Slovenský štát

Slovenský štát

A – Okolnosti, za ktorých vznikol Slovenský štát.

– väčšie právomoci pre Slovákov v rámci ČSR už v rokoch 1918-1938 hlavným cieľom HSĽS a SNS (požiadavka autonómie)

– po Mníchovskej dohode ( Mníchovský diktát – 30.9.1938) ČSR prichádza o pohraničné oblasti Čiech a Moravy s nemeckým obyvateľstvom => problémy republiky využívajú slovenskí politici, ktorí 6.októbra 1938 v Žiline podpíšu dohodu o vzniku slovenskej autonómie(tzv. Žilinská dohoda), česko-slovenská vláda dohodu akceptuje , Slováci tým v rámci ČSR získavajú väčšiu samostatnosť (napr. vzniká slovenská vláda na čele s Jozefom Tisom, rozširujú sa právomoci Slovenského snemu,...), E. Beneš na protest abdikuje na úrad čs. prezidenta, novým čs. prezidentom sa stáva Emil Hácha.

– ďalší vývoj vzťahov Čechov a Slovákov súvisel s A. Hitlerom. Jeho hlavným plánom bolo úplné rozbitie ČSR, slovenské územie bolo preňho cestou k ovládnutiu Poľska. Preto podnecoval radikálnych slovenských politikov (Tuka, A. Mach, Ďurčanský), aby vyhlásili samostatnosť Slovenska. Umiernení slov. politici (J.Tiso, Karol Sidor – obr. A,B) boli ale proti samostatnosti, boli spokojní s právomocami v rámci autonómie Slovenska.

– v ČSR ale prepukne vnútropolitická kríza : 4. – 6. marca – zasadnutie členov HSĽS, uznesenie: má sa vybudovať samostatný Slovenský štát, ale postupne => reakcia ústrednej československej vlády (na čele Rudolf Beran) a prezidenta E. Háchu – a, v noci z 9. na 10. marca začala čs. armáda obsadzovať najdôležitejšie úrady na Slovensku (tzv. „Homolov puč“ – podľa generála Homolu, ktorí postupoval na strednom Slovensku najráznejšie), z obavy vyhlásenia samostatnosti.

– b, odvolávajú Jozefa Tisa z pozície predsedu slovenskej autonómnej vlády, od 11. marca sa jej novým predsedom stáva Karol Sidor

=> v uliciach Bratislavy dochádza k vojenským stretom medzi Hlinkovou gardou (domobrana) a čs. armádou

– situáciu využíva A.Hitler – vyzval predsedu autonómnej slov. vlády, aby vyhlásil samostatnosť Slovenska – K. Sidor tento nátlak odmieta!!

– obracia sa na odvolaného Jozefa Tisa, pozýva ho na návštevu Berlína, 13. marca 1938 Tiso v Berlíne , tu dáva Hitler Tisovi ultimátum: buď vyhlási samostatné Slovensko, alebo „bude ponechané vlastnému osudu“ (znamenalo to rozdelenie územia Slovenska medzi Poľsko a Maďarsko). Tiso namieta, že právomoci vyhlásiť samostatnosť nemá on, len Slovenský snem. Z Berlína podáva info do Prahy a Bratislavy => na druhý deň zvolané do Bratislavy zasadanie Slovenského snemu.

– 14. marca 1939 - zasadá Slovenský snem, poslanci po Tisovom referáte aklamáciou (povstaním) odhlasujú vznik samostatného Slovenského štátu (všetkých 57 poslancov bolo za)=> Slovenský štát vznikol ako dôsledok nátlaku zo strany Hitlera!

– 15. marca 1939 nemecké vojská vtrhli do Čiech, obsadili úrady, bol vyhlásený Protektorát Čechy a Moravaobr. C=> definitívny rozpad Československa

B – Charakter Slovenského štátu – podstatu jeho politického režimu.

Charakteristika Slovenského štátu:

A, totalitný, autoritatívny a nedemokratický štát – cenzúra v tlači, zakázanie slobody zhromažďovania, práva na štrajk, zakázané všetky politické strany okrem HSĽS (vláda jednej strany) a okrem politických strán zastupujúcich Nemcov a Maďarov napr. Deutsche Partei na čele s Franzom Karmasinom (od vyhlásenia Ústavy z 21. júla 1939 oficiálny názov – Slovenská republika). Jedinou akou takou opozíciou boli náboženské spolky – Združenie katolíckej mládeže a Združenie evanjelickej mládeže.

B, navonok suverénny štát (vlastná vláda, snem, zákony,...), v skutočnosti štát plne závislý na nacistickom Nemecku (bližšie otázky C,D)

C, štát uznaný 27 krajinami sveta (všetky veľmoci okrem USA)

D, štát so spolitizovaným verejným životom – budovali sa organizácie podriadené HSĽS (Hlinková garda, Hlinková mládež) – členovia zvýhodňovaní pri obsadzovaní úradov, funkcií; ( štátna propagácia systému v rozhlase)

E, štát, v ktorom bola obmedzovaná osobná sloboda jedinca i národnostných skupín napr. prenasledovanie Židov (bližšie v G otázke)

F, štát, ktorý sa po boku Nemecka zapojil do 2. svetovej vojny – Hlinkové gardy bojujú po boku Nemecka pri obsadzovaní Poľska ( => za účasť získavajú naspäť časť Oravy, Spiša, Kysúc , stratili ich po Mníchovskej dohode), ináč len pri zabezpečovaní zázemia t. j. zásobovanie, technické a opevňovacie práce, starostlivosť o ranených,... ( bojov na frontoch sa Slováci veľmi nezúčastňujú- proti ZSSR len 2 divízie – prečo? – jednak v Hitlerových očiach Slovania menejcenná rasa, ktorá nemá predpoklady na to, aby vyhrala vojnu, tiež Slováci v dosť veľkom počte dezertujú k Rusom – pre Hitlera nespoľahliví)

– v decembri 1941 vypovedá Slovenská republika vojnu USA

(- oficiálna ideológia vysvetľuje boje proti „bratom Slovanom“ (Poliakom, Rusom) ako boj proti „červenému boľševizmu“, ktorý vnímali podobne ako Nemci ako „smrteľné nebezpečenstvo, ohrozujúce celú Európu“)

G, pozitívum – štát s rastom životnej úrovne obyvateľstva – rast priemyselnej výroby (najmä zbrojárstvo – výroba zbraní v Považskej Bystrici a v Dubnici pre Nemecko), investícií, zamestnanosti, cestnej a železničnej siete (ale aj zásobovacie problémy napr. roky 1940-1941)

C – Pojmy: ochranná zmluva, teória „menšieho zla“, deportácie, holokaust, Hlinkova garda.

ochranná zmluva (alebo aj Zmluva o ochrannom pomere tzv. Schutzvertrag) – podpísaná 23. marca 1939 medzi Slovenským štátom a Nemeckom, – znamenala pre Slovensko stratu suverenity => podľa nej zahraničná politika, verejná bezpečnosť a záležitosti armády sa mali viesť „v úzkej dohode s nemeckou vládou“ => v slovenskej armáde nemeckí poručíci, Nemci v slovenských úradoch, na polícii a pod.

teória „menšieho zla“ – všeobecne zaužívaná teória po vzniku Slovenského štátu, v ktorej oficiálni predstavitelia štátu ospravedlňovali závislosť na Nemecku slovami, že „inak by bolo horšie... inak by nás obsadili Maďari“

deportácie – násilné vysťahovávanie obyvateľstva ( napr. Židov do tzv. „pracovných“, v skutočnosti do koncentračných táborov)

holokaust – označenie nacistického plánu na vyvraždenie Židov; vyvražďovanie Židov

Hlinkova garda – polovojenská organizácia zriadená v rámci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany ako pomocný orgán štátnych úradov. Sformovaný bol v lete 1938 a legalizovaný v októbri 1938; so súhlasom Beranovej vlády vyzbrojená. Jej činnosť po 14. marci podriadená m. obrany a vnútra

D – Príklady závislosti Slovenského štátu od nacistického Nemecka.

1, viď pod otázka C – Zmluva o ochrannom pomere

2, leto 1940 – rokovania v Salzburgu – Hitler nadiktoval Tisovi zloženie slovenskej vlády => do čela slovenskej vlády sa dostávajú radikáli z HSĽS t. j. predsedom vlády a ministrom zahraničia sa stáva Vojtech Tuka, ministrom vnútra Alexander Mach, ktorý bol zároveň aj veliteľom Hlinkovej gardy. Na Slovensko prišli nemeckí poradcovia (beráteri), ktorí kontrolovali a usmerňovali verejno-politický život na Slovensku.

E – Hlavný predstavitelia Slovenského štátu.

– rozdelenie politických predstaviteľov v SR: umiernení – vyzdvihovali tradičné kresťanské hodnoty, zdôrazňovali priateľstvo s Nemeckom, no chápali ho ako politickú nevyhnutnosť (Tiso, Karol Sidor, Jozef Sivák, Gejza Medrický) radikáli – nekritickí obdivovatelia nacistického Nemecka, chceli pretvoriť SR na obraz Nemecka ( Vojtech Tuka, Alexander Mach, Karol Murgaš)

Jozef Tiso – prezident Slovenského štátu (Slovenskej republiky), predseda HSĽS, „vodca slovenského národa“

Vojtech Tuka – od salzburských rokovaní predseda slovenskej vlády a minister zahraničia

Alexander Mach – minister vnútra, veliteľ Hlinkovej gardy

Martin Sokol – predseda slovenského snemu

Ferdinand Čatloš – minister obrany, hlavný veliteľ slovenskej armády

Gejza Medrický – minister hospodárstva

F – Vzťah závislosti Slovenského štátu od nacistického Nemecka.

– Slovensko vzniklo z vôle nacistického Nemecka, preto bolo aj vo všetkých dôležitých rozhodnutiach závislé od Nemecka. Radikálni slovenskí politici vychádzali v ústrety Nemecku napr. Vojtech Tuka presadil vo vláde pripojenie sa k Nemecku vo vojenskom ťažení proti ZSSR, vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii (december 1941)

– Slovensko bolo tzv. satelitným štátom Nemecka – Nemci vytvorením SVK poukazovali nato, akí sú voči malým národom veľkorysí, nefungoval vzťah na princípe rovný s rovným

– pre časť Slovákov bola závislosť od Nemecka aj istou formou ochrany slovenského územia od územných požiadaviek Maďarska a Poľska

G – Postavenie Židov v Slovenskom štáte.

– Židia v Slovenskom štáte diskriminovaní (už od vyhlásenia autonómie Slovenska)

– po Viedenskej arbitráži (2. november 1938) Židia obviňovaní z toho, že majú promaďarské presvedčenie => nemajetní Židia násilne presťahovaní na pohraničné územie južného Slovenska, ktoré malo po Viedenskej arbitráži pripadnúť Maďarsku

– po vzniku SR Židia označovaní za prekážku pri budovaní „nového Slovenska“, za politicky nespoľahlivých

– v júni 1940 vydaný tzv. arizačný zákon (arizácia – odňatie židovského majetku do rúk „Árijcov“) – odňal právo Židom vlastniť živnosti, niektoré podniky

– 9. septembra 1941 (na pamiatku je na Slovensku 9. september pamätným dňom obetí holokaustu) slovenská vláda vydala tzv. Židovský kódex t.j. vládne nariadenie o právnom postavení Židov

– zakazoval uzatvárať manželstvo medzi Židmi a Nežidmi

– Židia po dosiahnutí 6 rokov museli nosiť žltú hviezdu – obr. D

– Ž. nesmeli navštevovať verejné parky, kúpaliská, kiná, kaviarne, výstavy

– nesmeli vlastniť zbrane, rádia, bicykle, ďalekohľady

– nesmeli vykonávať povolanie učiteľa, dôstojníka, redaktora,...

Výnimku z kódexu mohol povoliť len prezident (často to robil, ale väčšinou pre pokrstených Židov)

– vyvrcholením protižidovských opatrení na Slovensku boli násilné deportácie Židov , ktoré prebiehali od 25.marca 1942 do konca októbra1942(1. vlna)

– deportácie začali nezákonne (bez právneho podkladu, zákona, zákon o vysťahovaní Židov schválený až 15. mája 1942) protestoval proti ním aj Vatikán, bezvýsledne. – Židia prevážaní v dobytčích vagónoch oficiálne „na prácu“ , v skutočnosti boli presúvaní do koncentračných táborov v Poľsku (Osvienčim, poľ. Oświęcim, nem. Auschwitz), kde ich čakalo veľké utrpenie a rýchla smrť.

– celkovo zo Slovenska deportovaných cca 58 tisíc Židov, takmer všetci zahynuli v koncentračných táboroch

– 2. vlna deportácií začala potom na jeseň 1944 po príchode nemeckej armády na územie SVK, deportovaných ďalších cca 13 500 osôb.

Celkove bolo teda zo Slovenska deportovaných vyše 70 tisíc Židov.