1. svetová vojna v skratke

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: katyp (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 15.01.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 721 slov
Počet zobrazení: 3 537
Tlačení: 139
Uložení: 136

1. svetová vojna v skratke

A- Príčiny

Všeobecné informácie: - dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva ( 9 - 10 miliónov vojakov + 7 miliónov civilistov), odohrával sa prevažne na území Európy, ale aj v Afrike, Rusku, na oceánoch, na Blízkom východe a inde od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918

Príčiny vojny: A, imperializmus – t.j. snaha niektorých štátov o rozpínavosť a zisk nových kolónií (napr. Nemecko a Taliansko – v porovnaní s Anglickom a Francúzskom málo kolónií, z toho pramenila ich nespokojnosť)

B, politika militarizmu európskych veľmocí (aj Japonska) – investície obrovských finančných prostriedkov do zbrojárskej výroby, do modernizácie armády – zbrojenie sa stalo oficiálnou doktrínou týchto štátov

C, boj o nové zdroje surovín a odberateľov v období nastupujúceho imperializmu (prudký rozvoj výroby prináša potrebu nových surovín ako aj nových trhov pre výrobky) – vzrastá hospodárska rivalita medzi priemyselnými štátmi

D, nevyriešené problémy na Balkáne (napäté vzťahy Ruska a Rakúsko -Uhorska (ďalej R-U) so slovanskými národmi, vzájomná nevraživosť balkánskych národov => náboženská rôznorodosť, územné spory)

E, rastúci nacionalizmus v jednotlivých štátoch (nacionalizmus – ideológia vychádzajúca z presvedčenia o výnimočnosti a spravidla aj nadradenosti vlastného národa)

=====> VZRASTÁ NAPÄTIE MEDZI EURÓPSKYMI MOCNOSŤAMI , ktoré vyvrcholí v 1. svetovej vojne

B – Vojenské bloky – Trojspolok, Dohoda, aliančný systém

Trojspolok, Trojdohoda (Dohoda) – spojenecké zoskupenia, systém spojeneckých zmlúv, v ktorých sa zúčastnené krajiny zaväzujú k spojenectvu a vzájomnej vojenskej pomoci v prípade ohrozenia ich záujmov, vojny a pod. => aliančný systém

* TROJSPOLOK (tzv. Ústredné mocnosti) – Nemecko, Rakúsko – Uhorsko, Taliansko, vznikol r. 1882

- základom bola zmluva z r. 1879 medzi Nemeckom a R-U, ktorá mala zabrániť Rusku angažovať sa na Balkáne. R 1882 pristupuje k zmluve Taliansko.

- počas 1. svetovej vojny bojovali na strane TrojspolkuOsmanská ríša, Bulharsko, Japonsko, Egypt. Taliansko po vypuknutí 1. svetovej vojny vyhlásilo neutralitu, neskôr sa pridáva na stranu Trojdohody!

* TROJDOHODA (DOHODA) – 1894 -1907– zakladajúce krajiny - Francúzsko, Rusko, Veľká Británia

- základom Dohody bola tajná rusko-francúzska zmluva z r. 1894 namierená proti Trojspolku, k tejto zmluve pristupuje r. 1904 Veľká Británia (podpisuje tzv. Srdečnú dohodu s Francúzskom o ukončení vzájomných koloniálnych sporov)

- vo vojne na strane Dohody – zvyšné krajiny zapojené do vojny, od r. 1915 Taliansko, od 1917 USA, ďalej napr. Rumunsko, Grécko, Čína, Brazília (niektoré krajiny v Európe zostali počas vojny neutrálne, napr. Španielsko, Švédsko, Nórsko)

Sarajevský atentát dá do pohybu celý mechanizmus spojeneckých zmlúv => vojne sa nedá zabrániť

C – Charakteristika situácie na Balkáne pred vypuknutím 1. svetovej vojny

- nepokojný Balkán, „európsky sud prachu“ – označovanie situácie na Balkánskom polostrove na začiatku 20. storočia

Dôvody: - obyvateľstvo žijúce na Balkáne rôznorodé – nábožensky aj etnicky

- vzájomné územné požiadavky

- časť Balkánskeho polostrova ovládala Osmanská ríša, čo sa nepáčilo najmä slovanskému obyvateľstvu

- záujem európskych mocností o vplyv v tejto oblasti (rôzne dôvody- napr. Rusko si robilo nárok na ochranu pravoslávnych Slovanov na Balkáne (Srbov), Rakúsko-Uhorsko proti zvyšovaniu vplyvu Ruska v tejto oblasti a pod.)

- vzájomné napätie prepukne do tzv. Balkánskych vojen

  1. balkánska vojna – 1912 tzv. balkánsky blok (Srbsko, Bulharsko, Grécko, Čierna Hora) sa snaží vytlačiť Osmanskú ríšu z Balkánu, úspešne, Osmani boli porazení, a v Európe im zostal len Istanbul.
  2. balkánska vojna- 1913 vojnu začne Bulharsko, ktoré je nespokojné s prerozdelením území po 1. balkánskej vojne, preto napadne Srbsko.

- bojuje sa o územie Macedónska

- zvyšok balkánskych krajín prejde na stranu Srbska => Bulharsko je porazené, prichádza aj o územia, ktoré získalo po 1. balkánskej vojne

A B C D E F

D – Zámienka 1. svetovej vojny

Zámienka – atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este – obr. A - s manželkou Žofiou v Sarajeve počas vojenských manévrov R-U v Bosne.

- arcivojvodu zavraždil mladý srbský študent (anarchista) Gavrilo Princip- obr. B, člen tajnej organizácie Čierna ruka (ako protest proti anektovaniu Bosny a Hercegoviny Rakúsko-Uhorskom r. 1907, anektovať – násilne pripojiť)

- zavraždenie rakúsko-uhorského následníka trónu v Sarajeve 28. júna 1914 bolo očakávanou zámienkou pre Nemecko (ambícia ovládnuť Balkán, nechcelo však vystupovať ako zjavný agresor), ktoré začalo poukazovať na vplyv „ruského barbarstva“ na Balkáne a naliehalo na Rakúsko-Uhorsko, aby postupovalo tvrdo, sľubovalo mu svoju všestrannú podporu.

- R-U dáva Srbsku ultimátum, v ktorom žiada vyšetriť udalosť (za prítomnosti rak.-uhor. vyšetrovateľov), zatknúť a vydať vinníkov, Srbsko to odmietlo, podmienky kladené R.-U. by znamenali obmedzenie srbskej suverenity. Reakcia R-U:28. júla 1914 vyhlási Srbsku vojnu, začína sa 1. svetová vojna, nasleduje reťazová reakcia (Srbsko malo zmluvu s Ruskom zmluvu o poskytnutí pomoci v prípade napadnutia Rakúsko-Uhorskom), na základe spojeneckých zmlúv sa do vojny postupne zapájajú všetky krajiny Trojdohody a Trojspolku (okrem Talianska, ktoré vyhlási neutralitu).

E – Priebeh 1. svetovej vojny, boje na troch hlavných frontoch

▲ Západný front- hlavný front vojny, nachádzal sa prevažne vo Francúzsku – NEMECKO <=> Francúzsko

- Nemecko ešte pred vojnou vypracovaný plán tzv. bleskovej vojny (Blitzkrieg, vypracoval gróf A. von Schlieffen, podľa plánu najprv bleskový útok na Francúzsko, potom zameranie síl na Rusko, nakoniec izolácia Británie)

- po vyhlásení vojny Nemecko cez Luxembursko a Belgicko (Belgicko ako neutrálna krajina neumožní voľný presun nem. vojsk k francúzskym hraniciam, postaví sa na odpor, 1. krát sa naruší plán bleskovej vojny) zaútočí na Francúzsko

- postup nem. vojsk sa však v septembri 1914 po bitke na Marne (tzv. zázrak na Marne) zastavuje (hlavne zásluhou vstupu britských jednotiek do vojny), plán bleskovej vojny stroskotáva, „pohyblivá vojna“ sa mení na vojnu pozičnú, tzv. zákopovú

- pre zákopovú vojnu charakteristické: front sa takmer neposúva, keď áno, tak len striedavo o niekoľko km, bojuje sa v zákopoch, obrovské straty na životoch („životnosť“ vojakov cca 3 týždne)

- pokus nem. vojsk o protiofenzívu, o zvrat vo vojne - r. 1916 v bitke pri Verdune – obr. C (jedna z najkrvavejších bitiek v histórií ľudstva – cca 350 tisíc mŕtvych na nemeckej i francúzskej strane) bol neúspešný, r. 1917 bitka na rieke Somme, Angličania tu 1. krát v histórii použili tanky, neúspešný pokus dohodových spojencov zničiť nem. vojská

- zvrat na západnom fronte nastal po vstupe USA do vojny r. 1917 na strane Dohody => prevahu postupne získavajú krajiny Dohody, dohodové mocnosti však nedokázali poraziť Nemecko v rozhodujúcej bitke

- v Nemecku však vnútropolitická kríza, cisár abdikuje, z Nemecka sa stáva republika (tzv. Weimarská republika) => nem. republikánska vláda 11. novembra 1918 podpíše prímerie s Fra v Compiegnenskomlese – obr. D (v železničnom vagóne), končí sa vojna v Európe, (prímerie resp. nemecká kapitulácia má ultimatívny charakter, je nevýhodný pre Nemecko)

▲ východnýRusi <=> Nemci, vojnu na tomto fronte začínajú Rusi útokom na východné Prusko, Nemci ich ale pod vedením maršála Paula von Hindenburga (neskorší nemecký prezident) začínajú postupne vytláčať, neskôr sabojuje hlavne v Holíči (oblasť dnešného Poľska)

- ruské vojská neboli dobre organizované, boli slabo a chaoticky zásobované, počas bojov strácali veľa vojakov => predsa len pokus Rusov o protiofenzívu tzv. Brusilova ofenzíva (jún-aug. 1916) – úspešná, postup na fronte až o 150 km smerom dopredu, udalosti v Rusku r. 1917 (problémy vo vojne a zlá sociálna situácia v krajine sú príčinou vypuknutia revolúcie (Októbrová revolúcia – október 1917), po ktorej sa v Rusku dostávajú k moci boľševici (ruskí komunisti) ) zásadne ovplyvnia situáciu na východnom fronte.

- Boľševici okamžite ukončia vojenské operácie na východnom fronte a podpíšu separátny mier s Nemeckom v Brestlitovsku (tzv. brestlitovský mier z 3.3.1918) – mier bol pre Rusko nevýhodný (napr. Rusi stratili Ukrajinu, Poľsko, Fínsko), boľševici však chceli za každú cenu ukončiť vojnu, aby sa mohli koncentrovať na riešenie zlej sociálnej situácie v krajine

- po podpísaní brest litovského mieru končí vojna na východnom fronte, Nemci mohli presunúť všetky svoje sily do FRA a Tal.

▲ južný – najprv v Srbsku, neskôr v Taliansku (potom ako Taliani vstúpili do vojny na strane Dohody), Sedmohradsku a vo vnútrozemí Osmanskej ríše

- Rakúšania proti Srbom a Čiernohorcom, ktorí podporovaní Ruskom, Nemecká armáda však pomôže Rakúšanom obsadiť Srbsko (zač. r. 1916) => južný front sa presúva z Balkánu do TALIANSKA ( pretože zradili Trojspolok, vstúpili do vojny na strane Dohody)

- najznámejšia bitka: bitka o Dardanely (1915), v nej prekvapujúco zvíťazila Osmanská ríša nad štátmi Dohody (hoci sa o Osmanskej ríši vtedy hovorilo ako o „chorom mužovi na Bospore“). Turci využijú vojnu na genocídu Arménov (boli kresťania) vo svojej krajine.

  • •• Okrem 3 hlavných frontoch boje ešte- na mori napr. ponorková vojna - začali Nemci v Atlantickom oceáne s cieľom zmeniť pomer síl a prelomiť britskú námornú blokádu => neúspech NEM, naopak v dôsledku ponorkovej vojny vstupuje do vojny USA. Alebo v Tichom oceáne vojna medzi Britmi a Japoncami (mier medzi nimi podpísaný až r.1922)

- vo vzduchu – spočiatku menší počet lietadiel, Nemci najprv nasadzovali do bojov vzducholode Zeppelin

- Ďaleký Východ – agresorom tu bolo Japonsko, ktoré zaútočilo na čínske územia

F – Vysvetlite : blesková vojna, zákopová vojna (viďE- zadanie), totálna vojna, ponorková vojna

  • totálna vojna - sústredenie všetkých síl a prostriedkov vo vojne. Vojna sa stala vecou všetkých ľudí, či na fronte, alebo v zázemí pri výrobe zbraní a zásobovaní vojakov
  • ponorková vojna – cieľ: zničiť obchodné lode nepriateľov, aby sa narušilo zásobovanie, prísun potravín, zbraní

- ponorkovú vojnu začali Nemci r. 1915, týmto spôsobom chceli vyradiť z bojov jedného z hlavných nepriateľov – Anglicko, celkovo potopených cca 5230 obchodných lodí, najznámejšou potopenou loďoubol britský osobný parník Lusitánia – obr. E, na jej palube zahynulo 1198 cestujúcich vrátane 120 amerických občanov. Potopenie Lusitánie a ponorková vojna vôbec sa stali hlavnými príčinami vstupu USA do vojny r. 1917.

G – Vplyv vojny na vojakov a civilné obyvateľstvo, názory na vojnu

  • vojna sa týkala všetkých – krát vôbec sa bezprostredne týkala aj civilného obyvateľstva, využívala sa sugestívna vojnová agitácia na podporu vojenských akcií, hromadné nábory do armády, sľubovali sa veľké víťazstvá a úspechy
  • spočiatku vojna prijímaná s nadšením (hlavne v Nemecku), obyvateľstvo verilo v krátku a úspešnú vojnu, vojaci pri presunoch armád na bojiská preukazujú nadšenie a dobrú náladu spevom, postupom času sa nálada mení, na obyvateľov doliehajú dôsledky vojny – úmrtia príbuzných, nedostatok potravín (najprv front potom ľudia, za prácu neboli peniaze, ale potravinové lístky), ženy musia pracovať v továrňach, aby sa nezrútil priemysel krajín (muži bojovali na frontoch), nefungujúca doprava, zásobovanie, viacnásobná mobilizácia – do armády začleňovaní aj nedospelí chlapci, vojaci umierajú v obrovských počtoch na bojisku => vojna sa stáva nepopulárna

H – Nové zbrane prvýkrát použité v 1. svetovej vojne

  • yperit - chemická zbraň, jedovatý chlórový plyn, ktorí 1. krát použili Nemci v bitke pri meste Ypres (z toho názov yperit) + fosgén
  • tanky – 1. krát použili Angličania v bitke pri rieke Somma 1916 – Little Willy, TANK MARK I – obr. F
  • vojnové vzducholode (Zeppelin), lietadlá – Nemci ich použili ako prví
  • torpédoborce, krížniky, ponorky – Angličania, Nemci
  • zdokonalilo sa: elektrónkový vysielač, rádiové spojenie do vzdial. 9 tis. km, rýchlopalné pušky, guľomety, plameňomety, mínomety

I – Kedy, podpísaním akej zmluvy sa končí 1. svetová vojna

- Rusko – 3.3.1918 – brest litovský mier

  • Rakúsko-Uhorsko, v tej dobe už neexistujúci štát, podpísalo prímerie s Dohodou novembra 1918 vo Villa Giusti pri Padove
  • Nemecko novembra 1918 podpísalo kapituláciu v Compiègnskom lese (do rúk fr. maršala F. Focha) – koniec 1. svetovej vojny
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.028 s.
Zavrieť reklamu