Staroveký Egypt

Staroveký Egypt

A- Prírodné prostredie a jeho vplyv na formovanie egypt. štátu

- 1. roľnícke osady vznikajú v delte rieky Níl r. 4200 pred Kr. blízko oázy Fajjúm

- suché a teplé podnebie => život všetkých obyvateľov závislý od rieky Níl(Níl v Egypte uctievaný ako božstvo, samotní Egypťania svoju krajinu nazývali „Dar Nílu“)

- jarné topenie sa snehu v Etiópskej vysočine a prudké dažde spôsobovali pravidelné vylievanie rieky Níl zo svojich brehov a počas 4 mesiacov v roku zaplavovanie celého svojho údolia v Egypte až po oblasť delty.

- obrovské prívaly vôd so sebou každý rok prinášali tmavé úrodné bahno a zem s naplaveninami (čierna farba bahna => Egypt resp. úrodné nílske údolie a delta - „Čierna zem“, okolité územie – púšť – „Červená zem“), tu vznikali roľnícke spoločenstvá (naplaveniny a bahno až 3 km od toku rieky)

- na zabezpečenie zásob vody sa počas celého roka budovali zavlažovacie kanály (šadúfy – vodné čerpadlá)

- pravidelné sledovanie záplav, od nich závisela úroda a od úrody krajina (=> vznik egypt. kalendára – 365 dní)

- obyvateľstvo sa venuje najmä poľnohospodárstvu (obilie, vinná réva) + chov hovädz. dobytka, oviec, kôz + remeslá – brúsenie drahých kameňov a výroba šperkov, náramkov, prsteňov,...

B – Rozdelenie dejín Egypta, charakteristika jednotlivých období

- legendárny zakladateľ zjednoteného Egypta – Meni – okolo r. 3100 pred Kr. spojil Horný Egypt (horný tok rieky Níl) a Dolný Egypt do jednotného štátu, hlavným mestom sa stalo mesto Mennofer (Memfis)

- egyptské dejiny delíme podľa vládnucich dynastií (podľa gréckeho historika Marentheho, spolu 31 dynastií) na:

1, Starú ríšu (2635 – 2135 pred Kr.)

2, Strednú ríšu (2061 – 1785 pred Kr.)

3, Novú ríšu (1552 – 1070 pred Kr.) - medzi týmito obdobia tzv. prechodné obdobia, keď neexistuje centrálna moc (úpadok, rozbroje)

4, Neskorá ríša – od 10. stor. pred Kr. (30 pred Kr. – Egypt sa stal rímskou provinciou)

Stará ríša:

- centrum mesto Mennofer

- stavby monumentálnych pyramíd - 1. pyramída – stupňovitá (6 stupňov) Džóserova pyramída v Sakkáre-obdlžníkový pôdorys, obr. A (3.dynastia)

- 3 najväčšie egyptské pyramídy v Gíze – Chufuova (gr. Cheopsova) - 137 m (pôvodná výška 146m), do roku 1300, kedy bola postavená katedrála v anglickom Lincolne, najvyššia stavba sveta, Rachefova (Chefrenova), Menkaureho (Mykerinova) – jeden zu 7 divov sveta-obr.B (4. dynastia faraónov)

- tieto pyramídy stavané z kameňa

- 4. dynastia – panovník už uctievaný ako syn Boha Re

- 5. a 6. dynastia – postupné oslabovanie moci faraóna na úkor nomarchov (správcovia menších oblastí v Egypte)

Stredná ríša:

- nové hlavné mesto – Veset (gr. Téby)

- postavené pyramídy menej nákladné, stavané z tehál

- najvýznamnejší panovník – Senvosret III. – ovládol Núbiu a Sinajský polostrov,

- rozpad tejto ríše súvisí s nájazdmi Hyksósov (z hornatých púští z východu), ktorí útočili na koňoch a bojových vozoch (Egypťania vtedy nepoznali), vládli v Egypte cca 100 rokov

Nová ríša:

- najmocnejší panovníci v dejinách Eypta, časté dobyvačné vojny, za vlády 18. dynastie mal Egypt najväčšiu územnú rozlohu vôbec (Tutmose III. – Sinajský poloostrov, Palestína, Sýria)

- sobáše v rámci panovníckeho rodu spôsobujú degeneráciu vládnucej dynastie (napr. Amenhotep IV. – pretiahnutá hlava), čudné, výstredné správanie

- pokus o náboženskú reformu (zavedenie monoteizmu)– neúspešný (Amenhotep IV. = Achnaton)

- 2. obdobie veľkej staviteľskej aktivity (Ramesse II., Ramesse III. z 19. dynastie) – nové chrámy v Karnaku, Luxore, v Abu – Simbel

Neskorá ríša

- postupný úpadok faraónovej moci (dôkaz napr. vláda černošskej dynastie z Núbie)

- Egypt sa postupne dostáva do závislosti od Asýrie, Perzskej ríše, Alexandra Veľkého (Egypťania ho vítali ako osloboditeľa od perzskej nadvlády),r. 30 pred Kr. ho ovládnu Rimania

C – Pojmy

Hieroglyfy – egyptské obrázkové písmo, jednotlivé znaky vyjadrovali nejaké predmety alebo činnosti, ktoré sa s predmetmi spájali (napr. 2 nohy = ísť, chodiť). Používali sa na zaznamenávanie dôležitých udalostí alebo náboženských textov. Na zaznamenávanie bežných udalostí sa používalo tzv. hieratické písmo. Hieroglyfické písmo rozlúštil r.1822 francúzsky lingvista Champolion na základe tzv. Rosettskej dosky (čierna, dvojjazyčne popísaná doska z granitu nájdená počas Napoleonovej výpravy do Egypta r. 1799 v meste Rosetta-preto Rosettská doska, obsahovala tri zhodné nápisy, dva egyptské (v hieroglyfickom a démotickom písme) a jeden grécky preklad, nachádza sa v Britskom múzeu).

Kanopy – nádoby, do ktorých sa pri mumifikovaní mŕtvych ukladali vnútornosti zosnulých (obr.C)

Amon – podľa egyptského náboženstva jeden z troch bohov – stvoriteľov (Ptah, Re, Amon) a najvyšší boh počas Novej ríše. Jeho hlavný chrám sa nachádza(l) v Karnaku.

Faraón – vládca starovekého Egypta, v rukách sústredil najvyššiu politickú, náboženskú a súdnu moc. Zo začiatku boli pokladaní za synov bohov a ich zástupcov na Zemi, neskôr za samotných bohov. Už počas ich života sa im preukazovali božské pocty.

Sfinga - v staroegyptskom umení monumentálna socha s telom leva a hlavou kráľa (ojedinele božstva), ľudská tvár mala individuálne črty panovníka, levie telo symbolizovalo jeho moc. Najznámejšia je tzv. Veľká sfinga v Gíze (obr. D), mala strážiť posmrtný pokoj faraónov.

Papyrus – paleografický materiál na písanie, vyrobený z rastliny šachor papyrusový (Cyperus papyrus), ktorá rastie až do výšky 5 metrov a kedysi bola veľmi rozšírená v Egypte v delte Nílu... steblá papyrusu sa narezali na prúžky, uložili sa na seba, takto vytvorený pás sa natrel bielou farbou, po vyschnutí sa naň písalo štetcom čiernou alebo červenou farbou (papyrusové zvitky).

Mumifikácia – umelý spôsob konzervovania mŕtveho ľudského tela napúšťaním a natieraním látkami zamedzujúcimi jeho rozklad (presný popis viď str. 46 Dejepis 1. ročník – Z hlbín archívov). Podľa sociálneho postavenia ukladali tela mŕtvych do drevených sarkofágov, tela faraónov do truhiel zo zlata a iných drahých kovov. Dôvod mumifikácie: Egypťania verili, že ak chcú po smrti žiť, musí ich telo aj po smrti zostať neporušené.

D – Najznámejší egyptskí faraóni

- stavitelia veľkých pyramíd – Džóser, Chufu, Rachef, Menkaure

- najväčší egyptskí dobyvatelia – Senvosret III., Tutmóse III.

- žena faraónka – Hatšepsovet (matka a regentka nedospelého Tutmósa III.) - hovorila o sebe v mužskom rode a dávala sa zobrazovať s panovníckou „božskou bradou“, významná staviteľka - zádušný chrám v Dér el-Bahrí vybudovaný priamo v skale (obr.E)

- faraón – náboženský reformátor – Amenhotep IV., zaviedol monoteizmus, vyhlásil nového a jediného boha – Atona (slnečný kotúč), chcel tým obmedziť neúmerne veľkú moc amonových kňazov, zmenil si meno na Achnaton, založil nové hlavné mesto Achetaton, Egypťania ho považovali za kacíra, jeho nábož. reforma bola nepopulárna, po jeho smrti zrušená, jeho manželkou bola Nefertiti, považovaná za jednu z najkrajších žien staroveku.

- „najslávnejší“ faraón – Tutanchamón – vládol len necelých 10 rokov (od 9. roku života), za svojho života bol bábkou v rukách Amonových kňazov, nič dôležité nevykonal („Jedinou pozoruhodnosťou v jeho živote bolo, že zomrel a bol pochovaný“ - Howard Carter), slávnym sa stal až r. 1922, keď jeho nádhernú hrobku s pohrebnou maskou zo zlata objavil pri vykopávkach anglický archeológ Howard Carter (obr.F)

- najväčší a najmocnejší faraón – Ramesse II. – veľký dobyvateľ, 30 rokov bojoval proti Chetitom, s nimi jedna z najväčších bitiek staroveku r. 1285 pred Kr. pri Kadeši na rieke Orontes, skončila nerozhodne, podpísaná mierová zmluva (1. mierová zmluva na svete, ktorej text sa zachoval). Ramesse si za manželku zobral chetitskú princeznú, rieka Orontes sa stala ich spoločnou hranicou. – múmia Ramessa II. sa nachádza v Káhire (obr. G), roku 1974 si egyptológovia z múzea v Káhire všimli, že stav múmie sa rapídne zhoršuje. Rozhodli sa poslať Ramesseho letecky do Paríža na preskúmanie. Ramesseovi bol vydaný egyptský pas, v ktorom bolo ako zamestnanie uvedené „kráľ (zosnulý).“ Múmia bola prijatá na parížskom letisku so všetkými vojenskými poctami, aké prislúchajú návšteve cudzieho panovníka.

- významný staviteľ - veľká stĺpová dvorana Amonovho chrámu v Karnaku (134 kolosálnych stĺpov)–obr.H

- chrám v Luxore (tiež tvorené masívnymi stĺpmi)

- Ramesseum – zádušný chrám Ramessa II. postavený vo Vesete (obr.I)

- chrám v núbijskom Abú-Simbele vytesaný do strmej pieskovcovej skaly nad Nílom (obr.J).

- Kleopatra – milenka Caesara, manželka Antónia (aj keď svadba je sporná)

E – Materiálne a kultúrne bohatstvo Egypťanov

- pyramídy- mohutné hrobky (faraónov) v tvare ihlanov („predchodcovia“ pyramíd – mastaby t.j. hrobky v podobe ležiaceho kvádra), Herodotos opísal stavbu pyramíd, podľa neho sa pyramída stavala stupňovito, t.j. pomocou kládkovych zariadení (žeriavov) sa postupne ukladali obrovské kvádre jeden na druhý. Kamenné bloky na stavbu pyramíd sa ťažili v kameňolomoch na pravom brehu rieky Níl, prepravovali sa loďami po Níle, posúvaním na drevených koloch po piesku, stavebných prác sa zúčastňovali roľníci v čase 4-mesačných záplav.

- súčasťou pyramidového komplexu bol aj zádušný chrám, kde sa konali slávnostné pohrebné obrady

- chrámy v Luxore, Karnaku, Abu-Simbeli, hrobky v Údolí kráľov (obr.K)

- papyrus – materiál na písanie vynájdený Egypťanmi

- sfingy - sochy s telom leva a hlavou kráľa

- hieroglyfické písmo – Egypťania používali písmo medzi prvými na svete

- Egypťania ako prví na svete začali skúmať ľudské telo (mumifikácie), starali sa o chrup človeka – zakladatelia medicíny

- položili základy astronómie (pozorovali oblohu, dávali mená hviezdam a planétam)

- literárna pamiatka - tzv. Knihy mŕtvych – staroegyptské pohrebné texty, súčasť pohrebnej výbavy Egypťanov, obsahovali rôzne zaklínadlá, aby sa zosnulým na druhom svete dobre žilo (existovalo dokonca zaklínadlo „zabraňujúce, aby sa človek prevrátil naruby a pojedal výkaly.“)