Slovania a Samova ríša

Slovania a Samova ríša

A – Slovania, migračné teórie

Slovania: – najpočetnejšia jazyková a etnická skupina v Európe

– pomenovanie SLOVAN – „človek žijúci pri tečúcej rieke“ – predpoklad – podľa pravlasti Slovanov, Slovanská pravlasť bola prevažne lesnatá, lesmi pretekalo množstvo vodných tokov...

– patria k najstarším obyvateľom Európy, vieme však o nich málo (ich sídla mimo obchodných a polit. centier)

– 1. zmienky o existencii Slovanov už u antických autorov – nazývali ich Venedi (Vinidi) a Anti (východní Slovania)

PROKOPIOS (6. stor.): „špinaví.... drsní, primitívni, no nie zlomyseľní ani zákerní...“

PSEUDO-MAURIKIOS (koniec 6. stor.): „nanajvýš vierolomní a nestáli v zmluvách...ak medzi nimi zavládne rozličnosť mienok, nedohodnú sa hneď alebo vôbec, alebo ak sa aj dohodnú, vtedy dohody hneď iní porušia, lebo každý má za lubom niečo iné a nikto nechce ustúpiť druhému...“

– od 5. stor. po Kr. migrácia Slovanov z pôvodných sídel (pravlasť Slovanov), dôvody migrácie: nedostatok pôdy, klimatické zmeny, preľudnenosť

– pravlasť Slovanov (pôvodné sídla Slovanov) – 2 hlavné teórie:

1, autochtónna teória: tvrdí, že etnogenéza (proces vzniku a formovania etnických skupín resp. národa) Slovanov prebehla približne na území, ktoré Slovania obývajú aj dnes (centrum- dnešné Maďarsko a južné Slovensko). Zastávali aj Štúrovci, dnes menšinová podpora teórie u archeológov resp. jazykovedcov (a, nie sú archeologické dôkazy o prítomnosti Slovanov pred 5. stor. b, Rimania pri budovaní LIMESU R. pri Dunaji existenciu Slovanov nespomínajú)

2, migračná teória: tvrdí, že Slovania prišli na svoje dnešné územia z pravlasti, ktorá sa nachádzala severne od Karpát medzi Odrou resp .Vislou a stredným Dneprom, južnou hranicou boli tzv. Pripiaťské močiare (obr. A). Autorom tejto teórie je český etnograf Lubor Niederle, v súčasnosti všeobecne najviac uznávaná teória.

– 3 smery migrácie: 1, južný smer t.j. osídlenie dolného toku Dunaja (Balkánsky polostrov, Istria, Dalmácia) => tzv. južní Slovania t.j. Bulhari, Srbi, Chorváti, Slovinci, Macedónci, Bosniaci 2, západný smer t.j. osídlenie strednej Európy + horného toku riek Labe a Odra => tzv. západní Slovania t.j. Česi, Slováci, Poliaci, Lužickí Srbi, Polabskí a Pomoranskí Slovania 3, východný smer t.j. osídľovania územia horného Dnepru => tzv. východní Slovania t.j. Rusi, Bielorusi, Ukrajinci

– územie dnešného Slovenska osídľované Slovanmi od 4/5. stor. po Kr., viaceré kolonizačné vlny:1, prvé vlny osídľujú východné SVK 2, zo severu spoza Karpát ďalšia vlna (severné SVK) 3, z východu a juhovýchodu cez maďarskú nížinu (južné a západné SVK).

B – Spoločenské zriadenie, spôsob života Slovanov

– život v rodovej občine (jeden rod = jedna dedina), na čele spoločenstva (rodu) starešina (najstarší muž z rodu) – patriarchálne zriadenie

– na čele kmeňa stáli náčelníci

– pôda spoločná, patrila celému rodu, starešina ju prideľoval žrebovaním a rovnakým dielom pre všetkých

– postupne sa rody združovali do kmeňov, na čele kmeňoví náčelníci – volení starešinmi rodov, alebo na ľudových zhromaždeniach dospelých mužských príslušníkov kmeňa – VEČA, od 7. stor. kmeňové zväzy (dochádza k spoločenskej nerovnosti)

– monogamné rodiny (náčelníci mali viac žien)

– obydlie tzv. drevozemnice t.j. jednoduché drevené príbytky čiastočne zapustené do zeme (hlinená podlaha, kamenná pec resp. otvorené ohnisko, steny z prútia vymazané hlinou) – viď obr. A resp. DEJEPIS I. str. 199

– osady nechránené

– spočiatku pohania – viera v mnohých bohov a démonov, hlavný boh – Perún (boh hromu a blesku), Veles – bohyňa matka. K bohom sa prikláňali iba v dobe, keď sa blížila smrť resp. choroba, keď išli do vojny. Uctievali však rieky, vodné víly a verili vo veštby. Kresťanstvo prijímajú Slovania od začiatku 9. stor. (najprv od franských mníchov, potom od slovanských vierozvestcov – Konštantín a Metód – a ich učencov, niektoré teórie hovoria o šírení kresťanstva írskymi mníchmi)

– pochovávanie žiarové t.j. spaľovaním, zvyšky do jám s mohylami, tryzny – pohrebné slávnosti, prechod na kostrové pochovávanie v súvislosti s prijatím kresťanstva

– hospodárstvo – prevaha poľnohospodárstva (vypaľovanie – hnojenie popolom, nedokonalá orba (jednoduché radlo), nízke výnosy, pestovanie obilia, strukovín, ovocia), ale aj lov a rybolov, chov domácich zvierat (ovce, kozy, ošípané, hydina), BRTNÍCTVO – lesné včelárstvo

– remeslá: hrnčiarstvo (ručne vyrábaná keramika – nepoznali hrnčiarsky kruh, povrch keramiky zdobený vlnovkami – keramika tzv. pražského typu, obr. B), kováčstvo (výroba nástrojov – radlo, kosy, kosáky, nože, zbrane), šperkárstvo(náušnice hrozienkovitého tvaru – obr. C, bronzové resp. pozlátené nákončia opaskov – obr. D, str. 198 DEJEPIS I.)

– hospodárska sebestačnosť, väčšinou miestna výmena tovaru

– slovanskí bojovníci – namiesto boja v uzavretom útvare prepadávali nepriateľa v lesoch a horách, zbrane – luky, šípy, sekery, kópie, drevené resp. kožené štíty , do boja tiahli zväčša pešo – obr. E

C – Vzťah Slovanov a Avarov

Avari – turkotatárski kočovníci z Ázie, žili z koristi na úkor podrobeného obyvateľstva

– v pol. 6 stor. vtrhli do Podunajskej nížiny (Slovania tu už boli), ich centrum v okolí Debrecínu, odtiaľ lúpežné výpravy do okolia

– na území dnešného Maďarska vytvorili tzv. Avarskú ríšu

– stavali hrinky- kruhové opevnenia zo zapustených kmeňov stromov do zeme, medzi ktorými výplň z hliny a kamenia (až 6 m vysoké valy)

– severnými susedmi Avarov boli naddunajskí Slovania

– Slovania nazývali Avarov obri t.j. hrozný, krutý a veľký. Avari – vysoká, mohutná postava

– medzi Slovanmi a Avarmi istý druh symbiózy – spolužitia (spoločné slovansko-avarské pohrebiská s hrobmi avarských bojovníkov a slovanských roľníkov, spolupráca v boji proti okolitým kmeňom), aj keď Slovania boli podriadení Avarom – využívanie Slovanov ako vojenskej sily – befulci – Avari tak nazývali slovanských bojovníkov – pešiaci (Avari bojovali na koňoch), tvorili predvoj avarskej jazdy, v boji umiestňovaní do dvojitých šíkov.

– Avarskú ríšu rozvrátil Karol I. Veľký (791)

D – Samova ríša, lokalizácia

– od zač. 7. st. sa Slovania začali búriť proti Avarom. Avari každoročne prichádzali k Slovanom prezimovať, Slovania sa o nich museli starať, Avari často zneužívali ženy Slovanov.. V tomto čase sa na inom mieste v oblasti stredného Dunaja objavila kupecká karavána, ktorá napriek zákazu obchodovala so zbraňami. Podľa kronikára Fredegara ju viedol franský kupec Samo. Pomohol Slovanom pri úspešnom povstaní => Slovania si ho roku 623 zvolil za svojho kráľa- vznikla Samova ríša.

– Samova ríša: 623 – 658 po Kr.– 1. pokus západných Slovanov vytvoriť si vlastný štát (nadkmeňový útvar)

– Samo mal 12 slovanských žien a s nimi 22 synov a 15 dcér (Fredegarova kronika)

– zjednotil stredoeurópskych Slovanov, zamedzil prenikaniu Avarov za Dunaj a Frankov na východ (viď konflikt s franským kráľom Dagobertom a bitka pri Vogastisburgu)

– spoločne s českými kmeňmi a lužickými Srbmi (vedení ich vládcom Dervanom) dokonca vtrhli na územie Franskej ríše

– po smrti Sama (658) sa ríša pravdepodobne rozpadla, Slovania sa opäť stali závislí od Avarov

Lokalizácia: – ešte stále sa vedú diskusie o centre Samovej ríše

– najpravdepodobnejšie centrum ríše na dolnej Morave, v dolnom Rakúsku a na juhozápadnom Slovensku – obr.F resp. DEJEPIS I., str. 202

E – Bitka pri Vogastisburgu, príčina, lokalizácia Vogastisburgu

Bitka pri Vogastisburgu – r. 631 – medzi Samovou ríšou a Franskou ríšou vedenou franským kráľom Dagobertom

Príčina bitky: – Slovania prepadli a usmrtili väčší počet franských kupcov => roztržka medzi Samom a Dagobertom

– Dagobert poslal k Samovi vyslanca Sycharia, aby dal za ulúpený tovar náhradu

– Sycharius urazil Sama a Slovanov („nie je možné, aby kresťania uzatvárali priateľstvo so psami“)=> Samo vyženie Sycharia z dvora => Dagobert vyšle proti Samovi vojsko – bitka pri Vogastisburgu

– Slovania sa opevnili v pevnosti Vogastisburg, Frankovia 3 prúdmi na územie Slovanov, po trojdňovom boji boli Frankovia porazení (utiekli z bojiska)

– poloha Vogastisburgu – sporná, viacero teórií, dodnes neexistuje jednoznačný dôkaz o jeho polohe

– česko-nemeckí historici tvrdia, že Vogastisburg ležal na česko-nemeckom pohraničí

– slovenskí historici – hociktorý hrad či hradisko v blízkosti Dunaja, Matúš Kučera tvrdí, že Vogastisburg sa nachádzal na území dnešnej Bratislavy resp. Devína

F – Príčiny rozpadu Samovej ríše

– osud Samovej ríše (658) a ani osud Moravy a Slovenska po jeho smrti nie je známy. V dejinách Moravy a Slovenska nasleduje v dokumentoch „čierna diera“ (žiadne písomné zmienky o tomto období, preto predpoklad, že sa ríša rozpadla) až do konca 8. storočia, kedy na tomto území už existovalo Moravské a Nitrianske kniežatstvo.

– archeologické nálezy dokazujú slovanskú sídelnú kontinuitu z čias po Samovej smrti až do vzniku Moravského a Nitrianskeho kniežatstva. O politickom vývoji nič viac povedať nevieme.

Pravdepodobné príčiny:

1, menej rozvinuté hospodárske a spoločenské pomery medzi Slovanmi

2, rozdrobenosť resp. nejednotnosť slovanských kmeňov – chýbala silná osobnosť – zjednotiteľ

3, po smrti Sama Avari zaútočili na Slovanov a znova si ich podmanili