Reformácia, ciele, príčiny

Reformácia

A- Reformácia, ciele, príčiny

Reformácia (lat. reformatio – pretvorenie, oprava, náprava) – náboženské hnutie, ktoré sa usilovalo o nápravu pomerov západnej kresťanskej cirkvi, o jej návrat k pôvodnému poslaniu.

Ciele: 1, odstránenie svetskej (hospodárskej i politickej) vlády cirkvi

2, presné a prísne dodržiavanie kresťanských mravných zásad (podľa biblie)

- začiatky reformačných hnutí v západoeurópskej cirkvi už „v hlbokom stredoveku“ (10./11. stor. – tzv. Clunyjské reformné hnutie, 14. stor. – myšlienky Johna Wycliffa, 15. stor. – učenie Jána Husa a jeho nasledovníkov,...), o reformácii „s dôsledkami“ hovoríme od 16. stor. (Martin Luther)- bližšie viď B zadanie.

Príčiny vzniku reformačných hnutí

1. materiálne bohatstvo cirkevných hodnostárov (cirkvi) – rozpor medzi skutočnosťou a hlásaním chudoby Ježiša a veriacich

2, kríza v pápežstve – pápežská schizma (1378-1417), veľké stavebné projekty pápežov, luxusný spôsob života, vojenské výpravy pápežov,...

3, svätokupectvo (simonia) – t.j. predaj resp. kúpa cirkevných hodností, milostí, svätostí väčšinou za peniaze, alebo protekciu

4, nespokojnosť veriacich, strata dôvery v cirkev

- na vznik reformačných hnutí vplývali aj šíriace sa myšlienky humanizmu , nerovnomerný hospodársky rozvoj v Európe po zámorských objavoch (vzrast chudoby v krajinách, ktoré naťažili zo zámorských objavov => názory, že za chudobu je zodpovedná cirkev),...

B- Pokusy o reformy v cirkvi pred rokom 1517

A, Clunyjské reformné hnutie – (Cluny – benediktínsky kláštor vo Francúzsku – obr. A) – pokus zreformovať kláštorný život – žiadne obohacovanie opátov, stop zanedbávaniu rehoľných povinností, podpora celibátu rehoľníkov,...) 10./11. stor. => neskôr pôsobenie sv. Františka z Asissi –prelom 12./13. stor., sv. Dominika,... – základná idea – návrat k chudobe, pokore a striedmosti

B, učenie Johna Wycliffa – 14. stor. - anglický náboženský reformátor, profesor na UNI v Oxforde - popieral božský pôvod pápeža, kritika cirkevnej hierarchie a materiálneho bohatstva cirkvi, zavrhol odpustky, zdôrazňoval ideál chudoby,... (vplyv na učenie Jána Husa)

C, učenie Jána Husa– obr. B - 15. stor. (kňaz, kazateľ v Betlehemskej kaplnke (kázne výhradne v českom jazyku), činnosť na univerzite v Prahe => majster, neskôr rektor) – kritika svetského bohatstva cirkvi + kupčenia cirkevných úradov (od r. 1409 obhajoba Johna Wycliffa), kritika predávania odpustkov => za svoje názory vyhlásený za kacíra a 6.7.1415 upálený => husitské hnutie

C – 2 predstavitelia reformácie – Martin Luther, Ján Kalvín

Martin Luther (1483 – 1546) – obr. C

- narodil sa v nemeckom Eislebene (sedliacko – banícka rodina), štúdium filozofie v Erfurte, po štúdiách vstup do augustiánskej rehole (1505), tu aj vysvätený za kňaza.

- potom začal prednášať filozofiu a teológiu na novozriadenej UNI vo Wittenbergu; prežívanie osobnej krízy + otázky týkajúce sa jeho mníšskeho života („Aký vplyv na spásu má môj život v kláštore?“) => „Turmerlebnis“ – zážitok vo veži (veža wittenberského kláštora) – tu základná téza: „...ospravedlnenie pred Bohom je možné vierou nie skutkami...“(je to milosť Božia) + „...jediná autorita Sväté Písmo...“ (nie pápež)

- 1517 – pribitie 95 téz na dvere chrámu vo Wittenbergu – namierené proti zosvetšťovaniu cirkvi, najmä proti predávaniu odpustkov (1515 pápež Lev X. vydal bulu o predávaní odpustkov a použití takto vyzbieraných peňazí pre stavbu Chrámu sv. Petra v Ríme) => vyzvaný, aby odvolal tézy, odmietol + verejne spálil pápežskú bulu, ktorá sa mu vyhrážala cirkevnou kliatbou, ak tézy neodvolá =>1521 exkomunikovaný z cirkvi.

• v tom istom roku (1521) sa zúčastnil tzv. nemeckého Ríšskeho snemu vo Wormsee – nebola mu tu daná príležitosť obhájiť svoje učenie, rímsko-nemecký cisár ho dal do tzv. ríšskej kliatby => útek do exilu na hrad Wartburg, ktorý mu poskytol saský kurfirst Fridrich Múdry
• Činnosť na hrade Wartburg (v exile) – a, prekladal Nový a Starý zákon do nemčiny (dovtedy len v latinčine, prekladmi položil základy modernej spisovnej nemčiny) b, práce na ďalších náboženských spisoch napr. Malý a Veľký katechizmus; O slobode kresťana; O Židoch a ich klamstvách (toto dielo zavrhnuté aj jeho žiakmi, tu zhrnutý všeobecný antisemitizmus stredoveku napr. o potrebe násilného obrátenia na kresťanstvo, ak nie, nútené práce a pod. – podklad pre nacistov), tu sa tiež oženil s bývalou mníškou Katarínou von Bora (6 detí),...

!!!!! Názory Martina Luthera: - absolútna autorita Svätého písma (4 evanjelia=> pomenovanie evanjelici), spochybňovanie sprostredkovateľskej úlohy cirkvi medzi človekom a Bohom, dôraz na osobnú vieru jedinca, za zjednodušenie bohoslužieb, za odstránenie prebytočnej nádhery z kostolov, za zrušenie ústnej spovede, za prijímanie pod obidvoma spôsobmi aj pre laikov, za zavedenie nemčiny do bohoslužieb, +... odmietanie 7 Sviatostí (uznáva len 2 – Krst + Prijímanie), odmietnutie cirkevných organizácií, odmietnutie rehoľníctva, odmietnutie celibátu, odmietnutie uctievania svätých a Panny Márie, proti zádušným omšiam, ...

• prívrženci Martina Luthera – protestanti, prečo? – 1529 ríšsky snem v Speyeri, Karol V. dal hlasovať, či sú názory M. Luthera správne alebo nesprávne => prívrženci Martina Luthera protestovali so slovami “... o pravdivosti teologických otázok sa nedá hlasovať...“
• 1530 – oficiálny vznik evanjelického náboženstva - na ríšskom sneme v Augsburgu protestanti predložili cisárovi svoje vyznanie viery : Confessio Augustana => oficiálny názov novovzniknutého náboženstva – Evanjelické náboženstvo augsburského vierovyznania (vypracoval M. Luther v spolupráci s Filipom Melanchtonom)

Ján Kalvín (1509-1564) – obr. D

- Francúz, narodil sa v meste Noyon v Pikardii, štúdium práva a teológie v Paríži, r. 1533 útek z Paríža (prívrženec Martina Luthera + kvôli názorom jeho priateľa, ktorý bol obvinený z kacírstva – vtedy vo Francúzsku protestanti kruto prenasledovaní), od r. 1536 pobyt v Ženeve – tu ako kazateľ, formovanie jeho názorov a ich prezentácia

Základ jeho učenia: - učenie o predestinácií (evanjelici proti tomu) – predestinácia t.j. predurčenie, každý človek podľa Kalvína má poslanie určené Bohom – buď je predurčený na spásu alebo zatratenie, pretože to však nevie, musí sa správať podľa Božích prikázaní=> úspechy v práci ukážu, či je Božím vyvolencom => nútilo to ľudí byť aktívnymi

- dôraz na striedmosť, usilovnosť, osobnú statočnosť a prísnosť => tzv. prísny kalvinizmus (religiozita) – zakazoval tanec, ľudové zábavy, cudzoložstvo trestal smrťou,...

- z modlitební treba odstrániť obrazy, sochy, omšové rúcha + prijímanie pod oboma spôsobmi

- spievať sa majú len žalmy

• 1566 – uzavretý kompromis medzi prívržencami J. Kalvína a Ulricha Zwingliho=> vznik reformovanej kalvínskej cirkvi (Confessio Helvetica)

D – Náboženské vojny, stručne ich priebeh

- hlavnou požiadavkou nekatolíkov v náboženských vojnách bolo uznanie a zrovnoprávnenie nových náboženstiev s katolíkmi + slobodné vyznávanie vlastných bohoslužobných obradov.

• v Nemecku: - nemecká sedliacka vojna (1524-1526) – väčšinou sociálne požiadavky (proti poddanstvu, slobodné užívanie lesov, lúk, vody,...) ale aj náboženské (úplná autorita Sv. Písma, volenie kňazov,...). Martin Luther najprv podporoval myšlienky vzbúrencov, neskôr sa postavil proti nim (nesúhlasil s radikalizáciou, povstalcov nazval „ ... lupičmi a vraždiacimi hordami...“ – povstalci porazení

- Šmalkadská vojna (1546 – 1555) proti sebe: nemeckí protestanti združení v tzv. šmalkadskom spolku na čele s Filipom Hessenským <=> katolíci na čele s cisárom Karolom V. , nakoniec uzavretý tzv. Augsburský náboženský mier 1555 – zaručoval náboženskú slobodu katolíkom a luteránom (evanjelikom), rovnoprávnosť na princípe: „Cuius regio, eius religio“, t.j. čia vláda toho náboženstvo – sloboda vierovyznania sa týkala iba šľachty a miest, poddaní sa riadili vierou vrchnosti

• vo Francúzsku:tzv. hugenotské vojny (1562-1589) – 8 vojen, hugenoti: francúzski protestanti, prívrženci učenia J. Kalvína

- najznámejšia udalosť počas hugenotských vojen tzv. bartolomejská noc 1572 (v noci z 23. na 24. augusta, čiže na deň Sv. Bartolomeja) – dcéra Kataríny Medicejskej (regentka, kráľovná vo Francúzsku počas nedospelosti jej syna Karola IX.) – Margaréta (katolíčka) sa na znak zmierenia medzi katolíkmi a hugenotmi mala vydať za vodcu hugenotov Henricha Navarského. Katarína Medicejská pripravila pascu na hugenotov (obvinila hugenotov zo sprisahania proti kráľovi), v čase sobášneho obradu na jej pokyn vyvražďovanie v Paríži prítomných hugenotov (vlny vraždenia sa presunú aj do ostatných častí Francúzska), v Paríži vyvraždených cca. 3000 hugenotov + ďalších cca 7000 v celom FRA

- r. 1589 nastupuje na francúzsky kráľovský trón Henrich IV. Navarský s podmienkou, že prestúpi na katolicizmus („...kráľovstvo stojí za jednu omšu...“)

- Henrich Navarský r. 1598 vydá tzv. nantský tolerančný patent – priznával hugenotom náboženskú slobodu po celom FRA (okrem Paríža a niektorých biskupských miest) => ukončenie náboženských vojen vo FRA

• v Nizozemsku – v 16. stor. majú viac charakter národnooslobodzovacieho boja spod nadvlády Španielov (Nizozemsko – dnešné Belg., Hol., Lux. + časť dnešného Nem. a Fra., vtedy najbohatšia španielska provincia), ale aj charakter bojov medzi katolíkmi a kalvínmi. Nizozemských revolucionárov viedol Viliam Oranžský (sám protestant). Výsledok nizozemskej revolúcie – 1581 – vznik nezávislých Spojených nizozemských provincii (Nizozemsko rozdelené – sever- nezávislosť, juh- naďalej pod nadvládou Španielov, neskoršie Belgicko)
• prevažne v strednej Európe – 30 ročná vojna (viď matur. zadanie 12)

E – Príčiny šírenia reformácie, kde sa protestantizmus presadil

A, ekonomické príčiny – možnosť získať väčší majetok na úkor cirkvi (najmä počas vojen – zabavovanie majetku, rušenie kláštorov,...)

B, náboženské – reformované náboženstvá na pohľad bližšie k chudobe (striedmosť vo výzdobe kostolov a pod., nie tak veľký rozpor medzi hlásanou chudobou Ježiša Krista a vlastným materiálnym zabezpečením,...)

C, praktické – jednoduchšie náboženské obrady, menej sviatkov a pod.

- k zväčšovaniu počtu prívržencov reformovaných náboženstiev tiež prispieva upokojenie situácie po náboženských vojnách a získanie obmedzenej náboženskej slobody (zásada „cuius regio eius religio“).

- Evanjelické náboženstvo (luteránstvo) sa šíri z nemeckých krajín (hlavné sever Nemecka) do Škandinávie (Švédsko, Dánsko, Nórsko, Island) do pobaltských krajín (Estónsko, Livónsko, Kurónsko), ale aj do Poľska (západ dnešného Poľska), Uhorska (hlavne medzi nemecky hovoriacimi obyvateľmi Uhorska, t.j. najmä na Slovensku, v Sedmohradsku), v sliezskych a českých mestách

- Reformované náboženstvo (kalvinizmus) sa šíri zo Ženevy do švajčiarskych kantónov, severného Nizozemska, Francúzska (hugenoti), Anglicka (puritáni), neskôr hlavne do zámorských krajín (severoamerický kontinent)

- špecifický prípad – Anglicko – v 16. stor. vznik tzv. anglikánskej cirkvi – spája sa s menom anglického kráľa Henricha VIII.- obr. E

- Henrich VIII. (1509-1547) – najprv verný spojenec pápeža (dokonca vypracoval polemický spis proti Martinovi Lutherovi (obhajoval 7 Sviatosti), za čo mu pápež udelil titul „Defensor fidei“ – Obranca viery)

- konflikt s pápežom (Klement VII.) nastáva, keď mu pápež odmietne rozvod s jeho prvou manželkou Katarínou Aragónskou (nedala mu mužského potomka + Henrich sa zaľúbil do dvornej dámy Anny Boleynovej – obr. F) => Henrich to rieši radikálne, odmietne autoritu pápeža, sám sa vyhlási za hlavu všetkých kresťanov v Anglicku => na základe tzv. supremačného aktu r. 1534 vznikne nové náboženstvo - anglikanizmus

F – odpustky, rozdiely medzi katolíkmi a evanjelikmi (ich bohoslužbami, kostolmi, spevmi a pod.)

Odpustky – tresty za spáchané hriechy (je možné ich zrušiť vykonaním istých úkonov hlásaných katolíckou cirkvou)

Rozdiely – D. Ú.