Tridsaťročná vojna (1618-1648)

Tridsaťročná vojna (1618-1648)

Všeobecné informácie:

- 1618 - 1648

- pokračovanie náboženských vojen zo 16. storočia, ich vyvrcholenie

- prvý celoeurópsky vojnový konflikt resp. dovtedy najničivejší vojnový konflikt v Európe – milióny mŕtvych, vymrela takmer 1/3 obyvateľstva Európy, boje hlavne v strednej Európe a v nemeckých krajinách

- 2 znepriatelené strany: KATOLÍCKA LIGA a jej spojenci vs. PROTESTANTSKÁ ÚNIA a jej spojenci

- náboženská vojna, vstupom FRA sa mení na mocensko-politickú (FRA hoci katolícka krajina bojovalo na strane protestantskej Únie)

A – Príčiny vojny

1.náboženské príčiny – narušená jednota kresťanov => spory medzi protestantmi a katolíkmi

- strata postavenia katolíckej cirkvi a pápeža v niektorých krajinách (Anglicko, Nizozemsko, škandinávske štáty, Nemecko) => snaha najmä Habsburgovcov obnoviť stratené pozície katolíckej cirkvi.

1. politické príčiny – snaha Habsburgovcov (španielskych i rakúskych) ovládnuť Európu, byť najsilnejšou veľmocou (šľachtickým rodom) v Európe (vytvoriť univerzálnu katolícku monarchiu pod španielskym vedením) => s tým nesúhlas najmä Francúzska
2. hospodárske súperenie európskych štátov – hlavný cieľ: zisk nových území, kolónií, kontrola svetového obchodu.

B – Kto na strane Katolíckej ligy a protestantskej Únie?

Katolícka liga – združenie nemeckých katolíckych kniežat... podporovali ich: rakúski a španielski Habsburgovci (cisár Ferdinand II., neskôr Ferdinand III.), poľskí králi, pápež, uhorská katolícka šľachta

Protestantská Únia – spolok nemeckých protestantských kniežat... podporovali ich: Dánsko, Švédsko, Nórsko, Francúzsko, Nizozemsko, Anglicko, protihabsburská opozícia v Uhorsku a v Českom kráľovstve

C – 3 historické osobnosti konfliktu

Albrecht z Valdštejna obr. A - najznámejší cisársky generál (v konflikte na strane katolíckej koalície)

 - pôvodnedrobný moravský šľachtic, vďaka svojim schopnostiam urobil závratnú kariéru; väčší majetok získal sobášom s dedičkou jedného z najbohatších moravských rodov.

- z nadobudnutého majetku vytvoril žoldnierske vojsko, ktoré dal k dispozícií cisárovi, hlavne jeho vojsko pomohlo cisárovi poraziť české protestantské stavy (1. fáza vojny), vlastnil prepychové sídlo v Prahe – Valdštejnský palác obr. B

- po porážke českých protestantov získal konfiškáciou majetku protestantskej šľachty (ako dary od cisára Ferdinanda II. za jemu preukázané služby v českej vojne) a špekulatívnym obchodom obrovský pozemkový majetok (=> najbohatší zeman v Čechách)

- ďalšie peniaze získaval vyberaním kontribúcií na obsadených územiach (kontribúcie - peniaze na vydržiavanie armády)

- najprv sa dostal do nemilosti katolíckych, ríšskych kniežat (závisť, strach ) => r. 1630 na ich nátlak prepustený z cisárskych služieb, počas tzv. švédskej vojny aj do nemilosti cisára

- obvinený z tajných rokovaní so Švédmi + prepustenie švédskych zajatých dôstojníkov => nedôvera katolíckeho cisára (vraj chcel získať českú kráľovskú korunu)

- r. 1634 na pokyn cisára zbavený velenia cisárskej armády a vyhlásený za zradcu => na úteku v Chebe zavraždený

A B C D

Gustáv Adolf II. (obr. C) - švédsky kráľ, bojoval na strane protestantskej Únie => za odvahu a úspechy prívlastok „ochranca protestantov“

- 1630 vpadol do nem. krajín, aby pomohol prehrávajúcim protestantom => tu vítaný ako záchranca, osloboditeľ

- obsadil resp. oslobodil takmer 2/3 územia nem. krajín

- výborný vojenský taktik, veliteľ

- zomrel na bojisku v boji proti armáde Albrechta z Valdštejna ( po nerozhodnej bitke pri Lützene r. 1632)

Ferdinand II. (1619-1637), Ferdinand III. (1637-1657) - rímskonemeckí cisári z rodu Habsburgovcov

Fridrich Falcký - falcký kurfirst, vodca protestantskej Únie

- české protestantské stavy ho zvolili r. 1618 za českého kráľa („zimný kráľ“ – českým kráľom len jednu zimu, po porážke protestantov v bitke na Bielej hore (1620) utiekol z Čiech).

D – Začiatok konfliktu – 1. fáza vojny t.j. česká vojna (1618 – 1620/1621)

- 30 ročná vojna začala v Českom kráľovstve

1609 – Majestát českého kráľa a cisára Rudolfa II. – zaručoval náboženskú slobodu českým protestantom

 - 1617 korunovaný za nového českého kráľa Ferdinand II. (od r. 1619 rímskonemecký cisár) – dal pozatvárať protestantské chrámy, zakázal protestantským šľachticom stretávanie sa => napriek tomu snem českej protestantskej šľachty v Prahe v máji 1618

 - na sneme – zlosť a rozhorčenie vyvrcholí vyhodením 2 cisárskych miestodržiteľov (Slavata a Bořitu) z okien Pražského hradu (pražská defenestrácia) => urážka cisára, Habsburgovcov

- české stavy si zvolia svoju vlastnú vládu (30 členné direktórium) a vlastného kráľa, Fridricha Falckého (viď B otázka), pripravujú sa na vojnu s Ferdinandom II.

- reakcia Ferdinanda II. pomaly zhromažďuje vojsko proti českým stavom, súčasne musí potlačiť protihabsburské povstanie Gabriela Betlena v Uhorsku (Gabriel Betlen – (vodca II. protihabsburského povstania); spojil sa s českými stavmi, spolu s nimi ohrozoval Viedeň, poslal tiež menšiu vojenskú jednotku českým povstalcom, tá dorazila na bojisko až po bitke pri Bielej hore, t.j. neskoro)

 - rozhodujúca bitka– bitka na Bielej hore 7. november 1620 – porážka českej protestantskej šľachty

Dôvody prehry českých protestantov: a, skúsenejšie vojsko Habsburgovcov b, neprišla očakávaná pomoc zo zahraničia – ani nemeckí protestanti, a ani anglický kráľ Jakub I. (zať Fridricha Falckého, považoval povstanie za prejav neposlušnosti voči panovníkovi) nevyslali pomoc českej protest. šľachte

Dôsledky - katastrofálne - a, r. 1621 – poprava 27 vodcov povstania na Staromestskom námestí v Prahe (napr. aj univerzitný rektor Ján Jesenius – 1. verejná pitva v českých krajinách)

b, konfiškácia majetku účastníkov povstania a jeho predávanie prívržencom cisára (zbohatnutia Albrechta z Valdštejna)

E – Stručný priebeh vojny.

5 fáz vojny: 1. česká (1618-1620) 2. falcká (1620-1623) 3. dánska (1624-1629) 4. švédska (1630-1635) 5. francúzsko-švédska (1635-1638)

- falcká (1620-1623) – porážka Fridricha Falckého a jeho spojencov v nemeckých krajinách, Fridrich utiekol do Nizozemska (tu zomrel), bola mu odobraná právomoc voliť cisára (titul „kurfirst“ pridelený bavorskému vojvodovi)

- dánska (1624-1629) – vstup Dánska do vojny (dánsky kráľ Kristián IV.) na strane protestantskej Únie ako ochrancovia protestantov, neúspešná obrana, dánskeho kráľa porazí Albrecht z Valdštejna, ktorý zo svojim vojskom obsadí severné Nemecko.

- švédska (1630-1635) – viď B otázka - Gustáv Adolf II. – spočiatku úspechy Švédov, po opätovnom povolaní Albrechta z Valdštejna víťazí cisárska strana

- francúzsko-švédska (1635-1638) – rozšírenie vojnového konfliktu do takmer celej Európy

- náboženská vojna sa mení na vojnu politickú, keďže Francúzsko ako katolícka krajina vstúpilo do vojny na strane protestantskej koalície, podporilo švédsku armádu

- Francúzsko sa obávalo možnej prevahy Habsburgovcov v Európe, preto vstup do vojny

- nápad kardinála Richelieua obr. D

- vstup Francúzska do vojny vyrovnal sily na bojisku, vojna sa naťahuje, žiadna strana nezískava prevahu => ukončenie vojny

F – Koniec konfliktu

- podpísaním tzv. Vestfálskeho mieru r. 1648, ktorý bol kompromisom, zabezpečil rovnováhu síl v Európe.

Vestfálsky mier: A, uzákonil rovnosť katolíckeho, luteránskeho a kalvínskeho náboženstva (rozšírenie Augsburského mieru 1555, mier však neumožňoval náboženskú slobodu českej protestantskej šľachte ).

B, oslabila sa pozícia Habsburgovcov v Európe, hlavne v nemeckých krajinách (nemecké štátiky sa stali fakticky nezávislými štátmi, mali vlastnú menu a armády), v Uhorsku a rakúskych krajinách ale svoju moc upevnili (potlačenie stavovských povstaní v Uhorsku). Spolu s Francúzskom bola ale Habsburská monarchia aj naďalej hlavnou veľmocou v Európe.

C, nanovo sa prerozdelili niektoré územia, najviac získalo Francúzsko (Alsasko, posunutie hraníc FRA až k Rýnu) a Švédsko (územie v sev. Nemecku + prístup k Baltskému moru).

D, Švajčiarsku a Nizozemsku bola priznaná nezávislosť.

G – 1 protihabsburské povstanie, jeho opis.

Protihabsburské stavovské povstania - ozbrojené vystúpenia sedmohradských a uhorských stavov proti absolutistickým snahám Habsburgovcov v rokoch 1604 (začiatok Bočkajovho povstania) až 1711 (Satmársky mier).

Príčiny: a, obmedzovanie stavovských privilégií a presadzovanie habsburského absolutizmu b, násilná protireformácia

- proti sebe bojujú: labanci (žoldnierski cisárski vojaci) vs. kuruci (protihabsburskí povstalci)

Tököliho povstanie (1678-1687) – iniciovali ho sedmohradskí magnáti (vypuklo v Sedmohradsku), vytvorili veľké vojsko, na čelo ktorého sa postavil kežmarský magnát Imrich Tőkőli, obsadili takmer celé Slovensko.

- 1681 kráľ Leopold I. navrhuje ústupky, zvolal snem do Šopronu, ktorý deklaroval náboženskú slobodu, Tőkőli odmietol dohodu.

- 1682 bol Imrich Tőkőli korunovaný za „kráľa stredného Uhorska“, korunoval ho turecký paša Ibrahim pod fiľakovským hradom, Tőkőli sa stal vazalom Osmanskej ríše.

- 1683 podnikol sultán Mehmed IV. veľkú výpravu proti Viedni, Turci však pri Viedni utrpeli od cisárskych a spojeneckých poľských (Ján Sobieski) vojsk rozhodujúcu porážku, ktorá znamenala koniec ich panstva v Uhorsku.

- porážka Turkov znamenala aj koniec Tőkőliho povstania ==> Tőkőli ušiel do tureckého exilu.

- dohra Tőkőliho povstania - „prešovské jatky“ – 5. marca 1687generál Caraffa s povolením kráľa Leopolda I. vytvoril v Prešove 12-členný tribunál, ktorý od marca do septembra 1687 dal popraviť 24 mešťanov pre podozrenie z prípravy nového povstania.

- 1687 zvolal kráľ Leopold I. do Bratislavy snem, ktorý uzákonil amnestiu pre účastníkov Tőkőliho povstania, zrušil však IUS RESISTENDI (viď Zlatá bula 1222).

+ viď aj D zadanie – G. Betlen