Staroveký Rím
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 2 398
Uložení: 113
Staroveký Rím
A – Chronologické členenie, prírodné podmienky Apeninského polostrova, jeho obyvateľstvo
1, obdobie kráľovstva 753 – 510 pred Kr.
2, obdobie republiky 510 – 27 pred Kr.
3, obdobie cisárstva 27 pred Kr. – 476 po Kr. (zánik Západorímskej ríše)
Prírodné podmienky: - málo členité územie, priaznivejšie na poľnohospodárstvo (na rozdiel od Grécka); na severe Alpy - prirodzená hranica; dve významné rieky – Pád (sever), Tiber (stred); Sicília – obilnica pre obyv. Itálie
- na Apeninskom polostrove pestrá zmes národov, najstarší: Sardovia (Sardínia), Ligurovia (sev. Itálie), Sikáni (Sicília)
Od 12. stor. pred Kr. príchod tzv. Italikov (Latinovia, Umbrovia, Samniti,...), neskôr Gréci (juh Itálie), Etruskovia (na sever od rieky Tiber) a Kelti (sever Itálie)
B – Pojmy (bližšie opísať)
Etruskovia – najznámejší obyvatelia Apeninského polostrova pred vznikom Ríma, príchod do Itálie okolo r. 1000 pred Kr. (nevie sa presne odkiaľ); vrchol ich moci v 7.-6. stor. pred Kr. – dôkaz: poslední 3 rímski králi etruského pôvodu, na zač. obd. republiky ich porazia Rimania + Gréci => postupne splynú s okolitým obyvateľstvom; nikdy nevytvorili jednotný štát => život v mestách (napr. Perusia – dnešná Perugia); výborníkováči (Kapitolská vlčica z bronzu) a architekti (pravidelný pôdorys miest, kanály a vodovody, znalosť klenby a oblúka – neskôr od nich prebrali Rimania), ich kultúra pod silným vplyvom Grékov- napr. steny ich hrobiek zdobené freskami s motívmi trójskej vojny a gréckej mytológie, od Grékov prebrali písmo – písané sprava doľava, etruský jazyk dodnes nerozlúštený.
Republika – slovo vzniklo z dvoch slov- res t.j. vec a publica t.j. verejný, verejná; spôsob správy štátu, ktorý má byť záležitosťou, vecou čo najširšej verejnosti. Rimania po zlých skúsenostiach s posledným kráľom (Tarquinus Superbus – Etrusk, nepopulárny, nútil Rimanov pracovať pri výstavbe verejných budov (ťažká práca v kameňolomoch)=> r. 510 pred Kr. ho preto vyhnali z Ríma) prisahali, že už nikdy viac nepripustia vládu jedného muža => vznik republiky, kde sa moc kráľa mala podeliť medzi viacerých úradníkov.
Patriciovia vs. plebejci – patriciovia: privilegovaná skupina občanov v starovekom Ríme, mali politické práva; plebejci: početnejšia vrstva slobodného obyvateľstva star. Ríma, nemali však politické práva + zákaz uzatvárať s patricijmi sobáše; tvorili základ rímskeho vojska (remeselníci, obchodníci, roľníci) => boj plebejcov s patricijmi za zrovnoprávnenie – podnet: zmena vojenskej taktiky - ťažkoodenci (plebejci, pešiaci) dôležitejší ako jazda (patriciovia) => plebejci odmietajú bojovať (čo z toho majú...), hrozia útekom z Ríma a vytvorením vlastného štátu => ústupky patricijov: 1, r. 494 pred Kr. vznik úradu TRIBÚN ĽUDU – obhajuje záujmy plebejcov, mohol vysloviť veto (zakazujem) akémukoľvek zákonu, ktorý by poškodzoval plebejcov 2, r. 449 pred Kr. spísané obyčajové právo - ZÁKONY 12 TABÚĽ , aby sa vedelo ako a podľa čoho súdiť, aby patricijovia nezneužívali obyčajové právo 3, - postupné sprístupnenie všetkých úradov pre plebejcov (napr. 367 – právo byť volený za konzula) + zrušenie zákazu manželstiev medzi patric. a plebs. => zač. 3 stor. pred Kr. plebejci s patricijmi úplne rovnoprávni – vznik novej vrstvy - nobility
2 konzuli – najvyšší úradníci v období existencie Rímskej republiky (bližšie viď C zadanie)
Púnske vojny - vojny Rimanov s Kartágom (Kartágo – vznik 814 pred Kr. , sever Afriky-dnešný Tunis, založili Feničania, Rimania ich nazývali Púni) o nadvládu a kontrolu obchodu v Stredomorí. Prebehli 3 púnske vojny:1. púnska vojna 264 – 241pred Kr. - boj o Sicíliu, Rimania používali lode s mostíkmi a hákmi, víťazia Rimania, vytvárajú 1. provincie – Sicíliu, Sardíniu a Korziku2. púnska vojna 218-201 pred Kr. – boj o kartáginské územia v Hispánii (Pyrenejský polostrov), Hannibal – vodca Kartágincov pripravil a uskutočnil výpravu do Itálie, ako odvetu za porážku v 1. punskej vojne – prechod cez Alpy (aj bojové slony), najväčšie víťazstvo Hannibala – 216 pred Kr. v bitke Kannách, r. 212 pred Kr. HANNIBAL ANTE PORTAS („Hannibal pred bránami Ríma“), neodvážil sa však na Rím zaútočiť, radšej návrat do vlasti, pretože Kartágo a ich provincie ohrozovali Rimania pod vedením Publia Cornelia Scipiona (Afrikanus)=> rozhodujúca bitka r. 202 pred Kr. pri Zame- Hannibal porazený, odišiel do vyhnanstva, tu mu hrozilo zajatie Rimanmi, preto samovražda-otrava jedom; podľa mierovej zmluvy: Kartágo muselo Rímu odovzdať vojnové loďstvo (500 lodí) + vysoké odškodné + územie Hispánie (nová rímska provincia).
- púnska vojna 149 – 146 pred Kr. – Rimania chceli Kartágo úplne zničiť, vyprovokujú vojnu => 3 ročné obliehanie Kartága=> Kartágo zrovnané so zemou, obyvateľstvo predané do otroctva + na dobytom území Rimania zakladajú provinciu Afrika
=> po víťazstve nad Kartágom z Ríma svetová veľmoc
Kolónie, provincie – územia, ktoré dobyli Rimania (kolónia- na Apeninskom polostrove, provincia – mimo územia Apenin. polostr.)
Limes Romanus – umelá rímska hranica, ktorú budovali rímski cisári na ochranu pred vpádmi barbarských kmeňov, dotvárala prirodzenú hranicu tvorenú riekami resp. pohoriami, začal budovať už 1. rímsky cisár Octavianus Augustus, no najmä Hadrián (Hadrianov val v Anglicku). Limes Romanus tvorený systémom hradieb, valov, priekop, strážnych veží, vojenských táborov navzájom pospájaných kamennou cestou (dôležitá pre rýchly presun vojska a pre podávanie informácií).
Triumvirát – tajná dohoda troch najvplyvnejších politikov v Ríme o rozdelení moci v republike. 1. triumvirát: r.60 pred Kr. – Gaius J. Caesar (dobyvateľ Gálie) + Marcus L. Crassus (potlačil Spartakovo povstanie, neskôr padol v boji s Partmi – r. 53 pred Kr.) + Gnaeus Pompeius (správca provincie Hispánia) – r. 53 zomiera Crassus => boj Ceasara a Pompeia o rozhodujúci vplyv na riadení republiky, Caesar vtedy v Gálii, Pompeius presviedča senátorov o nebezpečenstve Caesara pre republiku (závidel Caesarovi jeho úspechy a popularitu)=> Caesar sa rozhodne pre občiansku vojnu (proti Pompeiovi a jeho stúpencom), r. 49 pred Kr. s vojskom prekročí rieku Rubikon (hraničná rieka Itálie s Gáliou, „kocky sú hodené“), ovládne Rím, Pompeius utečie do Egypta, kde zavraždený => od r. 49 do r. 44 pred Kr. obdobie tzv. Caesarovej diktatúry.
- triumvirát: 43 pred Kr. – Gaius Octavius (synovec a adoptovaný syn Caesara) + Marcus Lepidus (veliteľ Caesarovej jazdy) + Marcus Antonius (veliteľ Caesarovej pechoty) – najprv spoločne porazili v ďalšej občianskej vojne republikánov (za to, že zavraždili Caesara), po víťazstve vzájomný konflikt, Lepidus sa stiahne z boja (stal sa kňazom), Antonius do Egypta - s prosbou o pomoc sa obrátil na Kleopatru (vzájomné sympatie – svadba), poštval si tým proti sebe senát (obával sa, že zaútočí spolu s Egypťanmi na Rím) – ďalšia očianska vojna, rozhodujúca námorná bitka r. 31 pred Kr. pri Actiu => porážka M. Antonia a Kleopatry (ich samovražda) + pripojenie Egypta k Rímskej ríši – od r. 27 pred Kr. Octavianus jediný vládca Ríma (vznik cisárstva)
Cisár – oficiálny titul vládcu Ríma, ktorého vznik a používanie sa prvýkrát spája s Gaiom Octaviom (od r. 27 pred Kr.)=> Octavius bol adoptovaným synom Caesara, okrem mnohých iných titulov používal aj „syn božského Caesara“– neskôr aj ostatní cisári, tak sa zo slova Caesar stalo slovo cisár.
Optimáti, populári – v čase krízy Rímskej republiky (prelom 2. /1. stor. pred Kr.) dve navzájom súperiace strany, populári – stúpenci reforiem, väčšinou jednoduchý ľud, na čele Gaius Marius; optimáti – proti reformám, bohatí aristokrati, veľkostatkári, na čele Lucius Cornelius Sulla .
- medzi nimi občianska vojna (88-82 pred Kr.), víťazi optimáti => Sulla sa stáva diktátorom
Princeps senatus – jeden z titulov cisárov („prvý medzi rovnými“ t.j. medzi senátormi), ktorý bol zavedený za 1. cisára Octavia => z toho pomenovanie pre 1. fázu rímskeho cisárstva – PRINCIPÁT (27 pred Kr. – 284 po Kr.)
C – Politický systém Rímskej republiky
Politická moc republiky rozdelená medzi viaceré úrady:
2 konzuli – najvyšší úradníci v republike volení senátom na 1 rok, hlavní správcovia štátu, najvyšší sudcovia, velitelia. Po meste ich sprevádzali 12 sluhovia – liktori, ktorí pred nimi niesli zväzky prútov (fasci) so sekerou – symbol moci.
Diktátor – druhý najvyšší úradník, dôležitý najmä v časoch vojny, kedy preberal všetky najdôležitejšie právomoci štátu (najmä hlavný vojenský veliteľ) – v čase vojny mal neobmedzené právomoci nad životom a smrťou všetkých Rimanov. Volený len na 6 mesiacov.
Senát – 300 (600) členný zbor bývalých úradníkov resp. vážených občanov, ktorý pomáhal novým úradníkom pri výkone ich funkcii. Senátori tiež volili úradníkov.
Prétori – pomáhali 2 konzulom riešiť súdne spory (sudcovia)
Kvestori – na starosti financie štátu
Edilovia – na starosti bezpečnosť a poriadok v Ríme
Cenzori – volili sa každých 5 rokov, robili odhad majetku, podľa toho boli Rimania zadeľovaní do majetkových tried. Zostavovali zoznam senátorov.
- postupne vznikali nové úrady napr. tribún ľudu, správcovia provincií (za cisárstva nazývaní legáti),...
- všetky úrady v republike boli čestné, neplatené!!!!
D – Vznik rímskeho impéria (ríše)
- budovanie ríše (vojenské výpravy Rimanov) – dlhodobý proces, začína v období vzniku rímskej republiky najprv ako nevyhnutnosť obrany voči vonkajším nepriateľom, neskôr prevláda túžba ovládať čo najväčšie územie a mať z toho ekonomické výhody.
Rimania: 1, najprv ovládnu územie celej Itálie – postupne porazia Etruskov, strednú Itáliu (latinské kmene), Samnitov, nakoniec aj Grékov na juhu Itálie, cca okolo r. 250 (220) pred Kr. ovládajú už celý Apeninský poloostrov. Na dobytom území politika „rozdeľuj a panuj“ t.j. s niektorými kmeňmi (mestami) spojenecké zmluvy, s inými kruté zaobchádzanie (vypálenie miest, otroctvo). 2, nasleduje ovládnutie Stredomoria – po 3 vojnách s Kartágom (nové provincie – Sicília, Sardínia, Hispánia, Afrika) 3, expanzia na východ – r. 146 pred Kr. porážka Grékov a vytvorenie provincie Achája, r. 133 pred Kr. ovládnutie Malej Ázie – vytvorenie provincie Ázia => hovoríme už o existencii Rímskej ríše 4, ku koncu obdobia republiky G.J. Caesar pričlení k Rímu Gáliu a 1. cisár Octavian získa územie Egypta + severnú hranicu Rímskej ríše v Európe posunie až ku toku riek Rýn a Dunaj (snažil sa aj o zisk území za Dunajom a Rýnom, ale neúspešne). Za cisárstva zisk nových území, ale už menšieho rozsahu, najväčšiu územnú rozlohu dosiahla Rímska ríša za vlády Trajána (98-117 po Kr.)
E – 4 Známi rímski cisári
1, Gaius Octavius Augustus (27 pred Kr. – 14 po Kr.) – 1. rímsky cisár, synovec Caesara a jeho adoptívny syn. Po porážke Antonia (viď 2. triumvirát) mu senát udelil všetky najdôležitejšie republikánske úrady (zdanie, že republika naďalej trvá, sám Octavius tvrdil, že chce obnoviť republiku) t.j. úrad konzula, tribúna ľudu, cenzora, najvyššieho kňaza + nové tituly – Syn božského Caesara, Imperátor (hlavný veliteľ vosk), Princeps senatus („prvý senátor medzi rovnými“). Jeho bezpečnosť zabezpečovali novovytvorená osobná stráž cisárov – pretoriáni. Provincie rozdelil na cisárske (pohraničné, spravoval ich ním poverený úradník – legát) a senátne (už spacifikované bez prítomnosti armády, správcov menoval senát). Podporoval chudobu – obilie, peňažné dary, politika „chlieb a hry“+ gladiátorské zápasy (chcel si tým zabezpečiť sympatie väčšiny Rimanov). Podporoval výstavbu mesta napr. Augustovo fórum (hlavné námestie v Ríme, obr. A), chrám Pantheon – obr.B, jeho veta: „zdedil som Rím z tehál, potomkom ho zanechávam z mramoru“, za jeho vlády zlatý vek literatúry – Vergílius, Horátius, Ovidius. V zahr. politike posunul sev. hranice k rieke Rýn a Dunaj, začal budovať Limes Romanus (viď zadanie B)
2, Nero (54-68 po Kr.) – na cisársky trón sa dostal vďaka svojej ambicióznej matke Agrippiny mladšej, ktorá nechala zavraždiť svojho manžela a predchádzajúceho cisára Claudia (neskôr dal Nero svoju matku tiež zavraždiť – urážlivo sa vyjadrovala o jeho umeleckom talente). Spočiatku vládol v zhode so senátom, často sa zúčastňoval súdnych pojednávaní (keď podpisoval rozsudok smrti, vraj povedal: „kiežby som sa nikdy nenaučil písať“), jeho hlavným radcom bol filozof SENECA. Postupne si začal namýšľať (aj právom), že sa voči nemu pripravuje sprisahanie (vraj aj Seneca, dá ho zavraždiť), veľké popravy, popravení mnohí senátori , senát ho vyhlási za nepriateľa štátu => Nero zo strachu spácha samovraždu („aký veľký umelec to vo mne hynie“). Známy zvrhlými sexuálnymi praktikami (vraj spával so svojou matkou Agrippinou, tiež nielen so ženami, ale aj s eunuchmi a mladými chlapcami), obdivoval grécku kultúru, sám sa považoval za veľkého umelca (skladal básne, sám ich prednášal v amfiteátroch, spieval a hral na citare, hral v divadelných hrách – trpel však veľkou trémou, potil sa, bol strnulý... ). Za jeho vlády začalo 1. krát prenasledovanie kresťanov (r. 64 požiar Ríma, podozrievaný Nero, obvinení z požiaru boli kresťania => zatýkanie, kruté tresty.
3, Marcus Aurelius (161-180) – „filozof na tróne“, veľmi vzdelaný (filozofický spis „Hovory k sebe samému“ – vznikol na Hrone počas Markomanských vojen), bol prinútený k obranným vojnám kvôli tlaku barbarov na hranice ríše, najprv na východe proti Peržanom, potom Markomanské vojny 166-180 – vojny Rimanov s kmeňmi Markomanov a Kvádov, Rimania prekračujú Dunaj a dostávajú sa na územie dnešného Slovenska => latinský nápis na skale v Trenčíne (Laugaritio) z r. 179, na SVK vznikajú vojenské tábory – Devín, Komárno, Bratislava.
4, Konštantín Veľký (306-337) – od r. 321 vládne samostatne, dovtedy spolu so spoluvládcami, ktorých porazil v občianskej vojne. Zrušil prenasledovanie kresťanov vydaním MILÁNSKEHO EDIKTU r.313 ( zrovnoprávňoval kresťanstvo s ostatnými náboženstvami), zvolal 1. cirkevný koncil (snem) do Nikaie (325) – tu riešený spor v kresťanskom učení – kresťanstvo vs. ariánstvo (popieralo božskú podstatu Ježiša Krista)- ariánstvo zavrhnuté, ustanovenie 7- dňového týždňa s nedeľou (tá na odpočinok a modlitby), za jeho vlády začali púte kresťanov do mesta Jeruzalem (iniciovala jeho matka Helena). Založil nové hlavné mesto Rímskej ríše – Konštantínopol (na mieste bývalej gréckej osady – Byzantion)
F – Rozdiel medzi principátom a dominátom
Principát – 1. obdobie cisárstva (27 pred Kr. – 284 po Kr.) – cisár vnímaný ako princeps senatus (prvý medzi rovnými senátormi) Dominát – 2. obd. cisárstva (284-476) – cisár vnímaný ako Domines et Deus (Pán a Boh), moc panovníka nebola obmedzovaná žiadnym úradom (senátom), zavedený za vlády cisára DIOKLECIANA.
G – Dôvody zániku rímskeho impéria
- r.395 rozdelenie ríše na 2 časti – Západorímsku a Východorímsku (po smrti cisára Theodosia), príčiny zániku ríše: a, problém zabezpečenia hraníc ríše (veľká ríša, ťažko sa chránia hranice, časté útoky barbarov – od r. 375 tzv. Veľké sťahovanie národov) b, chaos v správe krajiny (časté výmeny cisárov, voľby vzdorocisárov) c, nejednotnosť krajiny (veľa národov, kmeňov s rozdielnymi záujmami, kultúrou) d, obrovská korupcia, podplácanie, kupovanie úradov, pýcha a lakomosť úradníkov e, barbarizácia armády (v armáde aj vo velení cudzinci, aj Germáni)
H – Kultúrne bohatstvo Rimanov
1, ARCHITEKTÚRA – Anjelský hrad (pôvodne hrobka cisára Hadriána, v stredoveku väznica, obr. C), Koloseum (postavil cisár F. Vespasianus obr. D), Trajánov stĺp – obr. E, Konštantinov víťazný oblúk – obr. F, Dioklecianov palác v Splite – obr. G, Caracallove kúpele, Trajanove fórum, Hadrianov val (v UK), viď tiež obr. A+B 2, VYSPELÝ PRÁVNY SYSTÉM (rímske právo inšpiruje dodnes) 3, LITERATÚRA : Vergílius, Ovídius, Horatius 4, REČNÍCKE SPISY – Cicero, Seneca 4, DEJEPISECTVO – Titus Livius, Tacitus, Suetonius, Plutarchos ale aj Caesar (Zápisky o vojne v Galii) 5, SOCHÁRSTVO – Rimania napodobňovali sochy Grékov (tak sa nám zachovali kópie najvýznamnejších gréckych sôch)...
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Starověký Řím | Referát | 1 154 slov | |
Rím v čase kráľovstva a republiky | Ostatné | 1 226 slov | |
Staroveký Rím | Referát | 843 slov | |
Rím | Referát | 716 slov | |
Rím | Maturita | 3 163 slov | |
Staroveký Rím | Referát | 2 822 slov | |
Staroveký Rím, Dejiny Ríma | Maturita | 1 234 slov | |
Staroveký Rím | Referát | 1 561 slov | |
Staroveký Rím | Referát | 423 slov | |
Staroveký Rím | Maturita | 1 071 slov | |
Rím - história | Referát | 1 486 slov | |
Staroveký Rím | Učebné poznámky | 317 slov | |
Starověký Řím | Referát | 1 585 slov | |
Starověký Řím | Referát | 3 685 slov | |
Rím – Ranné cisárstvo | Učebné poznámky | 495 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#stredoskolska praca stary rimVypracované maturitné témy a otázky z dejepisu
Ďalšie práce z rovnakej sady | Rozsah | |
---|---|---|
1. svetová vojna v skratke | 1 721 slov | |
Tridsaťročná vojna (1618-1648) | 1 280 slov | |
Vývoj ČSR po 2. svetovej vojne | 1 816 slov | |
Fašizmus, nacizmus, sovietsky komunizmus | 1 557 slov | |
Francúzska revolúcia | 1 892 slov | |
Napoleónske Francúzsko | 1 873 slov | |
Obdobie praveku | 1 094 slov | |
Odboj voči fašizmu vo svete a na Slovensku | 1 760 slov | |
Reformácia, ciele, príčiny | 1 601 slov | |
Revolučné roky 1848/1849 | 1 727 slov | |
Slovania a Samova ríša | 1 279 slov | |
Slovenský štát | 1 390 slov | |
Slovenské národné obrodenie | 1 501 slov | |
Staroveký Rím | 2 280 slov | |
Staroorientálne štáty | 1 289 slov | |
Staroveký Egypt | 1 417 slov | |
Staroveké Grécko | 1 714 slov | |
Studená vojna | 1 675 slov | |
Slovenský a český odboj v priebehu 1. svetovej vojny | 1 589 slov | |
Uhorské kráľovstvo v stredoveku | 2 023 slov | |
Úvod do dejepisu | 823 slov | |
Nitrianske kniežatstvo, Veľká Morava | 1 768 slov | |
Versaillský systém, povojnová situácia v Európe | 1 514 slov | |
Vznik Česko-Slovenska | 1 828 slov | |
Zámorské objavy | 1 561 slov |