Studená vojna

Studená vojna

A – Príčiny rozpadu protihitlerovskej koalície po 2. svet. vojne

1, rozdielné názory na povojnové usporiadanie sveta-USA: nechceli, aby sa posilňoval vplyv ZSSR v Európe + aby bola v európskych krajinách zaručená voľná hospodárska súťaž t.j. rešpektovanie princípov kapitalizmuZSSR: chcel slabú Európu, ktorá by podliehala jeho nátlaku pokiaľ možno s krajinami, kde bude prevládať socialistické zriadenie s riadeným hospodárstvom a veľkým vplyvom štátu na ekonomiku danej krajiny.

2, spory medzi členmi koalície o tom,ako riadiť (spravovať) dobyté územie Nemecka – po vojne rozdelenie NEM a Berlína na 4 okupačné zóny – americkú, sovietsku, francúzsku a anglickú – USA,VB, FRA za postupné zjednotenie, ZSSR proti (viď 1. berlínska kríza) – problém Nemecka sa dočasne vyrieši r. 1949 – vzniknú 2 nemecké štáty: NSR (Nemecká spolková republika) a NDR (Nemecká demokratická republika – na území, obsadenom ZSSR, socialistická krajina pod vplyvom ZSSR)

3, strata veľmocenských pozícií VB (strata kolónii) a FRA (zničené hospodárstvo) po II. svetovej vojne, to viedlo k => postupnému sformovaniu dvoch „superveľmocí“ – ZSSR, USA - superveľmoci preto, že ako jediné krajiny na svete vlastnili vtedy atómové bomby

B – Pojmy: studená vojna, železný múr, kolonizácia resp. dekolonizácia

Studená vojna: stav trvalého napätia v medzinárodných vzťahoch po 2. svetovej vojne – vzťahy medzi 2 stranami konfliktu veľmi chladné, na bode mrazu => studená vojna, stav na pokraji vojny medzi 2 blokmi (kapitalistickým resp. socialistickým) resp. 2 superveľmocami, pričom k priamej konfrontácií medzi nimi nedochádza, obidve zúčastnené strany si uvedomujú, že by to pre celý svet znamenalo katastrofu (nukleárna vojna); vojna špionáži a ekonomických blokád. Znaky studenej vojny: 1, bipolárnosť – t.j. existencia 2 blokov (kapit. a social.) 2, neustále zbrojenie – slúži na vzájomné zastrašovanie 3, globalizácia lokálnych konfliktov – úplne malé konflikty sa stávajú veľkými problémami napr. vojna v Kórei, Vietname,...

- pojem 1. krát použil Bernard Baruch, poradca amerického prezidenta H. Trumana pre zahraničie, H. Truman a jeho tzv. Trumanova doktrína – t.j. politika zadržiavania komunizmu (USA sa mali angažovať vo svetovej politike, aby sa komunizmus nerozširoval do ostatných krajín- komunizmus braný ako hrozba pre všetky demokratické krajiny na čele s USA)

- symbol studenej vojny – Berlínsky múr – obr. A (2. berlínska kríza, rozdeľoval Berlín na 2 časti – západný (kapitalistický) + východný (socialistický), „postavený“ v noci z 12. na 13. augusta 1961, kedy armáda, polícia a pohraničná stráž NDR obsadia hranice k Západnému Berlínu, tým prerušia spojenie medzi Východným a Západným Berlínom – malo sa tým zabrániť masovému odchodu občanov NDR do Západného Berlína resp. NSR, v nasledujúcich týždňoch dochádza k vybudovaniu opevnených hraníc – vysokého múru - medzi 2 časťami Berlína; celková dĺžka múra 165 km, zbúraný 9. novembra 1989 )

Železný múr resp. železná opona – termín, ktorý 1. krát použil W. Churchill na svojom prejave na americkej univerzite vo Fultone: „od pobaltského Štetína až poTerst v Jadranskom mori sa naprieč európskym kontinentom spustila železná opona...“ Termínom Churchill vyjadroval vytváranie nepriepustnej hranice na prienik informácií (viditeľným prejavom rozdelenia – ostnatý drôt na hraniciach) z krajín východného bloku, ktoré boli pod vplyvom ZSSR.

Dekolonizácia –proces rozpadu koloniálnych impérií (britského, francúzskeho, holandského, amerického) vybudovaných v 19. storočí a vznik národných štátov najmä v Afrike a Ázii, ku ktorému dochádza po 2. svetovej vojne (napr. 1947 – vznik nezávislej Indie a Pakistanu, 1956 – vznik nezávislého Maroka, Tuniska, 60. te roky 20. stor.– dekolonizácia celej Afriky)

C – Prejavy studenej vojny

1, preteky v zbrojení medzi superveľmocami – vznik dvoch vojenských blokov – 1949 NATO (západný blok), 1955 – Varšavská zmluva (východný blok), preteky v dobývaní vesmíru – o to, kto 1. vo vesmíre, na mesiaci (vo vesmíre Sovieti – 1. muž vo vesmíre Jurij Gagarin 1961, na mesiaci 1. Američania – Neil Armstrong - a Edwin Aldrin 1969 – obr. B)

2, súperenie na športoviskách (napr. 1980 LOH v Moskve – hry bojkotovali krajiny západného bloku, na oplátku LOH 1984 v Los Angeles – hier sa nezúčastnili krajiny východného bloku)

3, lokálne vojenské konflikty – napr. vojna v Kórei, Vietname, Afganistane, ... – do nich zainteresované obidve strany zo strachu, aby jedna ideológia neposilnila na úkor druhej

4, obmedzená sloboda voľného pohybu (cestovania do iných, najmä západoeurópskych krajín) obyvateľov krajín východného bloku (krajiny východného bloku: ZSSR, Poľsko, ČSSR, Maďarsko, NDR, Rumunsko, Bulharsko, Juhoslávia, Albánsko) – aby východoeurópania nespoznali výhody života v kapitalistických krajinách (vo východoeurópskych krajinách slabý výber tovarov, nedostatok tovarov („podpultový tovar“), veľké rady na niektoré druhy tovarov napr. pomaranče, banány,... uniformita v obliekaní, bývaní,...), preto zákaz=> úteky, emigrácie na Západ

D – Vojenské resp. nevojenské konflikty v rámci studenej vojny – 2 konflikty bližšie opísať

A, 1. Berlínska kríza 1948/1949 – ZSSR zablokovalo cestnú, vodnú a železničnú dopravu z Východného do Západného Berlína – tzv. blokáda Berlína – bola to reakcia ZSSR na to, že západní spojenci vyvíjali snahy, aby sa celé Nemecko stalo súčasťou západného bloku (Stalin dúfal, že po vyčerpaní zásob západní spojenci Berlín opustia, tým by zabránil zjednoteniu NEM a jeho pripojeniu k západným krajinám) – 11 mesiacov trvalá blokáda, neúspešná – USA po celý čas zásobovalo Berlín letecky (letecký most), blokáda zrušená => kompromis medzi 2 blokmi – vznik NSR

a NDR => definitívne rozdelenie Európy na dva bloky – kapitalistický a socialistický

B, 2. Berlínska kríza 1961 – stavba Berlínskeho múru (aj po vzniku NSR a NDR Berlín rozdelený na Západný Berlín (kapitalistický) a Východný Berlín (socialistický) – rarita) dôvod: viď B- zadanie

C,Kórejská vojna 1950 – 1953 – r. 1945 oslobodzovaná Kórea od Japoncov od juhu Američanmi, od severu Sovietmi, po oslobodení vojaci oboch krajín zostávajú v Kórei, hranica – 38 rovnobežka, r. 1950 Kim-ir-sen (komunista) chcel Kóreu zjednotiť – obsadí aj juh KOR – zásah USA, ktorí proti moci komunistov v celej Kórei – vojna, Američania uvažujú dokonca o použití atómovej bomby v krajine, nakoniec definitívne rozdelenie Kórei na komunistickú Severnú Kóreu a kapitalistickú Južnú Kóreu (tento stav trvá doteraz)

D, Vojny na Blízkom Východe – arabsko-izraelské vojny, do ktorých zapojené novovzniknuté nezávislé krajiny – Egypt, Jordánsko, Irak, Libanon, Sýria, Izrael (vznikol r. 1948) – konflikty medzi Arabmi a Židmi, spory o Suezský prieplav, o zásoby ropy – do sporov sa zapájajú aj USA a ZSSR

E, Karibská (Kubánska) kríza 1962 – na Kube od r. 1956 revolučná vláda Fidela Castra ( v občianskej vojne zvrhol proamerického diktátora Batistu) – reformy v duchu socializmu – znárodňovanie súkromného majetku=> USA reaguje hospodárskou blokádou Kuby + neúspešným pokusom o inváziu kubánskych emigrantov na Kubu (v Zátoke svíň) podporovaných CIA (americká tajná služba) s cieľom zvrhnúť režim Fidela Castra , následne sa Kuba obracia o pomoc na ZSSR=> r. 1962 ZSSR začne budovať na ostrove Kuba tajné odpaľovacie zariadenia pre svoje rakety, Američania to odhalia pomocou prieskumných lietadiel U-2, žiadajú od ZSSR ich demontáž, ten odmieta – USA vyhlasuje bojovú pohotovosť letectva a námorníctva, ZSSR vysiela do Karibiku svoje lode a ponorky=> svet sa ocitá na pokraji nukleárnej katastrofy (nikdy nebola nukleárna vojna tak reálna) – obidve strany si však uvedomujú vysoké riziko, preto rokovania ZSSR a USA na pôde OSN=> nakoniec dohoda, že USA v budúcnosti nepodniknú na Kubu žiadnu inváziu, Chruščov vydal príkaz na likvidáciu raketových základní na Kube.

F, Vojna vo Vietname 1962-1975 – vo Vietname podobný vývoj ako v Kórei, USA chcú zabrániť zjednoteniu Vietnamu pod vládou komunistov – preto vojna, aj napriek veľkému odporu obyvateľov USA, nakoniec odchod USA z oblasti (USA si nedokáže poradiť s vietnamskými partizánmi+lesy, bažiny, ťažký terén), víťazí severný Vietnam (komunistický), vznikne jednotný Vietnam (ako spojenec ZSSR)- vojna znamenala pre USA porážku

G, Vojny v Afganistane 1979 – v tomto roku vypukne občianska vojna v Afganistane, ZSSR sa do vojny zapletú – vyslanie vojsk do oblasti, aby pomohli vtedy vládnucim socialistom, dlhotrvajúce boje, sovietske vojská sa stiahnu z krajiny až r. 1989

E – Koniec studenej vojny, európsky zjednocovací proces

- o koniec studenej vojny sa najviac zaslúžil sovietsky generálny tajomník komunistickej strany ZSSR Michail Gorbačov – obr. C (od r. 1985 v najvyššej funkcii ZSSR) – s ním sa spája obdobie tzv. perestrojky (prestavby – reformy v ekonomike východoeurópskych krajín, mal sa „prestavať“ t.j. zmodernizovať priemysel východoeurópskych krajín, aby bol konkurencieschopný s priemyslom Západu ) a glasnosti (otvorenosti – t.j. otvorenosť politická, umožnená kritika v krajinách sovietskeho bloku, uvoľnenie napätia) => vo východoeurópskych krajinách r. 1989 vlna revolúcií (u nás „nežná revolúcia“), definitívny koniec studenej vojny – r. 1991 – rozpad ZSSR, vznik Ruskej federácie

Hlavná príčina politiky M. Gorbačova: - nedostatok financií ZSSR na zbrojenie - nový americký prezident Ronald Reagan obnovil po svojom nástupe do funkcie (1981) preteky v zbrojení, aj za cenu zdĺženia USA – ZSSR nebolo schopné držať s USA krok – USA 10% HDP do zbrojárskeho priemyslu, ZSSR 50 %, aby však mohol konkurovať USA, potrebných 70% HDP – nemožné (skrachoval by celý ZSSR)=> Gorbačov preferuje rokovania s USA o zastavení zbrojenia a likvidácii zbraní (napr.1987 – Zmluva o likvidácii jadrových zbraní stredného doletu)

▲▲▲ Európsky zjednocovací proces:

- začína v 2. polovici 50. rokov 20. storočia medzi západoeurópskymi krajinami -tie si uvedomili, že ak nechcú byť len objektom záujmu 2 superveľmocí, musia zvýšiť svoju prestíž, to sa však mohlo stať len vtedy, ak zladia, spoja svoje záujmy => začiatok integrácie Európy

- integrácia sa začína v ekonomickej oblasti na princípe hospodárskej spolupráce medzi európskymi krajinami – ako 1. spoločná európska organizácia bola Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu (1948), nasleduje vznik Rady Európy (1949), vznik Montannskej únie (1951) – na jej základe sa vytvoril spoločný trh niektorých EU krajín pre uhlie a oceľ- veľmi úspešné =>

▲ preto r. 1958 vznik Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) na základe tzv. Rímskych zmlúv (zakladajúci členovia: FRA, NSR, TAL,HOL,BEL, LUX)– jej hlavný cieľ: vytvoriť spoločný trh s voľným pohybom pracovných síl a kapitálu

- postupne vznikajú ďalšie spolky, rozširuje sa počet členov EHS

-r. 1991 podpísané tzv. Maastrichské zmluvy – na ich základe vzniká Európska únia (EÚ)

-1999 – vznik Európskej menovej únie (vznik Eura – novej európskej meny)

F - Politici, ktorí stáli na začiatku zjednocovania Európy

Konrad Adenauer – obr. D , 1. kancelár NSR (od r. 1949 – až do r. 1963) – začal normalizovať vzťahy s Francúzskom a ZSSR (tzv. východná politika) – pomohlo zmierňovať napätie v Európe

Willy Brandt – nemecký kancelár, za prínos v uvoľňovaní napätia v Európe (uzavrel niekoľko zmlúv s komunistickými štátmi) získal r. 1971 Nobelovu cenu za mier

Jean Monnet – obr. E  francúzsky politik, vypracoval program – postupné kroky európskej integrácie, na základe ktorých sa národné vlády mali postupne vzdávať svojej suverenity v prospech nadnárodných, t.j. európskych inštitúcii => „Otec európskej integrácie“

Robert Schuman – francúzsky politik, význačnou mierou sa podieľal na vytvorení Montánnej únie (tiež nazývaný Schumanov plán), spolu s Jeanom Monnetom je považovaný za Otca Európy.