to najma chovom dobytka, lebo krava je ich posvätným zvieraťom.O ich vyspelosti svedči i vlastné písmo, ktoré však nie je rozlúštené. Mali aj vlastnú kultúru.

Pandžáb: (historické územie)

Obsadili ho tzv. „bieli bojovníci“ približne pred 3500 rokmi. Zo svojej základne v Pandžábi títo vysokí, heroickí Bieli bojovníci rozširovali svoje výboje a silou získali nadvládu nad miešancami ktorí už vtedy, rovnako ako dnes, neustále zaplavovali krajinu. Domorodci, ktorých si podrobili, boli miešanci starovekých negroidov a čiernych, žltých a ostatných aziatskych rás. Bojovníci nechceli vyhnať alebo vyhubiť podradné rasy, ale naopak, priniesli im kultúru a civilizáciu.

Árijské kmene:

Okolo polovice 2. tisícročia pred Kristom prišli zo severozápadu árijské kmene a podmanili si veľkú časť severnej Indie.Tie vytvorili vlastnú civilizaciu a usporiadali starovekú spoločnosť. Na ich čele boli Radžovia - vojenskí velitelia, ktori spravovali územie. Noví obyvatelia hovoriaci jazykom sanskrit rozšírili ovládané územie až do východnej časti povodia Gangy. Základom spoločenského systému bolo prísne hierarchické členenie spoločnosti na bojovníkov, kňazov a roľníkov, najnižšiu vrstvu tvorilo podmanené obyvateľstvo.

Kastovný systém:

Celá árijská spločnosť sa delila na 4 hlavné kasty:

1.Kasta

• Brahmáni – najvyššia vrstva – kňazi s privilegovaných postavením v spoločnosti

2.Kasta

• Kšatrijovia– kasta bojovníkov, panovníkov, ktorý mali v rukách svetskú moc

3.Kasta

• Vajšijovia – kasta obchodníkov

4.Kasta

• Šudrovia a pariovia– remeselníci, roľníci, chovatelia dobytka, najnižšia kasta

Najslávnejší panovník starovekej indie: (AŠÓKA)

Ašóka bol v rokoch 273 až 232 pred Kr. panovník Maurjovskej ríše z maurovskej dynastie. Prvé roky jeho vlády sa vyznačovali veľkou krutosťou ale neskôr ho zbožný budhistický mních, ktorého nechal mučiť, priviedol k viere a Ašóka sa odvtedy zmenil na cnostného panovníka. Stal sa horlivým podporovateľom budhizmu a taktiež zakladal stúpy a svätyne. Ríšu po r. 262 rozširoval už len mierovými prostriedkami. Maurjovskú ríšu rozšíril na takmer celú dnešnú Indiu, ako aj Pakistan.

Védske obdobie:

Názov od slova védy (najstaršie zachované písomné správy 1500 – 500 pred Kr.), je to súbor spisov neznámych autorov, ktorý obsahoval náboženské, mýtické, ale aj filozofické otázky, rôzne rituály a obradné predpisy. Védy boli príručkami indických kňazov, v ktorých boli zahrnuté nespochybniteľné pravdy. Obsahovo boli védy 6x rozsiahlejšie ako Biblia. Védy sa skladajú zo štyroch častí:

1. Mantri - Hymny a modlitby
2. Brahmány - Zaklínadlá a obetovania
3. Aranjáky - Texty pre pustovníkov
4. Upanišády - Sú to akési tajné náuky. Sú filozofickým výkladom véd

Staroveká indická literatúra:

Indická literatúra sa rozvíjala na rozsiahlom území dnešného Pakistanu a Indie v rokoch 400 pred Kr. až 400 nášho letopočtu. Najstaršími indickými pamiatkami slovesného umenia sú Védy, čiže posvätné knihy o poznaní. Vo Védach Indovia velebili svojich bohov, ktorí boli zosobnením prírodných úkazov a síl. Védy, napísané védskym jazykom, potom sanskritom, v zvláštnych veršoch vyjadrovali predstavy najstarších obyvateľov Indie o svete a vesmíre. Umenie Indov je ovplyvnené náboženstvom. Vychádzalo z náboženstva védskych Indov, z brahmanizmu, hinduizmu, džinizmu a budhizmu. Náboženské diela sú spracované umeleckou formou, resp. umelecké diela majú náboženský obsah.

Upanišády:

Sú to staroindické nábožensko-filozofické komentáre k védam, písané v priebehu mnohých storočí, posvätné texty brahmanizmu a hinduizmu považované za zjavenie. Formou dialógov a debát sa v upanišadách riešia základné otázky ľudskej existencie. Rovnako zhrňujú ideológiu kastovej sústavy a povyšujú kňazskú kastu nad ostatných ľudí.

Náboženstvá starovekej Indie:

Brahmanizmus:

Slovo Brahma pôvodné značilo modlitbu, zaklínanie, veľkú dušu sveta, z ktorej všetko vyšlo a v ktorej všetko spočíva. Indovia zdôrazňujú ich bytostnú identitu, opierajú sa vo svojich predstavách o boha neosobného, ktorým preniká celý vesmír a je podstatou všetkého a ktorého nazývajú Brahma. Dušu nazývajú Atma a predpokladajú, že je totožná s Brahma, s bohom od ktorého vychádza, je jeho súčasťou a očistená sa opäť vracia k nemu. Pravými majstrami sa v tomto stáli joginovia, vychovávaní už od mladosti v cvičení.

Budhizmus:

Je nábožensko-filozofický systém, ktorého základ vytvoril Buddha Šakjámuni. Budhizmus preberá z tradície vieru v odplatu dobrých a zlých činov (KARMA) a učenie o kolobehu životov. Odmieta náuky upanišád a učenie o brahman a átman, pretože je to abstraktné a tým pádom aj zbytočné pre ľudí. Svoje učenie sa snaží sprístupniť širším vrstvám. Budhizmus zavrhuje kastový systém, zakazuje obetovanie bohom, učí trpezlivosti a že zlu sa nemáme brániť násilím.

Joga – Zrodila sa v indii pred viac ako 5000 rokmi. Predstavuje cestu k oslobodeniu, k spaseniu od utrpenia. Je to cesta sebaovládania, disciplíny a sústredenia. Jóga pozná svojho osobného boha a viera v tohto osobného boha je podmienkou k úspešnej praktickej činnosti, meditácie, koncentrácie smerujúcej k spaseniu, k oslobodeniu sa od utrpenia.

Stúpy – V období Maurijskej ríše vznikli prvé monumentálne diela indického umenia Stúpy. Stúpy sú reprezentáciou osvietenej mysle Buddhu. Ich prítomnosť je znakom, že na danom mieste sú sily prírody a človeka v rovnováhe. Podľa budhistickej tradície stúpy prinášajú svetu oslobodzujúcu energiu, pomáhajú prekonať utrpenie a prinášajú prospech všetkým, ktorí majú to šťastie ich zazrieť.