Mezopotámia

MEZOPOTÁMIA

Orientálny štát. Vznikla v oblasti medzi riekami Eufrat a Tigris. Rozdeľovala sa na niekoľko častí:

• na severe Asýria
• v strednej časti Babylonia
• na juhu Sumer

Štáty na území Mezopotámie delíme na: Mestské – mesto a jeho okolie

Teritoriálne – väčšie územia

Periodizácia dejín:

8000 - 6000 p.n.l. Neolitická revolúcia

6000 - 4000 p.n.l. Prvé roľnícke osady

okolo 4000 p.n.l. Prvé písmo

3500 p.n.l. Prvé mestské štáty (Ur, Uruk, Eridu, Lajši, Kura, Kiš, Babylon, Aššur, Ninive, Larsa, Išsin)

2340 - 2200 p.n.l. Prvý teritoriálny štát - Akkadská ríša (Sargon 1.)

1800 - 1600 Starobabylonská ríša - Chammurapi (spísal prvý zákonník), Orientálna despocia

8.-7. stor. p.n.l. Novobabylonská ríša - Nabukadnezar

539 p.n.l. Dobitie Babylonu Peržanmi

20.-18. stor. p.n.l. Asýria - Starobabylosnké obdobie

8.-7. stor. p.n.l. Novoasýrska ríša - územná expanzia (dobili Blízky a Stredný Východ až po Egypt - Théby)

612 p.n.l. Asýria dobitá ríšou Médiou a Babylóniou

Prírodné podmienky:

Územie Mezopotámie bolo pomerne rovinaté, vďaka riekam sa tvorili úrodné pôdy (tzv. kanály). Krajina bola len primerane bohatá na kov a kameň a taktiež bola len málo bohatá na suroviny ako napríklad drevo.

Najstaršie civilizácie:

Pôvodné obyvateľstvo, mezopotámske kmene nezanechali po sebe písomné pamiatky, vieme o nich iba z archeologických vykopávok. Sumeri sú prvými obyvateľmi Mezopotámie od ktorých sa nám zachovali prvé písomné pamiatky. Budovali zavlažovacie zariadenia. Po nich prišli do Mezopotámie Asýrčania (zlikvidovali celú kultúru), neskôr to boli Babylončania (prevzali sumerskú civilizáciu) a nakoniec Akádi.

Štátne útvary na území Mezopotámie:

1. Sumerské mestské štáty–1900 – 1600 p.n.l.
2. Akkadská ríša –2300 – 1900 p.n.l.
3. Starobabylonská ríša –1900 – 1600 p.n.l.
4. Asýrska ríša –st. – 7.st.p.n.l.
5. Novobabylonská ríša –st. – 6. St.p.n.l.
6. Perzská ríša –st. – 330 p.n.l.

Kultúra Mezopotámie: (vedy,architektúra, klinové písmo)

Kultúra Mezopotámie je predovšetkým kultúra sumerskej a akkadskej civilizácie, s neskoršou prevahou akkadskej civilizácie. Mezopotámci uctievali mnoho bohov. Každé mesto malo svojho boha - ochrancu. Verili v prírodné sily. Položili základy prvých vied, ktoré súviseli s pozorovaním kultúry: astronómie ( vytvorili vlastný kalendár), matematiky (60-ková sústava), architektúry a práva. Spolu s klinovým písmom, ktoré písali na hlinené doštičky, vznikla aj literatúra (epos). Medzi najväčšie stavebné pamiatky patrí mesto Babylon. Nachádzali sa tu visuté záhrady, do mesta sa vchádzalo Ištarinou bránou, domy boli z hliny a v strede stál chrám - Zikkurat. Mesto bolo obohnané mohutnými hradbami. Dostatok kvalitnej hliny podnietil rozvoj tehlovej architektúry, ktorej dávala istú monumentálnosť farebná glazúra, ktorou sa pokrývali tehly. Pre chrámy boli typické monumentálne sochy bohov a panovníkov. Na výstavbu sa používalo vzácne drevo z Libanonu.

Hospodárstvo Mezopotámie:

V Mezopotámii prevládalo chrámové hospodárstvo (v Zikkuratoch). Celé územie mestského štátu bolo považované za majetok boha a všetci obyvatelia – kňazi, pisári, vojenskí velitelia, remeselníci, obchodníci, roľníci, rybári a lovci – vykonávali svoje práce v jeho službách. Kňazi a úradníci organizovali budovanie zavlažovacích a odvodňovacích kanálov, starali sa o dovoz potrebných surovín, vyberanie daní a o to, aby rôzne skupiny obyvateľstva mali všetko, čo potrebovali pre svoj život. Otrokov získavali vo vojnách (ako vojnových zajatcov) alebo sa nimi stávali obyvatelia, ktorí sa zadĺžili a neboli schopní vyrovnať svoje dlhy. Otrokov však bolo málo a netvorili základnú pracovnú silu. Postupom času sa vedľa chrámov vytvárali nové centrá politického a hospodárskeho života mestských štátov – paláce, ktoré boli sídlami vládcov. Vzniklo tak palácové hospodárstvo.

Náboženstvo Mezopotámie:

Doklady o náboženstve sa zachovali v klinovom písme. Najvyššou trojicou naboženstva Mezopotámie boli An = Anu, Enlil = Ellil, Enki = Ea (sumerský tvar vľa. – akadský vpr. tvar)

Anu – nebesá, má na starosti vládu a správu nad božským svetom, Zobrazenie – nebeský býk

Ellil – zem, pán otvorenej krajiny, trestajúce božstvo, poskytuje tiež poznatky ohľadne obrábania zeme, Zobrazenie – s tiarou s rohmi na hlave

Ea – more, pán múdrosti a lekárstva, Zobrazovanie – s baraními rohmi na hlave, z ramien mu stekajú dva pramene vody

Orientálna despocia:

V orientálnych štátoch je jediná forma vlády – orientálna despocia (panovníci sa vyhlasovali za bohov alebo ich zástupcov na zemi). Príkladom je Chammurapi pretože tvrdil, že je potomok bohov a tým pádom bol každý z jeho ríše jeho poddaný.

Spoločenské vrstvy Mezopotámie:

1. Awilum- privilegovaní
2. Muskénum- slobodní roľníci
3. Wardum– otroci

Úrodný polmesiac: (dom dvoch riek)

Civilizácia v Mezopotámii vznikla súčasne s Egyptom a obidve sa nazývajú „úrodný polmesiac“, čo charakterizuje tvar úrodnej oblasti v krajine kde väčšina pôdy je priveľmi suchá na hocijaké farmárčenie Najúrodnejšia pôda sa nachádza medzi riekami Eufrat a Tigris. Práve v tomto malom regióne vzniklo veľa rôznorodých kultúr. 

Sumerské mestské štáty:

Okolo roku 3000 p.n.l. začali vznikať prvé mestské štáty ako napríklad Ur, Uruk, Lagaš, Umma, Kiš, Eridu. Obyvateľstvo malo spočiatku vplyv na chod a spravovanie štátu. Centrom mesta bol palác kráľa, ktorý tomu danému štátu vládol. O celoštátnych veciach rozhodovalo zhromaždenie, ktoré volilo aj úradníkov. Vznikali časté vojnové konflikty, ktoré si vynútili vznik monarchie (panovník sústreďuje moc vo svojich rukách, opiera ju o vojsko a sídli v paláci) .

Zikkurat:

Bola to vysoká chrámováveža s pravouhlým (štvorcovým alebo pozdĺžnym) alebo kruhovým pôdorysom s malou svätyňou na vrchole veže. Svätyňa bola natretá modrou farbou alebo obložená modrými tehlami a slúžila ako miesto kultu, hvezdáreň aj pozorovateľňa.

Lugal - „vládca sumerských mestských štátov“

Sargon - „Kráľ štyroch svetových strán“ :

Lugal - V kmeňoch sumerov mali rozhodné slovo slobodní muži a rada starších. Moc bola sústredená v rukách vládcu, ktorý bol označovaný ako lugal a bol súčasne najvyšším kňazom. Politicky rozdrobené sumerské štáty viedli medzi sebou neustále boje o nadvládu, z ktorých víťazne vyšiel vládca mesta Umma – a bol to Lugalzagezi. Jeho vláda však netrvala dlho, a bol porazený Sargonom z Akkadu, ktorý tak ovládol celý Sumer. (jeho vláda nastolila viac poriadku, ale aj viac krutosti.

Sargon – Sargon sa stal prvým zjednotiteľom Mezopotámie, založil mesto Akkad, ktoré sa stalo hlavným mestom Akkadskej ríše. Akkadská armáda bola údajne veľmi krutá. Mesto Akkad bolo dôležitým obchodným centrom a prístavom, kotvili v ňom lode privážajúce tovar až z Egypta či Indie.

Chammurapiho zákonník: cca z roku 1800 pred Kr.

Je to zbierka právnych ustanovení, dotýka sa rôznych oblastí života babylonskej spoločnosti. Obsahuje 282 článkov, riešiacich právne otázky rodiny, súkromného vlastníctva a majetku

všeobecne, obchodu, cien a miezd,pôžičiek a ich splácania, násilných zločinov, postavenia rôznych spoločenských vrstiev vrátane otrokov.

Zákonník rozdeľoval vtedajšie obyvateľstvo Babylónie do troch skupín:

1. Awilum– Najbohatšia vrstva
2. Muskénum (Muškéni)- Slobodné obyvateľstvo
3. Wardum (otroci)– neslobodné obyvateľstvo