Napoleónske Francúzsko

Napoleónske Francúzsko

A – Napoleon Bonaparte (1769-1821), nástup k moci

Všeobecné informácie k Napoleonovi do r. 1799: - Napoleon Bonaparte – obr. A,sa narodil na ostrove Korzika r. 1769 v rodine drobného šľachtica pochádzajúceho z talianskeho Toskánska . Vyštudoval vojenskú akadémiu ( vášnivý čitateľ kníh, výborný v matematike, dejepise, zemepise, skvelá pamäť – naspamäť recitoval úryvky zo starého rímskeho práva, kvôli zlej francúzskej výslovnosti a malej postave často objektom posmechu spolužiakov). Po štúdiách nastupuje do francúzskej armády ako poručík k delostrelcom, po úspešnom dobytí mesta Toulon (1793, dovtedy v rukách nepriateľských Angličanov) získava titul generál. 1795 – zlomový rok v jeho kariére, rozhodujúcou mierou prispel k potlačeniu rojalistického (monarchistického) povstania, stal sa známym, za čo mu francúzska republikánska vláda zveruje velenie republikánskeho vojska v Taliansku. Hlavne v severnom Taliansku dobyje viacero oblastí a podriadi ich správe Francúzska („šírenie revolučných myšlienok do Európy“). Po úspechoch v Taliansku odchádza do Egypta (Rosettská doska) s cieľom obmedziť vplyv Anglicka v tejto oblasti a skomplikovať Anglicku prístup do Indie. Tu však neúspešný (porážka v bitke pri Abukire 1798), tajne sa vracia do Francúzska. Píše sa rok 1799.... J

- Napoleon sa dostal k moci štátnym prevratom r. 1799, keď sa stal 1. konzulom Francúzska.

- počas egyptskej výpravy je Napoleon v kontakte s franc. vládou (5-členné direktórium) – výmena informácií, po návrate prípravy na štátny prevrat spolu s dvoma členmi direktória (Sieyes, Ducos) a so svojim bratom Lucienom, ktorý bol predsedom Rady 500.

- vo FRA. v tom čase veľká nespokojnosť s vládou direktória, hrozí finančný bankrot, krajina je vo vojne s európskymi monarchami ( 2. protifrancúzska koalícia od r. 1799).

- túto nespokojnosť Napoleon využije a9. novembra 1799 vpochoduje s vojakmi (v tom čase bol už Napoleon vymenovaný aj za veliteľa parížskych jednotiek) do Rady 500 pod zámienkou zabrániť chystanému prevratu, časť poslancov (zvyšky jakobínov) odhalila, že prevrat vlastne práve uskutočňuje Napoleon (pokriky „preč s diktátorom!“, vojaci Napoleona zachránia). Vojaci rozoženú protestujúcich poslancov, zvyšok poslancov na nátlak Luciena Bonaparta vyhlási Radu 500 a Radu starších za rozpustené a výkonnú moc zveruje novej vláde - 3 konzulom na obdobie 10 rokov na čele s Napoleonom Bonapartem (od r. 1801 doživotný konzul). Ďalší dvaja konzuli mali podľa vzápätí vydanej ústavy len poradný hlas, Napoleon sa stáva 1. konzulom (1799) s neobmedzenými právomocami.

B – Vnútornú a zahraničná politika Napoleona Bonaparteho.

Vnútorná politika: 1, došlo k stabilizácií a rozvoju hospodárstva - stúpli reálne mzdy o 25 %, stanovil nízke ceny chleba, podporoval podnikanie...

2, ukončil náboženský konflikt podpísaním dohody s pápežom tzv. Konkordátu r. 1801 – (počas Franc. revolúcie – konfiškácie cirkevného majetku, rušenie kláštorov, prenasledovanie kňazov, kresťanov, zrušenie kresťanského kalendára, odmietanie existencie Boha...). Hlavné body konkordátu: a, pápež uznal existenciu Franc. republiky b, pápež sa zaviazal, že nebude žiadať navrátenie cirkevného majetku  <=> c, kňazov mal platiť francúzsky štát d, katolícka cirkev získala možnosť slobodne vykonávať svoju činnosť a zároveň sa katolicizmus opäť stal štátnym náboženstvom vo FRA.

3, povolil návrat emigrantov naspäť do vlasti (tí, čo utiekli z FRA zo strachu pred revolúciou – šľachtici), mohli si kúpiť späť majetky, ktoré im boli odobrané počas revolúcie

4, vydal tzv. Code civil (1804) – Občiansky zákonník – obr. B (Napoleon tvrdil, že si ho cení viac ako 40 vyhratých bitiek) – viď C zadanie

5, reformoval školsko - vzdelávací systém, základná zásada: možnosť rovnakého prístupu ku vzdelaniu pre všetkých bez ohľadu na pôvod, majetok

6, v katedrále Notre Dame sa za prítomnosti pápeža (Piusa VII.) v roku 1804 sám korunoval za cisára všetkých Francúzov => z republiky sastáva cisárstvo – obr. C

A B C D E

Zahraničná politika:

- expanzívna a dobyvačná, orientovaná na získanie nových území pre FRA (sám tvrdil, že chce šíriť myšlienky revolúcie do Európy...)

- z dobytých území vytváral tzv. sesterské republiky (vznikali ešte počas Francúzskej revolúcie t.j. do r. 1799, napr. Ligúrska republika, Cisalpínska republika, Batávska republika), ktoré už ako 1. konzul alebo cisár premieňal na monarchie (členovia jeho rodiny často ako správcovia novodobytých území, napr. Batávska rep. premenovaná na Holandské kráľovstvo – tu kráľom jeho brat Luis Bonaparte, alebo Španielske kráľovstvo – tu kráľom jeho brat Jozef).

- ešte ako republikánsky generál, neskôr ako konzul a cisár vedie FRA v boji proti koalícii krajín, medzi rokmi 1792-1813: 6 protifrancúzskych koalícii, ktoré však majú krátke trvanie => kvôli nejednotnosti a odlišným záujmom spojencov

- hlavní konkurenti: ruský cár Alexander I. – obr. D, rakúsky cisár František II., Prusko(Fridrich Viliam III.), Anglicko(Juraj III.) , vojenskí velitelia Kutuzov, Nelson, Blücher,…

- medzi Napoleonom a jeho nepriateľmiv rokoch 1803 – 1815 tzv. napoleonské vojny , časté vojenské strety, z pohľadu Napoleona najúspešnejšia tzv. bitka troch cisárov pri Slavkove r. 1805 (Napoleon, Alexander I., František II.). Mier po bitke je podpísaný v Bratislave (bratislavský mier, pamätná tabuľa na stene Primaciálneho paláca, podľa neho sa Rakúsko vzdalo v prospech FRA svojich území v Taliansku a Dalmácii). Neskôr Napoleon prinúti Františka II., aby sa vzdal titulu rímsko-nemecký cisár (1806) => končí sa existencia Svätej ríše rímskej národa nemeckého.

- časté úspechy Napoleona– hlavné dôvody: a, revolučné nadšenie francúzskych vojakov b, nejednotnosť, spory a častá podozrievavosť Napoleonových protivníkov c, vojvodcovské a organizačné schopnosti Napoleona

• hlavný konkurent Francúzska – ANGLICKO => konflikt medzi FRA a ANG začína r. 1803, keď ANG odmietlo evakuovať ostrov Malta => odvtedy vojenské strety.

-Napoleon mal najprv v pláne inváziu na britské ostrovy, keďže vznik III. protifrancúzskej koalície, hrozí vpád tejto koalície do FRA, zámeru sa vzdal, zorganizovaná franc. – španielska flotila však pri plavbe zo Španielska (Španielsko vtedy spojencom FRA) do Stredomoria narazí na anglickú flotilu => námorná bitka pri myse Trafalgar 1805 blízko španielskych brehov, admirál Horatius Nelson – obr. E (bez pravého oka, pravej ruky) viedol anglickú flotilu, (tesne pred ukončením bitky Nelson zomiera guľkou z nepriateľskej muškety). 33 lodí franc.-španielskych <=> 27 britských, rozhoduje manévrovacia schopnosť britských lodí a schopnosti admirála Nelsona (Nelson porazil franc. flotilu resp. Napoleona aj r. 1798 pri Abú Kíre v Napoleonovom ťažení do Egypta) => FRA porazené

• po porážke na mori pokus Napoleona zlomiť Anglicko hospodársky. Vyhlásil tzv. kontinentálnu blokádu - 1806, ktorá zakazovala dovoz anglického tovaru na európsky kontinent => blokáda neúspešná, bolo nemožné ju kontrolovať, britský tovar sa do Európy pašoval, alebo niektoré štáty odmietali blokádu akceptovať, porušovali ju.

C - Občiansky zákonník Code civil

 Code civil (1804) – Občiansky zákonník

 - skoro polovica pôvodných článkov je vo francúzskom CC obsiahnutá dodnes

- bol neskôr zavedený vo viacerých krajinách (Španielsko, Taliansko, Belgicko a pod.) a významne dodnes ovplyvnil občianske právo Európy, Latinskej Ameriky a bývalých francúzskych a belgických kolónií

- vydaniu zákonníka predchádzala obšírna diskusia v rámci Napoleonom vymenovanej 4 člennej komisie, ktorej sám predsedal

- zákonník zjednocoval právny poriadok v celom FRA, vychádzal z rímskeho práva

- v jednotlivých bodoch zákonník potvrdil výdobytky revolúcie napr. rovnosť občanov pred zákonom, odstránenie feudálnych výsad šľachty a duchovenstva, uznanie slobody jednotlivca, nedotknuteľnosť majetku a pod.

- zákonník tvorili 3 knihy, konkrétne uzákonenia sa týkali napr. manželského práva (umožňovali sa rozvody na základe vzájomnej dohody, Napoleon to sám využil, keď sa rozviedol so svojou prvou manželkou Jozefínou, dôvody rozvodu: jej nízky pôvod + neplodnosť, Napoleonova 2. manželka dcéra rakúskeho cisára Mária Luisa), dedičného práva, záložného a hypotekárneho práva, dlžníctva,...

- zákonník zaviedol povinný občiansky sobáš

D – Vojenské výpravy Napoleona

- do roku 1799

A – výprava do severného Talianska – 1796-1797 – veliteľom francúzskej republikánskej armády v Taliansku, tu hlavný súper: Rakúske cisárstvo (získanie prezývky „malý kaprál“), ovládnutie sev. Talianska – založenie Ligúrskej, Cisalpínskej, Benátskej republiky – všade vítaný ako osloboditeľ od nenávidených Rakúšanov, ľud v ňom vidí nádej na zlepšenie svojho postavenia. Negatívum jeho talianskeho ťaženia: vysoké kontribúcie resp. vyberané dane z ovládnutých území. Po víťazstvách v Taliansku sa stáva vo FRA známy a veľmi populárny.

B – výprava do Egypta 1798-1799, hlavným cieľom výpravy malo byť obmedzenie prístupu Angličanov do INDIE. Súčasťou egyptskej expedície bola veľká skupina vedcov (najvýznamnejším objavom nájdenie Rosettskej dosky). Výprava neúspešná (1. výrazný neúspech Napoleona), 1798 porážka francúzskej flotily pri Abú Kíre admirálom Nelsonom, na súši nespokojnosť a časté vzbury francúzskych vojakov => Napoleon odovzdá velenie (generálovi Kléberovi) a vracia sa do Francúzska – viď A zadanie

- po roku 1799

C – výpravy do strednej Európy (Rakúske cisárstvo, Prusko,nemecké krajiny, územie Poľska) – Bitka troch cisárov (1805), porážka Prusov pri Jene (1806), v Poľsku vytvoril Veľkovojvodstvo varšavské (1807) – roky jeho najväčšej slávy a vojenských úspechov

D – výprava do Španielska, Španielsko – veľký problém, po obsadení Španielska r. 1808 (na samotné Španielsko zaútočil, lebo porušovalo kontinentálnu blokádu) ľud odmietal vládu cudzincov, búril sa, časté partizánske vojny, vypukne ľudové povstanie => FRA tu na upokojenie situácie musí umiestniť veľké množstvo vojakov, ktorí potom Napoleonovi chýbajú pri iných vojenských operáciách.

E – výprava do Ruska – 1812, hlavné dôvody výpravy: a, nedodržiavanie kontinentálnej blokády zo strany Ruska (Alexandra I.) b, dvojtvárna politika Alexandra I. t.j. naoko spojenec Napoleona, v skutočnosti rokuje za chrbtom Napoleona s rakúskym cisárom Františkom II.

- za tri mesiace sa Napoleon dostáva do hlavného mesta Ruska – do vyľudnenej Moskvy, v podstate bez väčších problémov, ruská armáda sa vyhýba priamemu stretu s veľkou, 500 tisícovou francúzskou armádou, využíva hlavne taktiku „spálených zemí“. Napoleon a jeho armáda sú nútení počas krutej ruskej zimy vrátiť sa späť (nemajú zásoby potravín, Napoleon nemá komu vládnuť, s kým bojovať).

- počas spiatočnej cesty zomiera na podchladenie, hlad, vyčerpanosť a výpady ruských partizánov väčšina z „Veľkej armády“, domov sa vracia len okolo 5000 vojakov.

- najväčšie bitky počas tejto výpravy sa odohrali pri Borodine a Berezine, hlavným generálom ruských vojsk bol Michail Kutuzov.

- výprava znamenala pre Napoleona katastrofu, z ktorej sa už nespamätal – prišiel o väčšinu vojakov svojej „neporaziteľnej“ armády.

F, vojenské výpravy proti protifrancúzskej koalícii zloženej z európskych veľmocí (Rusko, Prusko, Rakúsko, Veľká Británia)

Bitka pri Lipsku 1813 – BITKA NÁRODOV - rozhodujúca bitka medzi FRA a protifrancúzskou koalíciou. Napoleon má problémy po návrate z Ruska zostaviť bojaschopnú armádu (niet mužov, do armády začleňuje nedospelé deti). Koaličná armáda využije problémy Napoleona, v bitke pri Lipsku ho porazí => Napoleon je prinútený vzdať sa vlády vo FRA, odchádza do vyhnanstva na ostrov Elba. Z Elby sa mu podarí utiecť, získa si na svoju stranu ľud a neskôr aj armádu, vstúpi do Paríža a opäť sa stáva cisárom FRA = STODŇOVÉ CISÁRSTVO (zdesenie európskych štátov, ktorých vyslanci práve rokujú vo Viedni o usporiadaní Európy do napoleonských vojnách), zhromažďuje novú armádu.

Bitka pri Waterloo 1815 - definitívna porážka Napoleona protinapoleónskou koalíciou, Waterloo – belgické mestečko južne od Bruselu

- na bojisku sa stretnú vojaci Napoleona s vojakmi anglického generála Wellingtona, prevahu má spočiatku Napoleon, rozhodujúcim faktorom, ktorý rozhodne o víťazovi bitky sa stáva neočakávaná pomoc (Napoleon ju nečakal, pretože tesne pred Waterloo porazí Napoleon Blüchera v bitke pri Ligny, Blücher sa dáva na útek) pruského poľného maršala Blüchera. Napoleon je porazený, abdikuje na funkciu cisára a odovzdáva sa do rúk spojencom.

- Napoleon zomiera v exile na ostrove Svätá Helena r. 1821 na rakovinu žalúdka resp. na otravu arzénom (postupne, pomaly) – 2 verzie smrti

E – Viedenský kongres (1814-1815), výsledky kongresu.

Viedenský kongres – zasadanie delegátov európskych krajín vo Viedni, ktoré riešilo otázky usporiadania Európy po napoleonských vojnách

- hlavnou úlohou delegátov bolo zabezpečiť návrat politických pomerov do obdobia pred Francúzskou revolúciou.

Výsledky kongresu:

1, Francúzsko sa muselo stiahnúť za hranice z r. 1790

2, na trón vo Francúzsku bol dosadený šľachtický rod Bourbonovcov – Ľudovít XVIII.

3, staré šľachtické dynastie boli reštaurované aj v Španielsku a na Apeninskom polostrove

4, vytvoril sa Nemecký spolok 37 suverénnych nemeckých kniežat

5, obnovila sa existencia Poľska tzv. Kongresovka (po „trojdeleniach“ Poľsko neexistovalo), bola ale pod vplyvom Ruska (personálna únia)

6, na návrh rakúskeho zástupcu, kancelára Klemensa Metternicha sa prijala zásada rovnováhy síl, t.j. že ani jedna krajina nemôže zosilnieť na úkor druhej => v priebehu 40 rokov nebola v Európe väčšia vojna.

7, bola podpísaná proklamácia (vyhlásenie), ktorá dostala pomenovanie Svätá aliancia – signatári sa zaväzovali (všetci zúčastnení okrem pápeža, sultána a anglického kráľa), že budú navzájom spolupracovať a riešiť prípadné problémy v duchu zásad kresťanskej lásky a mieru.