Staroveké Grécko

Staroveké Grécko

A – Teritoriálne rozdelenie, prírodné podmienky, poloha, chronológia starovekého Grécka

V období staroveku zaberali grécke kmene územie: 1, pevninské Grécko (Macedónsko, Tesália, Peloponéz, Atika – Atény, Sparta, Korint, Olympia,...)

2, ostrovy v Egejskom mori (Lesbos, Rhodos, Kréta,...)

3, západné pobrežie Malej Ázie (Trója, Efezos,...)

4, medzi 8.-6. stor. pred Kr. v čase tzv. Veľkej gréckej kolonizácie osídľujú Gréci aj územia južnej Itálie, Sicílie, Azúrové pobrežie dnešného FRA a ŠPA, úžiny Bospor a Dardanely, pobrežie Čierneho mora

Prírodné podmienky: - prevažne hornaté oblasti vhodné na chov oviec, kôz

- nedostatok poľnohospodárskej pôdy (len cca 20% gréckych oblastí poľnoh. pôda, Kréta – obilnica Grécka)

- veľké nerastné bohatstvo (biely mramor, meď, zlato, striebro,...) => predpoklad pre rozvoj remesiel, obchodu

Poloha: - veľmi výhodná hlavne pre rozvoj obchodu (križovatka medzi Európou, Afrikou, Áziou)

Chronologické rozdelenie: 1, obdobie najstarších gréckych civilizácií - 3./2. tisícročie – 12 stor. pred Kr. (Minojská, Kykladská, Mykénska kultúra) 2, Temné (Homérske) obdobie – 12. stor. – 800 pred Kr.

3, Archaické obdobie – 800 – 500 pred Kr.

4, Klasické obdobie 500 – 338 pred Kr.

5, Helenistické obd. 338 – 146 pred Kr.

B – Stručná charakteristika jednotlivých období

1, obdobie najstarších gréckych civilizácií:

Minojská civilizácia: - na ostrove Kréta

 - najstaršia európska civilizácia, obyvatelia poznali a používali písmo (lineárne písmo typu A – najstaršie európske písmo) - stavby labyrintov (rozsiahle paláce s komplikovanou sieťou chodieb a miestností, pripomínali bludiská => labyrinty)

- zánik spôsobený vpádom Achájcov, výbuchom na ostrove Théra (mohutná prívalová vlna)

Kykladská civilizácia: - na tzv. Kykladských ostrovoch (Délos, Naxos, Théra) – Kyklos – gr. kruh

 - hlavný kultúrny prejav: sošky z bieleho mramoru, zobrazujúce väčšinou nahé ženy – Idoly (obr.A)

Mykénska civilizácia:- na pevninskom Grécku, centrum mesto – Mykény (najstaršie mesto pevninského Grécka)

- najznámejší archeologický objav– posmrtná Agamemnonova maska (obr.B) - objaviteľ H. Schliemann, v skutočnosti však nepatrila Agamemnonovi, kráľovi Mykén, je staršieho dáta

- v tomto období sa odohrala tzv. Trójska vojna (Gréci vedení Spartou a Mykénami vs. Trója, 10 ročná vojna, trójsky kôň, 1870 objavil Tróju Heinrich Schliemann, západné pobrežie Malej Ázie)

2, Temné (Homérske) obdobie – 12. stor. – 800 pred Kr.

- obyvateľstvo v tomto období nepoužívalo písmo => temné obd., hlavný písomný prameň z tohto obdobia – epos Odyseus od Homéra=> homérske obd.

3, Archaické obdobie

- obdobie tzv. veľkej gréckej kolonizácie (viď A zadanie)

- obdobie vlády tzv. rodovej aristokracie (privilegovaná vrstva v spoločnosti, ktorých majetok a postavenie sa dedí z generácie na generáciu)

- vznik 1. tyranii (tyrania – vláda jedinca obklopeného silnou armádou), tyranie narúšali vládu rodovej aristokracie (po popredia ľudia schopní), podporovali rozvoj kultúry a umenia napr. Peisistratova tyrania v Aténach

- vznik filozofie (gr. filein-milovať, sofia-múdrosť) – 1. filozofi hľadajú pralátku, z ktorej vznikol svet (napr. Táles z Milétu – pralátka voda)

- začali sa pravidelne konať Olympijské hry (776 pred Kr.) – na počesť boha Dia, každé 4 roky, disciplíny:beh, pästné zápasy, hod diskom, oštepom, konské záprahy, umelecké súťaže – prednes, spev; olympijský víťaz všeobecne uctievaný, úcta podporená zhotovením sochy; kalokagatia – ideál krásy a dobra, tela a duše, ktorý vyznávali Gréci; počas hier sa nesmeli viesť žiadne vojny – ekechéria t.j. posvätný mier

4, Klasické obdobie

- v popredí 2 najsilnejšie grécke mestské štáty – SPARTA a ATÉNY

- obdobie najväčšieho kultúrneho rozmachu starovekého Grécka (kultúra klasického grécka viď zadanie ), v Aténach demokratické zriadenie

- konflikt medzi gréckymi mestskými štátmi a Perzskou ríšou (grécko-perzské vojny), občianska vojny – peloponézska vojna

5, Helenistické obdobie

- grécke oblasti zjednotené pod nadvládou Macedónie

- dobyvačné výpravy Alexandra Veľkého Macedónskeho

C – Porovnanie politického systému Atén a Sparty

Sparta: - vojenský charakter štátu, všetko v štáte podriadené záujmom armády

- vojakmi sa mohli stať len Sparťania (bola ich menšina, cudzinci sa venovali obchodu a remeslám, otroci(heilóti) práci na poli), tí dostávali od štátu pôdu a otrokov, ktorí na pôde pracovali

- tvrdá vojenská výchova – 6 -20 rokov: vojenský výcvik, 20-60 rokov: vojenská služba, základná výzbroj vojaka: ťažké brnenie, oštepy a meče => Sparťania mali najsilnejšiu pozemnú pechotu v celom Grécku

- typické pre Sparťanov – striedmy život, stručné, lakonické vyjadrovanie

- na čele štátu dvaja králi (v čase vojny hlavní velitelia vojska), rada starších (gerúzia) – poradcovia 2 kráľov, činnosť kráľa kontrolovali tzv. efori (5 eforov)

Atény: - od 6. stor. pred Kr. demokratický štát (demokracia – demos: ľud, kratia: vláda)

- základným predpokladom vzniku demokratického zriadenia – Kleistenova reforma - Kleistenes – aténsky politik, r. 508 pred Kr. vydal novú ústavu, tá rozdeľovala obyvateľov Atén podľa územnej príslušnosti do 10 fýl, všetci obyvatelia (občania) Atén mali podľa tejto ústavy nezávisle od veľkosti majetku rovnaké práva (každý mal právo voliť a zastávať úrady). Kleistenes zreformoval tzv. Solónovú ústavu (Solón – aténsky politik, r. 594 pred Kr. – Solónova ústava - rozdeľovala obyvateľov Atén do 4 skupín v závislosti od výšky majetku, len najbohatší mali politické práva – timokracia: vláda bohatej menšiny; zrušil dlžné otroctvo t.j. otroci predaní do otroctva za dlhy, ktoré nemohli splácať boli vykúpení z otroctva z prostriedkov štátnej pokladnice)

- hlavným politickým úradom demokratického zriadenia Atén – eklézia (ľudové zhromaždenie) – pravidelné zasadnutia (každých 9 dní), mohol sa ich zúčastniť každý dospelý občan Atén (ženy nie); Právomoci eklézie: -1, zúčastnení mohli predkladať návrhy zákonov, hlasovali o nich 2, spomedzi zúčastnených sa volili (žrebovali) úradníci resp. porotné súdy, ktoré riešili konkrétne súdne spory 3, eklézia rozhodovala o vojne a mieri (zahraničná politika) 4, eklézia kontrolovala úradníkov 5, určovala výšku daní a ciel

- hlavní úradníci Atén – archonti – sa žrebovali spomedzi zúčastnených na eklézii, len najvyšší aténsky úradník – stratég – sa volil z najvhodnejších kandidátov (z každej fýly 1 stratég = zbor 10 stratégov), stratég v čase vojny velil aténskemu vojsku

- úrady neboli platené, funkcie boli čestné

- ostrakizmus - tzv. črepinový súd, prebiehal na zasadaní eklézie raz ročne, na hlinené črepiny sa napísalo meno nepriateľa demokratického zriadenia Atén (skutočného, domnelého), osoba s najväčším počtom hlasov bola na 10 rokov poslaná do vyhnanstva

- vrchol demokracie dosiahli Atény za vlády Perikla („zlatý vek demokracie“) – systém tzv. priamej demokracie

- Atény – námorná veľmoc

D – 3 osobnosti Atén

Solón, Kleistenes – viď C zadanie

Temistokles – ako jeden z archontov podnietil výstavbu Pirea (Pireus) – najväčšieho a najbezpečnejšieho prístavu na gréckej pevnine - presvedčil ľudové zhromaždenie (ekléziu), aby na obranu proti útokom Peržanov začali Aténčania budovať mohutnú námornú flotilu (po bitke pri Maratóne) – cca 200 triér – obr.C (triéry => veslá umiestnené v troch radoch nad sebou)

Perikles – najobľúbenejší aténsky politik (o obľúbenosti svedčí fakt, že bol 14-krát po sebe zvolený za hlavného stratéga 443-429 pred Kr.)

- zaviedol tzv. diéty pre chudobnejších občanov Atén (preplácali sa im napr. práca v úradoch, účasť na eklézii, návštevy divadiel a pod.) => správa štátu sa stala záležitosťou všetkých občanov Atén

- začal obnovovať vojnou zničené Atény (r.480 – zničené Peržanmi počas grécko-perzských vojen) napr. mesto dal obohnať mohutnými tzv. Dlhými hradbami, dal vystavať Akropolu obr. D (kopec nad mestom, kde vystavané nové chrámy – najznámejší chrám: Parthenon zasvätený bohyni Aténa)

E – Grécko-perzské vojny, peloponézska vojna

Grécko-perzské v. (492-479/449 pred Kr.) – príčiny: 1, územná rozpínavosť Perzskej ríše 2, boj o kontrolu obchodu v Stredozemnom mori

Bezprostredná príčina: Peržania zaútočia na grécke oblasti v Malej Ázii, Atény poskytnú napadnutým oblastiam pomoc => hnev Peržanov

- 3 výpravy Pežanov: 1. výprava r.492 – nebojovalo sa, Perzské loďstvo zničila búrka pri myse Athos

1. výprava 490 pred Kr. – Peržania sa vylodia pri Maratóne, tu ich však Aténčania pod vedením Miltiada porazia (beh aténskeho vojaka Feidippida z Maratónu do Atén 42km 195m, po oznámení radostnej správy o víťazstve svojich od vyčerpania zomrel)
2. výprava 480 – Peržania pod vedením Xerxesa víťazia pri Termopylách, vyplienia Atény a okolie, Aténčania utečú na ostrov Salamína, kde Peržanov porazia, po tam strávenej zime rozhodujúca bitka pri Platajách - 479 – definitívne víťazstvo Grékov)

Peloponézska vojna (431-404 pred Kr.) – občianska vojna medzi Spartou (Peloponézskym spolkom) a Aténami (Aténskym námorným spolkom), hlavná príčina: obchodné a námorné súperenie o dominantné postavenie v Grécku

- Sparta mala prevahu na súši, Atény na mori, o víťazstve vo vojne rozhodlo:1, mor v Aténach, ktorý prepukol r.429 pred Kr. - 1/3 vojakov †, aj Perikles † 2, finančná výpomoc Peržanov, ktorí financovali výstavbu spartského loďstva

- vo vojne víťazí Sparta => zruší demokratické zriadenie v Aténach, obidve veľmoci však z vojny vychádzajú oslabené, neskôr to využije Macedónia, r. 338 v bitke pri Chaironei víťazí Filip II. (macedónsky kráľ) nad gréckymi vojskami=> násilné zjednotenie Grékov pod vedením Macedónie

F – Alexander III. Veľký (nar. 356 pred Kr., ako macedónsky kráľ vládol 336 – 323 pred Kr.)

- syn Filipa II. macedónskeho kráľa, víťaza pri Chaironei;

- jeho hlavným vychovávateľom bol Aristoteles (najznámejší grécky filozof) – zo svojich vojenských výprav zasielal Alexander Aristotelovi vzorky neznámych rastlín a živočíchov...

- Alexander veľmi odvážny (bojoval vždy v prvej línii), skvelé organizačné schopnosti, ale aj namyslený a panovačný

- najväčší vojvodca staroveku: dobyl Perzskú ríšu (vtedy najväčšiu ríšu staroveku s hlavným mestom Persepolis), Egypt (tu ho vítali ako osloboditeľa spod perzskej nadvlády, vyhlásený za faraóna), plánoval ovládnutie Indie, vyčerpanosť vojakov ho prinútila na návrat => ovládnutie Indie neúspešné

- po ovládnutí Perzie sa oženil s perzskou princeznou Roxanou – chcel tým podporiť kultúrne spolužitie Grékov a Peržanov (hromadná svadba 10 tisíc jeho vojakov s perzskými ženami) => prepojil grécku a orientálnu kultúru a vytvoril tak tzv. helenistickú kultúru

- stal sa povýšeneckým (zaviedol perzský dvorný ceremoniál s povinným pokľaknutím pre panovníkom, obliekal sa do nádherných perzských šiat => odpor jeho gréckych vojakov)

- na svojich výpravách zakladal nové mestá, 18 z nich pomenoval po sebe - Alexandria (najznámejšia Alexandria v Egypte, tu sa nachádzala najväčšia knižnica staroveku + Alexandrijský maják (maják na ostrove Faros, jeden zo 7 divov sveta))

- jeho obľúbený kôň – Bukefalos (po ňom dokonca pomenoval jedno z novozaložených miest)

- zomrel pravdepodobne na maláriu r. 323, po smrti sa jeho obrovská ríša rozpadla na niekoľko častí (Egypt- vládli Ptolemaiovci, Sýria- Seleukovci, Macedónia – Antigonovci)

- r. 146 pred Kr. – Rimania si podmanili celé Grécko a vytvorili provinciu Achája

G – Kultúrne bohatstvo Grékov

Grécko – kolíska európskej kultúry

- 1. európske písmo na ostrove Kréta – lineárne písmo typu A

- v Grécku vzniklo divadlo (vyvinuli sa z dionýzií t.j. zo slávnosti na počesť boha Dionýza-ochrancu vinohradov), hrali sa tragédie- o bohoch a mytologických hrdinoch: AISCHYLOS, SOFOKLES, EURIPIDES a komédie- výsmech z ľudských vlastností: ARISTOFANES; divadelné predstavenia sa hrali v amfiteátroch (najznámejší amfiteáter v Epidaure – vynikajúca akustika, šepot na javisku počuť až v najvrchnejšom poschodí hľadiska – obr.E)

- nové vedné disciplíny: história (zakladateľ Herodotos: Grécko-perzské vojny, Tukydites: Peloponézska vojna), filozofia: Táles z Milétu (hľadanie apeironu- pralátky), logika, botanika, fyzika, politológia – Aristoteles

- zdokonalenie sochárstva: Feidias – najznámejší sochár (výzdoba Parthenonu, socha Dia v Olympii), Myrón – socha Diskobolos - obr.F

- sochy zidealizované s dokonale vypracovanými telami

- vznik 3 nových architektonických slohov: a, dórsky b, iónsky c, korintský (viď DEJEPIS I. str. 68)

- rozvoj architektúry – nové budovy: chrámy, knižnice, športoviská (palestry),divadlá (amfiteátre)