Francúzska revolúcia

Francúzska revolúcia

A – Príčiny vypuknutia Francúzskej revolúcie, francúzska spoločnosť pred vypuknutím revolúcie.

1, zhoršujúca sa finančná situácia krajiny – príčiny: a, nákladná zahraničná politika – napr. podpora amerických kolónií v boji za nezávislosť (finančná, vojenská), či snaha o získanie nových kolónii v zámorí – neúspešná, ale finančne veľmi nákladná b, vysoké výdavky kráľovského dvora vo Versailles – obr. E (20 tisíc dvoranov žije v prepychu) c, neúrodné 80-te roky 18. storočia, hlavne katastrofálna neúroda v roku 1788, v dôsledku čoho na franc. vidieku => hlad, preto vzbury, nepokoje, rabovanie šľachtických sídel.

2, absolutistická vláda francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. - nezvolávanie zhromaždenia generálnych stavov (francúzsky parlament) od roku 1614, z toho vyplývajúca nespokojnosť najmä bohatších mešťanov, časti šľachty.

• k šíreniu revolučných myšlienok značne napomohla aj sloboda tlače v období pred revolúciou – v tlači spopularizovaná vízia rovnosti všetkých ľudí od J. J. Rousseaua => príprava ľudu na boj za svoje práva

Francúzska spoločnosť pred revolúciou: - stavovská spoločnosť t.j. spoločnosť rozdelená na stavy – 2 boli privilegované (duchovenstvo + šľachta, 3% obyvateľstva, rôzne výhody , najväčšia – neplatili dane) + tzv. 3. stav ( buržoázia – t.j. bohatí mešťania napr. bankári, právnici, tvoriaca sa vrstva veľkopodnikateľov, sansculoti – t.j. chudobnejší mešťania napr. remeselníci, obchodníci) – obyvateľov za 3. stav bolo najviac, boli často bohatší ako predstavitelia duchovenstva, šľachty, nemali však politické práva . Na spodnom rebríčku stavovskej spoločnosti – mestská a vidiecka chudoba (poddaní).

- vláda nepopulárneho Ľudovíta XVI. – obr. A (1774 – 1792) – nerozhodný, proti spoločenským zmenám, mal rád poľovačky, zábavy a prepychový život, pod veľkým vplyvom dvoranov a ženy Marie Antoinetty - obr. B  ( dcéra Márie Terézie, rozmarná, vo Francúzsku neobľúbená, pre Francúzov „pyšná Rakúšanka“)

- slabo fungujúci ekonomicko – sociálny systém: 4/5 obyvateľstva na vidieku – vysoké poplatky za prenájom pôdy, veľká nespokojnosť + remeselná výroba ma cechový charakter t.j. málo manufaktúr + obchod brzdený vysokými vnútornými clami

B – Začiatok revolúcie

Francúzska revolúcia: od 14. júla 1789 – 1799 (vtedy sa po štátnom prevrate dostáva k moci Napoleon)

• v dôsledku zlej finančnej situácie vo FRA (viď A zadanie) hladové nepokoje a vzbury na vidieku (od marca 1789) + v mestách mešťania vytvárajú vlastné samosprávy –komúny – ktoré mali riešiť hlad v mestách.
• kráľ Ľudovít XVI. vidí jediné riešenie – zvolať po dlhých rokoch generálne stavy (po 175 rokoch), to malo schváliť zvýšenie daní či zavedenie nových daní.
• 5. mája 1789 – otvára kráľ zasadanie generálnych stavov vo Versailles. Generálne stavy (t.j. parlament vo vtedajšom Francúzsku) tvorili 3 stavy: 1. stav – duchovenstvo, 2. stav – šľachta , 3. stav - buržoázia
• od začiatku spory a hádky medzi poslancami jednotlivých stavov, hlavné problémy: • 1. problém: 1. a 2. stav proti akýmkoľvek reformám, daný stav im vyhovoval, ich hlavným cieľom bolo udržať si svoje privilégiá, 3. stav naopak – chcel spravodlivejšiu spoločnosti bez privilégií • 2. problém: ako sa má hlasovať o návrhoch – či podľa počtu poslancov (presadzoval to 3. stav – mali dohromady 589 poslancov, viac ako poslancov za duchovenstvo a šľachtu spolu, duchovenstvo – 290, šľachta – 270 poslancov), či podľa jednotlivých stavov (čo stav, to jeden hlas – presadzovali duchovní a šľachtici).
• podľa starého poriadku sa malo hlasovať podľa počtu stavov => 3. stav nemohol presadiť reformy => jeho poslanci sa rozhodli oddeliť od zasadnutia generálnych stavov a zasadať samostatne – poslanci 3. stavu sa presúvajú z Versailles (na kraji Paríža) do tzv. Loptovej siene (centrum Paríža),kde prisahajú že sa nerozídu, kým nesformulujú novú ústavu. Zároveň sa títo poslanci vyhlásia za Národné zhromaždenie (keďže tu zástupcovia franc. národa), neskôr za Ústavodarné zhromaždenie (lebo chcú prijať ústavu).
• v Paríži sa rozchýri fáma, že kráľ Ľudovít XVI. chce rozohnať Ústavodarné zhromaždenie => parížsky ľud sa vzbúri, zmocní sa skladu zbraní v tzv. Invalidovni a zaútočia na Bastilu. 14. júla 1789 je Bastila dobytá – obr. C (Prečo útok na Bastilu? - Bastila – väznica v Paríži, symbol absolutistickej vlády kráľa, v deň útoku bola nedostatočne bránená). 14. júl sa považuje za začiatok Francúzske revolúcie ( v súčasnosti 14. júl štátny sviatok vo Francúzsku)

C – 4 etapy revolúcie - 3 charakteristické znaky, udalosti, osobnosti, ďalšie znaky.

Hlavný cieľ revolucionárov:zrušenie stavovskej a vytvorenie občianskej spoločnosti!!!

1. etapa revolúcie:OBDOBIE ÚSTAVODÁRNEHO ZHROMAŽDENIA (dobytie Bastily – september 1791)

A, Ústavodarné zhromaždenie najprv vydalo tzv. Augustové dekréty: tu zrušili sa privilégia šľachty a duchovenstva (už museli platiť dane), zrušila sa cirkevná daň (desiatok), zrušenie poddanstva (poddaný sa z neho ale musel vykúpiť => nespokojnosť poddaných),...

B, na konci augusta 1789 vydalo najznámejší dokument revolúcie – Deklaráciu ľudských a občianskych práv – podľa nej má každý človek základné práva, ktoré mu nikto nemôže odobrať. Základné práva sú : a, osobná sloboda („človek je od narodenia slobodný“) b, sloboda myslenia c, sloboda tlače d, sloboda presvedčenia a vierovyznania e, možnosť odporu voči útlaku f, nedotknuteľnosť majetku. V DEKLARÁCII ešte : štát má tieto práva povinnosť chrániť + kráľ už nie je kráľom Francúzska, ale kráľom Francúzov.

Po vydaní DEKLARÁCIE sa heslom revolucionárov stalo „Sloboda, Rovnosť, Bratstvo“

C, začínajú vznikať POLITICKÉ KLUBY (zárodky politických strán) napr. jakobíni (revoluční republikáni, prívrženci sa schádzali v kláštore sv. Jakoba => jakobíni, neskôr žiadali popravu kráľa, na čele M. Robespierre – obr. D), girondisti (umiernení republikáni, proti poprave kráľa, prívrženci väčšinou pochádzali z kraja Gironde, vodca Jacques Brissot), kordeliéri (na čele Jean Paul Marat, tzv. Spolok priateľov ľudských práv, radikáli podobní jakobínom), rojalisti t.j. monarchisti (prívrženci konštitučnej monarchie, na čele La Fayette).

D, pokus kráľa Ľudovíta XVI. v preoblečení o útek z Francúzska - jún 1791, obával sa revolučných myšlienok, nedokázal si poradiť s revolucionármi, preto útek do zahraničia, v zahraničí sa chcel spojiť s rakúskou armádou a potom spoločne postupovať proti revolucionárom vo FRA) – ALE: rozpoznaný v mestečku Varennes, deportovaný naspäť do Paríža, kde sa stáva väzňom revolucionárov.

1. etapa revolúcie:OBDOBIE ZÁKONODÁRNEHO ZHROMAŽDENIA (sept. 1791- sept. 1792)

A, začína sa vydaním Ústavy, na základe ktorej sa Ústavodarné zhromaždenie mení na Zákonodarné zhromaždenie, s právom prijímať nové zákony. Podľa Ústavy bolo Francúzsko konštitučnou monarchiou, voliť do zhromaždenia mohli len tí, ktorí platili istú výšku daní.

 B, začínajú sa vojny Francúzska so zahraničím – Francúzsko na jar 1792 vyhlási vojnu Rakúsku (habsburskej monarchii, vtedy cisárom František II.), z preventívnych dôvodov – prečo? – tak či tak sa Rakúšania pripravovali zaútočiť na Francúzsko (strach zo šírenia revolúcie do Rakúska + žiadosti francúzskej emigrantskej šľachty v zahraničí), Francúzi týmto preventívnym útokom chceli predísť momentu prekvapenia zo strany Rakúšanov. Začiatky vojnových operácií pohromou pre FRA (porážky, armáda bez veliteľov – kedysi nimi boli šľachtici, ktorí väčšinou emigrovali)

C, nové voľby, zvolenie nových poslancov, nové zhromaždenie dostáva pomenovanie KONVENT

1. etapa:OBDOBIE KONVENTU (sept. 1792 – okt. 1795)

A, 1. zákon konventu – zrušenie monarchie, vyhlásenie FRANCÚZSKEJ REPUBLIKY (21. SEPT. 1792)

B, hlavný problém tohto obdobia – čo s kráľom? – v Konvente konflikt girondistov s jakobínmi (girondisti proti poprave kráľa – báli sa nepriaznivej odozvy kráľovských dvorov v zahraničí, jakobíni za popravu - kráľa považovali za vlastizradcu za svoje styky so zahraničím), v hlasovaní tesne víťazia jakobíni => Ľudovít XVI. je 21. januára 1793 popravený ako „občan Louis Capet“.

C, obdobie tzv. JAKOBÍNSKEJ DIKTATÚRY (jún1793 – júl 1794) – podnetom k diktatúre pokus o kontarevolúciu vo Vendee – monarchisti chceli zvrhnúť republiku a obnoviť monarchiu – jakobíni vyhlasujú stav ohrozenia revolúcie (republiky), hľadá sa vnútorný nepriateľ, za ktorých začínajú jakobíni považovať hlavne girondistov. Vzniká Výbor pre verejné blaho – akási vláda s neobmedzenými právomocami na čele s M. Robespierrom a revolučné tribunály – revolučné súdy, ktoré súdia skutočných ale aj domnelých nepriateľov revolúcie bez svedkov a možnosti obhajoby => rozpúta sa krvavý teror („vláda gilotíny“ – kde počas 1 roka skončí na popravisku okolo 40 tisíc obetí). „Revolúcia požierala vlastné deti“ – nakoniec Robespierra zvrhli jeho prívrženci, keďže teror dosiahol rozmery, že si nikto nemohol byť istý svojim životom. Robespierre konči život na popravisku (tzv. termidorský prevrat), Konvent vytvorí novú vládu tzv. 5 členné direktórium.

1. etapa:OBDOBIE VLÁDY 5 ČLENNÉHO DIREKTÓRIA (1795 – 1799) tzv. vláda liberálov

A, vypracovaná nová Ústava – vysoký volebný cenzus, Parlament rozdelený: Radu starších – schvaľovala zákony a Radu 500 – navrhovala zákony.

B, vojenské úspechy francúzskej republikánskej armády v zahraničí => šírenie myšlienok revolúcie do Európy, úspechy dosahuje hlavne Napoleon Bonaparte, v tom čase jeden z veliteľov republikánskej armády, ktorý sa svojimi víťazstvami stáva vo Francúzsku veľmi populárny (sesterské republiky – viď. D zadanie).

C, v parlamente prevaha monarchistov => ohrozenie republiky, Napoleon vidí záchranu v štátnom prevrate, vráti sa s časťou republikánskej armády z Egypta do Paríža, prinúti poslancov parlamentu vyhlásiť ho za 1. konzula, ktorý mal mať po dobu 10 rokov neobmedzenú moc (tzv. vláda 3 konzulov, ďalší dvaja konzuli mali len poradnú funkciu). Tak sa r. 1799, vymenovaním Napoleona za 1. konzula, končí revolúcia vo Francúzsku.

Ďalšie charakteristické znaky, udalosti revolúcie:

1, zavedenie republikánskeho kalendára – hneď na druhý deň po vyhlásení republiky (22.9.1792), zrušený kresťanský letopočet (začiatkom revolučného letopočtu bolo vyhlásenie republiky), premenované názvy mesiacov napr. termidor (mesiac horúčav), brumaire (mesiac hmly),... zrušené názvy dní, boli nahradené číslami – napr. prvý deň, druhý deň,...

2, vznik francúzskej trikolóry – tri farby revolúcie, mali predstavovať jednotu kráľa a ľudu (biela- farba kráľa, červená a modrá – farby Paríža) + vznik Marseillaisy – bojová pieseň revolucionárov z mesta Marseille, dnes štátna hymna FRA

3, emigrácie francúzskych šľachticov do zahraničia – hľadajú pomoc u cudzích kráľov, keďže vo FRA prenasledovaní + ich majetky zaberané štátom

4, prenasledovanie cirkevných hodnostárov (pre revolucionárov reprezentovali starý poriadok) – konfiškácia cirkevného majetku, kňazi a biskupi sa mali voliť + mali podliehať štátu – ich nesúhlas => prenasledovanie, väznenie – dokonca v decembri 1793 Konvent kresťanstvo zakázal, až r. 1801 Napoleon nanovo usporiadal vzťahy s katolíckou cirkvou

5, počas 10 rokov časté vzbury, sociálne nepokoje aj občianske vojny, dôvody: drahé potraviny, zlé zásobovanie, nezamestnanosť, hlad, konflikty medzi republikánmi a monarchistami a pod. – nejednoznačnosť resp. rozdielnosť cieľov a prostriedkov pri ich presadzovaní

6, Osobnosti:Jean Paul Marat – obr. F, tzv. „priateľ ľudu“, obhajca republiky, záujmov chudoby, nenávidený nepriateľmi revolúcie, zavraždený pri kúpeli dýkou fanatickej odporkyne revolúcie – Charlotte de Corday gróf Mirabeau – stúpenec konštitučnej monarchie, výborný rečník, poslanec a člen Generálnych stavov, od r. 1791 predseda Ústavodarného zhromaždenia, keď kráľ chcel rozohnať poslancov Národného zhromaždenia, stal sa známy vetou: „... sme tu z vôle ľudu a nik ako ľud nás odtiaľto nedostane...“, zomrel 1791

D – Reakcie Európy na revolučné zmeny vo Francúzsku

A, Reakcie európskych panovníkov - revolúcia vyvolala obavy medzi európskymi monarchami, napriek vzájomným nezhodám sa dohodli na spoločnom postupe => 1791 pruský kráľ a rakúsky cisár podpíšu dohodu, tzv. Pilnickú deklaráciu, tá sa stala základom 1. protifrancúzskej koalície európskych monarchií. Tu: „Osud francúzskej monarchie je vecou všetkých ostatných monarchistických štátov Európy“.

- európskym monarchiám ale ako prvé vypovedá vojnu revolučné Francúzsko (viď 2. etapa revolúcie, 2. bod), začína vojna FRA s európskymi monarchiami, po počiatočných porážkach začína FRA vyhrávať (1. víťazstvo – bitka pri Valmy nad Prušiakmi).

- od r. 1794 dokonca Francúzska republikánska armáda dobýja územia mimo FRA a zakladá tam tzv. sesterské republiky (napr. Batávska republika t.j. dnešné Holandsko, Helvétska republika t.j. dnešné Švajčiarsko, republiky v Taliansku napr. Cisalpinska republika).

- víťazstvá sú najmä zásluhou skvelých organizačných schopností vtedajšieho veliteľa republikánskej armády - Napoleona Bonaparteho.

B, Reakcie vzdelancov – väčšina vzdelancov sympatizovala s udalosťami vo Francúzsku (I. Kant, Herder: revolúciu považovali za „víťazstvo rozumu“), časť ale namietala, že revolúcia nemôže byť metódou na vyriešenie problémov v spoločnosti (E. Burke: „sloboda a rovnosť sa vlastne vylučujú“)

E – Význam Francúzskej revolúcie pre Francúzsko, Európu príp. pre Uhorsko.

- určila základné práva jednotlivca (viď. Dokument Deklarácia ľudských a občianskych práv).

- odstránila feudálne výsady a umožnila tak ukončiť závislosť roľníka na zemepánovi (posledný znak stredovekej spoločnosti) => podnet k vzniku a budovaniu modernej, kapitalistickej spoločnosti.

- zásady (Sloboda – Rovnosť – Bratstvo) a myšlienky sa rozšírili do ostatných častí Európy.

- vytvorila predpoklady na vznik národnostných hnutí v Európe .

- V Uhorsku ako reakcia na udalosti v Európe vzniká tajná organizácia (uhorskí jakobíni, 1794) vedená Ignácom Martinovičom, ktorá si za cieľ stanovila boj proti výsadám šľachty a duchovenstva.