Staroorientálne štáty

Staroorientálne štáty

A – Staroorientálne štáty, charakteristické znaky

Staroorientálne štáty: 1, štáty, ktoré vznikli na území Mezopotámie (Mezopotámia=medziriečie, územie medzi riekami Eufrat a Tigris) – t.j. Akkadská ríša, Starobabylonská ríša, Asýrska ríša, Novobabylonská ríša, Perzská ríša 2, Staroveký Egypt 3, Staroveká India, Staroveká Čína príp. + Chetitská ríša (územie Malej Ázie)

Charakteristické znaky: 1, poloha v povodí veľkých riek (Mezopotámia-Eufrat+Tigris, Egypt-Níl, India-Indus+Ganges, Čína- Jang-Ce-Ťiang+Chuang-Che)

2, Striedanie obdobia daždov a obdobia sucha (s tým súvisia pravidelné záplavy, budovanie zavlažovacích zariadení, kanálov,...)=> prevláda poľnohospodárstvo

3, Spôsob vlády tzv. orientálna despocia, t.j. centrálna, neobmedzená moc panovníka, panovník vystupuje ako zástupca boha či samotný boh, je zároveň najvyšším kňazom, vojenským veliteľom, sudcom a hospodárskym správcom

4, spoločnosť je sociálne diferencovaná, t.j. rozdelená na vrstvy – na privilegovanú vrstvu (panovníci, kňazi, úradníci, vojenskí hodnostári), slobodné obyvateľstvo (obchodníci, roľníci, remeselníci) a otroci (pôvodne vojnoví zajatci)

5, polyteizmus (uctievanie viacerých bohov)

B – Pojmy

Mezopotámia <=> Starobabylónska ríša : Mezopotámia je územie medzi Eufratom a Tigrisom, na ktorom vznikali niektoré staroorient. štáty, Starobabylónska ríša je jedným zo staroorientálnych štátov, ktorý vznikol na území Mezopotámie

Palácové hospodárstvo: druh tzv. redistributivného (redistribúcia=prerozdelenie) hospodárstva, kde hlavnú úlohu pri organizovaní spoločnosti má vojenský náčelník, ktorý býval v paláci. Palácové hospodárstvo nasleduje po tzv. chrámovom hospodárstve.

Zikkuraty (A obr.): obdĺžnikové chrámy, ktoré vznikali v Mezopotámii, boli postavené na vyvýšenej plošine a okrem náboženskej funkcie mali aj funkciu hospodársku či kultúrnu. Zvykla sa v nich ukladať úroda. Zikkuraty obývali kňazi a pisári, ktorí viedli hospodárske záznamy=>pisári mali dôležité postavenie v spoločnosti. Väčšinou každý zikkurat vlastnil pozemky, na ktorých sa pestovali poľnoh. plodiny.

Kasta: v starovekej Indii uzavretá skupina ľudí, ktorí museli dedične vykonávať určité povolania. Kasty boli od seba prísne oddelené, nebolo možné prechádzať z jednej kasty do druhej (v niektorých častiach Indie platí dodnes).

Stúpa (B obr.): budhistické náboženské stavby v Indii (modlitebne), uchovávajú sa v nich telá či relikvie po významných náboženských predstaviteľoch budhizmu . Pôvodne to bola symbolická pohrebná mohyla na uchovanie Budhových pozostatkov.

C – Staroorientálne štáty a ich osobnosti

Oblasť Mezopotámie

Akkadská ríša 2300 – 1900 pred Kr.

- 1. centralizovaný štát na území Mezopotámie (ešte pred jeho vznikom tu existujú tzv. mestské štáty napr. Ur, Uruk, Lagaš, Kiš, Nippur, ktoré si zakladali pôvodní obyvatelia – Sumeri, najstarší národ v dejinách)

- najznámejší panovník – Sargon (pôvodne bol čašníkom resp. komorníkom v kráľovskom paláci v meste Kiš, neskôr poradcom kráľa, ktorého zvrhol z trónu)

- založil nové hlavné mesto – Akkad (dodnes neobjavené)

- známy ako veľký dobyvateľ („kráľ štyroch svetových strán“), dobyl takmer celú Babylóniu, ale aj napr. Cyprus, Krétu

- ďalším známym panovníkom bol synovec Sargona – Narámsín (Narámsínova stéla)

Starobabylonská ríša 1894 – 1594 pred Kr.

- vznik tejto ríše súvisel s vpádom kmeňa Amoritov do Mezopotámie, ktorí si podmanili pôvodné sumerské obyvateľstvo

- najvýznamnejší panovník – Chammurapi (šiesty v poradí, 1792-1750)

- oporou jeho moci – vojsko ( o vojakov sa staral, prideľoval im pôdu, keď zahynuli, postaral sa o ich rodiny)

- vládol absolutisticky (tzv. orientálna despocia), jeho vôľa bola zákonom, bol vnímaný ako boh

- známy je v súvislosti s tzv. Chammurapiho zákonníkom (jeden z najstarších právnych zákonníkov sveta)

- upravoval hospodárske vzťahy (zmluvy o prenájme pôdy, dobytka, spôsob obchodovania...),

vzťahy v rodinách, obsahoval tresty za zločiny,...

- podľa zákonníka však bolo obyvateľstvo rozdelené na 3 skupiny – privilegovaní, slobodní roľníci

(muškéni) a závislí obyvatelia – otroci

- v závislosti od príslušnosti ku skupine zákonník určoval tresty – privilegovaní –ich zákony chránili,

previnenia voči nim sa trestali podľa zásady „oko za oko, zub za zub“, muškéni – pre nich sa uplatňovala hlavná zásada tzv. zásada odplaty t.j. za každé previnenie voči nim bola pevne určená suma, ktorú musel previnilec zaplatiť

Asýrska ríša – do r. 612 pred Kr.

- Asýria – severná časť Mezopotámie

- najvýznamnejší panovník – Aššurbanipal (knižnica kráľa Aššurbanipala v Ninive – objavená archeológmi, tu zhromaždených

25 tisíc hlinených tabuliek s literárnymi dielami Sumerov)

- vo vojenských výpravách používali Asýrčania preslávené bojové vozy

Novobybylonská ríša 612 – 539 pred Kr.

- najznámejší panovník – Nabukadnezar (Nabuchonodozor)

- známy staviteľ: a, dal postaviť chrám boha Marduka, obr. C, (v biblii známy ako „babylonská veža“) , vstup do chrámu tvorila tzv. Ištarina brána, obr. D, tvorená farebnými glazúrovanými tehlami (v súčasnosti replika v Berlínskom múzeu) 

b, dal postaviť tzv. Semiramidine záhrady, obr. E, – niekoľkoposchodové terasovité záhrady s rastlinami a okrasnými stromami z celého vtedy známeho sveta ( Semiramis – manželka Nabukadnezara, perzska princezná, Nabukadnezar jej daroval tieto záhrady ako odškodnenie za svoju častú neprítomnosť, tiež aby jej cudzokrajné rastliny pripomínali ďaleký domov, za ktorým často smútila) – jeden zo 7 divov sveta staroveku

- zánik ríše spôsobený vpádom Peržanov

Staroveký Egypt – viď maturitné zadanie č. 4

Staroveká India

- obyvateľstvo rozdelené na kasty (1, brahmani-kňazi 2, kšatriovia – bojovníci 3, vaišovia – remeselníci, obchodníci, roľníci 4, šudrovia – na „špinavé práce“)

- v povodí riek Indus a Ganges vznikajú 1. mestá – Harappa a Mohendžo-daro

- najsilnejší štát, ktorý vznikol v Indii v staroveku – Magadhská ríša

- najvýznamnejší panovník – Ašóka (273-232, veľký stúpenec Budhovho učenia)

- prvé roky jeho vlády poznačené krutosťou, zbožný budhistický mních, ktorého

nechal mučiť, ho priviedol k viere

- zakladal budhistické kláštory, po celej ríši nechal na skaly a stĺpy vytesať nápisy,

obhajujúce zásady dharmy, cnostného konania (mnohé z nich dodnes zachované).

- sociálne orientovaný (vplyv budh. učenia), zakladal nemocnice, útulky

- podporoval náboženskú znášanlivosť

Staroveká Čína

- na území Číny vzniká v staroveku niekoľko nezávislých štátov

- najsilnejší: štát Čchin, ktorého panovník Čcheng (221-210 pred Kr.) ako prvý zjednotil celú Čínu

- vyhlásil sa za cisára, prijal meno Čchin–Š–chuang–ti („Prvý zvrchovaný cisár“)

- na obranu pred severnými kmeňmi Húnov začal stavať Veľký čínsky múr (vyše 5000 km dĺžka)

- už za života si dal vystavať hrobku s vyše 7000 hlinenými bojovníkmi so zbraňami z bronzu, v ktorej boli aj kone a bojové vozy (tzv. terakotová armáda). Hlinení vojaci boli v životnej veľkosti, mali chrániť vstup do hrobky, mali rovnaké telá, ale každý mal individuálne črty tváre (Dejepis I, str. 57)

D – Sedem divov sveta

- zoznam zostavil grécky antický spisovateľ Antipater zo Sidónu

• egyptské pyramídy – najstaršie zo 7 divov, ako jediný z divov môžme obdivovať aj dnes (dohromady okolo 60 pyramíd)
• Semiramidine visuté záhrady – v Babylone, viď C zadanie
• Artemidin chrám v Efeze – štyrikrát väčší ako Parthenon v Aténach, vyhorel, potom znovu postavený Alexandrom Veľkým (Efez – mesto v dnešnom Turecku)
• Diova socha v Olympii – autor Feidias, vysoká 12 metrov, Zeus sedel na tróne z cédrového dreva, vyzdobený zlatom, slonovinou a drahokami.
• Mauzoleum v Halikarnasse – hrobka Mausolea II., kráľa Kárie (dnešné Turecko)
• Rodoský kolos – obrovská socha boha Hélia, nevie sa, kde presne socha stála, ako vyzerala (vraj stála rozkročená v prístave, lode vplávali do prístavu popod nohy), na ostrove Rhodos
• maják na ostrove Faros v Alexandrii – 122 m vysoký, viackrát poškodený pri zemetrasení (v mnohých jazykoch sveta pharos=maják), stál vyše 1000 rokov

E – Materiálne a kultúrne bohatstvo staroorientálnych štátov

Mezopotámia: - Sumeri zostavili a používali najstaršie písmo na svete (obrázkové p. ―> klinové písmo)

- objavili koleso (ako súčasť hrnčiarskeho kruhu)

- vynašli pluh

- výborní stavitelia (zikkuraty)

- zostavili kalendár ( mesiac 4 týždne, týždeň 7 dní)

- najznámejšia literárna pamiatka – Epos o Gilgamešovi – Gilgameš – kráľ mesta Uruk, túžil po nesmrteľnosti, vykonal niekoľko hrdinských činov aby pochopil, že nesmrteľnosť mu zaistia len veľké činy)

- jeden z najstarších právnych predpisov – Chammurapiho zákonník

 - významná „kamenná“ pamiatka – Naramsinova stéla (viď Dejepis I. str. 37)

Staroveká India: - literárne pamiatky – védy (rôzne hymny, chválospevy, zaklínadlá, náboženské predpisy,... o spôsobe života Indov)

- náboženské stavby – stúpy (viď B zadanie)

- Indovia používali desiatkovú sústavy s použitím nuly

- literatúra: tzv. Bidpajove bájky (spísané za Ašoku)

- kolíska budhizmu (zakladateľ - Siddharta Gautama 563-483 pred Kr., nazývaný Budha t.j Osvietený, putoval po krajine, prišiel k poznaniu, že každé bytie človeka je utrpenie, ktoré možno odstrániť poznaním toho, čo utrpenie spôsobuje. Podľa Budhu spôsobujú ľudské utrpenie ich túžby, vášne, preto hlavným cieľom života na zemi má byť dosiahnutie nirvány (nirvána – doslovne „plameň, ktorý zhasol“ t.j. stav pokoja v duši)

Staroveká Čína: - objavy: papier, atrament, hodváb, kompas, pušný prach, tlačiarenská technika (písmena vyrezané z dreva)

- architektúra: Veľký čínsky múr

- sochárstvo: terakotová armáda

Staroveký Egypt: - viď matur. zadanie č. 4