Staroveká Čína

Staroveká Čína – dejiny, náboženstvo, kultúra, vynálezy a Hodvábna cesta

Orientálny štát. V Číne sa vývoj poľnohospodárstva a chovu dobytka uskutočňoval úplne samostatne. Prírodné podmienky tu boli rôznorodé, prvé civilizácie vznikli v povodí riek Jang´c´tiang a Chuang-che. Ustálil sa tu záhradnícky spôsob pestovania pôdy. Existovali tu zavlažovacie zariadenia, podobne ako v Indii a Mezopotámii. Pestovala sa hlavne ryža. Číňania sa sami naučili obrábať bronz i železo.

Wang: (Panovník –„Syn nebies“)

Prvý štát vznikol v Číne okolo roku 1500 p.n.l. Na jeho čele stál panovník, ktorý bol zároveň najvyšším veliteľom vojska a najvyšším kňazom. Nazýval sa "synom nebies", aby vyjadril svoj vznešený pôvod. Oporou jeho vlády boli vojenskí velitelia, správcovia jednotlivých krajov a vyberači daní. Základnými společenskými vrstvami boli poľnohospodári, remeslníci a obchodníci.

Náboženstvá v starovekej Číne

V starovekej Číne určovali pohľad na muža, ženu a sexualitu tri veľké náboženstvá. Konfuciánstvo zastupovalo v prvom rade akúsi verejnú morálku, zatiaľ čo taoizmus a budhizmus majú radikálnejší postoj k sexualite.

Konfucianizmus

Je to takzvaný etický kódex – spôsob života tu na Zemi. Tento morálny kódex sformuloval Konfucius. Konfucianizmus učí, že všetko vedomie sa končí smrťou. Je povinnosťou človeka uctievať predkov a sú na to osobitné svätyne buď doma, alebo v chráme, kde sa prinášajú obety. Ale najväčšmi záleží na tomto živote, takže konfuciáni si pripomínajú udalosti ako narodenie, smrť a najmä sobáš.

Budhizmus

Počas vládi dynastie Chan do Číny prenikol z Indie budhizmus. Budhizmus je najdôležitejším z rozšírených náboženstiev Číny, pretože priniesol masám posolstvo spásy: neovplyvnil však čínske myslenie tak, ako prostý taoizmus či konfucianizmus.

Taoizmus

Zakladateľom Taoizmu bol Lao´c.

Jin a Jang

Koncept Yin a Yang má pôvod v dávnej čínskej filozofii a opisuje dve navzájom opačné a doplňujúce sa sily, ktoré sa nachádzajú v každej živej a neživej časti vesmíru.

Kultúra starovekej Číny

Kultúra starovekej Číny vynikala bohatou literatúrou, najmä básnictvom.
Rozvíjala sa keramika a maľba na hodvábe. K čínskym objavom patrí výroba hodvábu, papiera, porcelánu, kompasu a strelného prachu. O vyspelosti čínskych remeselníkov svedčia jemné výrobky z kovov aj rezbárske práce zo slonoviny a kameňa. Veľký čínsky múr, svetoznáma čínska stavba, bol postavený z hliny a kameňa. Dlhý je vyše 6 000 km, vysoký miestami až 11 m, veže sú od seba vzdialené 120 m.

Technické vynálezy

Boli známi mnohými objavmi ako papier, kompas, pušný prach, hodváb, porcelán, pečať, okuliare, lupa, seismograf. Okolo roku 1100 p.n.l. vynašli číňania prvé papierové peniaze.

Hodvábna cesta

Bola významná staroveká a stredoveká obchodná cesta cez Strednú Áziu, ktorá spájala Čínu s Rímskou ríšou a Byzantskou ríšou. Od 2. storočia pred Kr. sa jej prostredníctvom dostalo do Európy mnoho čínskych technickýchvynálezov: papier, hodváb, porcelán.