Uhorské kráľovstvo v stredoveku
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 2 082
Uložení: 114
Uhorské kráľovstvo v stredoveku
A- Maďarské kmene v strednej Európe
Maďari (Uhri) – kočovné kmene (7 hlavných), od 896 nájazdy a koristnícke výpravy do strednej Európy a nem. oblastí, vedení Arpádom ( z juhoruských stepí – dôvod: nedostatok potravy)
- po bitke pri rieke LECH r. 955 (porazení Otom I. a českým kráľom Boleslavom I.) - strata cca. polovice bojaschopných ľudí => zmena, prechod na usadlý spôsob života (územie Podunajskej nížiny – Panónia)
- GEJZA – 1. veľký zjednotiteľ, vytvoril uhorské kniežatstvo r. 970, prijal kresťanstvo (pokrstil ho 1. pražský biskup Vojtech)
- VAJK – syn a nástupca Gejzu, po pokrstení prijal meno Štefan, porazil Kopáňa (Arpádovec, ktorý za starešinovský princíp, za staré pohanské zvyky proti kresťanom => konflikt so Štefanom) => za podporu kresťanstva mu pápež Silvester II. udelí titul REX – t.j. KRÁĽ – r. 1000 Štefan korunovaný za 1. uhorského kráľa => vznik Uhorského kráľovstva
B – Nitrianske údelné vojvodstvo, začleňovanie Slovenska do Uhorska
Nitrianske údelné vojvodstvo – územno-správna jednotka, ktorá existovala na území Slovenska s centrom v Nitre na konci 10. stor. a v 11. stor.
- bolo súčasťou Uhorského kniežatstva (kráľovstva), uhorské knieža resp. kráľ ho ako jeho vlastník prenajímal ako údel (vyčlenená časť územia spravovaná vládcom, podriadeným kráľovi) svojim príbuzným
- zakladateľ vojvodstva – GEJZA – odovzdal Nitriansko svojmu bratovi Michalovi ako údel
- hlavná funkcia – pohraničné vojvodstvo, nárazníkové pásmo, ktoré malo chrániť Uhorsko zo severu a západu
- samosprávne územie, do veľkej miery nezávislé od Uhorska, malo vlastné vojsko, razilo vlastné mince (cennejšie ako kráľovské), samostatná zahraničná politika, vlastný erb (dvojramenný kríž, prešiel aj do uhorského štátneho znaku ako symbol horného Uhorska (Slovenska), na územie SVK dvojramenný kríž pravdepodobne za Konštantína a Metoda – byzants. cisár Michal III. tento symbol na svojich minciach)
- jedným z údelných kniežat VAZUL – bratranec Štefana I., ambiciózny, Štefan ho dal oslepiť, aby si nemohol nárokovať na uhorský trón
- z obavy zo samostatného vývoja tohto vojvodstva, z veľkej moci vojvodov uhorský kráľ KOLOMAN I. vojvodstvo r. 1105 zrušil ( Koloman vs. Almoš, bratia, Koloman obmedzil právomoci Almoša, ten hľadá pomoc v zahraničí => Koloman dá svojho brata oslepiť)
Začleňovanie SVK do Uhorska – postupný proces (po vzniku Uhorského kráľovstva jeho súčasťou len JZ Slovensko), prebiehal od cca pol. 10. stor. (po bitke pri rieke Lech) až do konca 11. stor.
- po Štefanovej korunovácií obsadí SVK až po Dunaj poľský kráľ BOLESLAV CHRABRÝ – až do r. 1029 je územie SVK súčasťou Poľského kráľovstva; na konci vlády Štefana situácia -viď mapa DEJEPIS I. str. 216
- Maďari preberajú do svojho jazyka slovanské pojmy zo štátnej správy, poľnohospodárstva, remesiel (mlynár-molnár)
- hornaté oblasti SVK začleňované do Uhorska v 2. pol. 11. stor., celé územie SVK definitívne súčasťou Uhorska na konci 11. stor. za vlády LADISLAVA I.
C – Vláda Štefana I. (1000 – 1038)
- horlivý christianizátor – nariadil budovať kostoly, zriadil fary a biskupstvá + 1. arcibiskupstvo v Ostrihome
- rozdelil krajinu na župy (komitáty), centrami boli hrady, vybudované na starších veľkomoravských hradiskách (Tekov, Zemplín), na čele žúp úradníci – župani (menovaní kráľom, nie volení)
- vydal 2 knihy zákonov (trestno-právne vzťahy, platenie desiatku – cirkevná daň, úprava dedičských vzťahov, výstavba kostolov – 10 dedín 1 kostol)
- nechal raziť strieborné denáre (krátko sa razili v Bratislave)
- jeho syn IMRICH zomrel na poľovačke, VAZUL oslepený ešte pred smrťou Imricha => problémy s nástupníctvom po smrti Štefana, na uhorský kráľovský trón synovec Štefana – Peter Orseola
- po svojej smrti bol vyhlásený za svätého (zásluhou uhorského kráľa Ladislava I.)
D – Zlatá bula Ondreja II. – 1222
Ondrej II. – z dynastie Arpádovcov
- časté vojenské výpravy do zahraničia (Halič, 17 výprav) + účasť na 5. križiackej výprave => prázdne kráľovská pokladnica, aby získal peniaze, rozdával úrady cudzincom, uhorská šľachta proti tomu => odmietala sa zúčastňovať zahraničných vojenských výprav => prinútia Ondreja II. vydať ZLATÚ BULU v prospech nižšej šľachty (zemanov)
Ustanovenia Zlatej buly 1, zemania nemuseli bojovať za hranicami, len pri obrane krajiny
2, ak sa zemania zúčastnili obrannej vojenskej výpravy a tá trvala dlhšie ako 3 mesiace, museli za to dostať žold
3, zakazovalo sa udeľovať majetky a úrady cudzincom (hlavne Židom)
4, zemania neplatili dane
5, majetky šľachtica bez mužských potomkov mohli pripadnúť dcéram, alebo iným príbuzným
6, ak kráľ poruší ustanovenia buly, šľachta má právo postaviť sa mu na ozbrojený odpor tzv. právo IUS RESISTENDI
dôsledok Zlatej Buly – oslabenie pozície kráľa na úkor šľachty
E – Vláda Arpádovcov 1000 – 1301
- známi Arpádovci: Štefan I. , Koloman, Béla IV, Ondrej II., Ondrej III. (posledný Arpádovec)
vnútorná politika 1, po smrti 1. uhor. kráľa časté boje medzi uhorskými šľachticmi o uhorskú kráľovskú korunu (zasahovanie nem. krajín, cudzincov)
2, postupné oslabovanie pozície kráľa na úkor šľachty (1222 – Zlatá bula Ondreja II.)
3, 1. kolonizačné vlny cudzincov do Uhor. – Nemci, Flámi, Taliani – hlavne po vpáde Tatárov do Uhor. 1241 (po nich spúšť, vyľudnené oblasti)
4, rozvoj obchodu, remesiel, vznik 1. kráľovských miest (na SVK 1. kráľovské mesto Trnava – 1238)
zahraničná politika 1, formovanie hraníc kráľovstva (S hranica – koniec 11. stor., J hranica – dlhšie, postupné rozširovanie o časti územia Srbska, Bulharska => časté konflikty s Byzantskou ríšou (ich sféra záujmu)
2, časté konflikty so susednými krajinami – rakúske krajiny, České kráľovstvo (snaha získať kráľovskú korunu konkurenta), napr.Přemysl Otakar II. obsadil územie JZ SVK
3, vpád Tatárov do Uhorska za Béla IV. (1241-1242) – rabovanie, vypaľovanie, vraždenie obyvateľstva => hladomor, 1. vlny prisťahovalcov
F – Anjouovci 1308 – 1387
- cudzí šľachtický rod (z talianskeho mesta Neapol) na uhorskom tróne – KAROL RÓBERT, ĽUDOVÍT I. VEĽKÝ, MÁRIA
- obdobie najväčšieho mocenského, ekonomického a kultúrneho rozmachu Uhorského kráľovstva (Uhorsko – stredoeurópska veľmoc)
Karol Róbert z Anjou
- problémy pri nástupe na trón (3x korunovaný), časť uhors. šľachty za Václava III. (český kráľovič), časť za Karola Róberta (návrh chorvát. šľachty)
- r.1308 uhorský snem ho definitívne zvolí za nového uhorského kráľa
- po zvolení veľké problémy s Matúšom Čakom Trenčianskym (Pán Váhu a Tatier, sám sa vyhlásil za trenčianskeho župana), snaha o nezávislú vládu
Vnútorná politika za Anjouovcov – obdobie reforiem a hospodárskeho rozmachu
Reformy: A, vojenská – vytvorenie žoldnierskeho vojska + tzv. banderium vojenská jednotka, ktorú na svoje náklady museli postaviť zemepáni, stolice a niektoré mestá – potom k dispozícii kráľovi
B, daňová – zavedenie tzv. portálnej dane (porta – hospodárska usadlosť s bránou, cez ktorú mohol prejsť plne naložený voz)
- zavedenie deviatku t.j. 1/10 z úrody, ktorú odvádzali poddaní zemepánovi
C, menová – zavedenie novej meny – zlaté dukáty (florény – vzor mince z mesta Florencia), na ich razenie sa využívalo zlato z Kremnice
- strieborné groše, vzor pražské groše (pôvodné uhorské denáre zostali tiež v obehu)
D, hospodárska – zavedenie tzv. banskej slobody t.j. možnosť slobodného dolovania rudy (drahých kovov) na svojom území (1/12 – 1/15 hodnoty rudy ako daň kráľovi) – podľa tejto reformy už šľachtic po objavení rudy na svojom území nemusel toto územie odpredať kráľovi => zvýšenie kráľovských príjmov
Zahraničná politika A, urovnanie sporov so susednými krajinami – 1335 tzv. Visegrádske stretnutie (poľský kráľ Kazimír III. Veľký, Karol Róbert, český kráľ Ján Luxemburský) – tu 1. krát myšlienka spolupráce medzi stredoeurópskymi národmi (spolupráca na hospodárskom princípe – možnosť slobodného obchodovania pre kupcov z týchto 3 krajín)
B, Ľudovít I. sa stal r. 1370 poľským kráľom (na základe starších zmlúv s Kazimírom III. Veľkým) => 1. krát vôbec sa uhorský kráľ stal zároveň aj poľským kráľom => vytvorenie poľsko – uhorskej personálnej únie
G – Žigmund Luxemburský 1387 – 1437
- uhorský kráľ (1387), nemecký kráľ (1411), český kráľ (1436), rímsko-nemecký cisár (1433)
- cudzinec, manžel kráľovnej Márie => boj o akceptáciu svojej osoby ako uhorského kráľa u časti uhorskej šľachty => aby si získal na svoju stranu nespokojnú šľachtu, predáva im kráľovské majetky (oslabovanie hospodárskej nezávislosti kráľa)
- v boji proti nespokojnej šľachty hľadal oporu u mešťanov, vydal tzv. MALÝ DEKRÉT (1405) – tu rozšírené právomoci pre mešťanov napr. domáci obchodníci zvýhodňovaní oproti cudzincom, právo byť súdený vlastným, mestským richtárom,...
- vydal PLACETUM REGIUM – t.j. zákaz publikovania pápežských búl bez súhlasu kráľa (obmedzenie vplyvu duchovenstva)
- po voľbe za nemeckého kráľa (1411) sa stará viac o svoje zahraničnopolitické ambície ako o Uhorsko (1412-1419 – mimo územia Uhorska)
Zahraničie: A, po zvolení za uhorského kráľa boje na južnej hranici Uhorska s Turkami – Turci ohrozujú a prenikajú na územie Uhorska, snaha Žigmunda tomu zabrániť neúspešná
B, od 1419 rieši problémy v Čechách (chcel sa stať českým kráľom, bol bratom Václava IV., zároveň prepuknú husitské vojny) – až na sklonku svojho života korunovaný za českého kráľa (1436)
C, Poľsku dal do zálohy 13 spišských miest (patrili Poľsku až do r. 1772) – peniaze potreboval na financovanie svojich aktivít, ktoré smerovali k jeho korunovaniu za rímsko-nemeckého cisára + na boj proti husitom
D, nemal mužského potomka, pred smrťou odporúča za nového uhorského kráľa svojho zaťa Albrechta Habsburského
H – Matej Korvin 1458 – 1490
- po dlhej dobe uhorský kráľ, ktorý bol „domáceho“ pôvodu – uhorský šľachtic Matej Huňady, v erbe Huňadyovcov KORVIN – havran
- jeho vláda – „vláda tvrdej ruky“
- jeho manželka Beatrix (dcéra neapolského šľachtica) – na Mateja veľký vplyv (pozývanie talianskych učencov do Uhorska)
Vnútorná politika: a, vysporiadal sa s bratríkmi (bratríci – bývalí husitskí bojovníci, ktorí po porážke husitského hnutia v Čechách hľadajú exil v hornom Uhorsku (územie SVK)) , odmietali uznať centrálnu moc kráľa, obsadzovali hrady a hradné sídla, ich činnosť v Uhorsku deštruktívna – rabovali kostoly, kláštory, šľachtické sídla), porazil ich (1467 – zničenie posledného bratríckeho tábora vo Veľkých Kostoľanoch)
b, vytvoril novú vojenskú jednotku tzv. Čierne vojsko (Čierny pluk) – v nej bývalí bratríci (využívanie husitskej bojovej taktiky), pluk tvoril jadro jeho armády, jeho obávanú časť
c, zaviedol daň z komína => 3 x zvýšenie daní + zdanil šľachtu (symbolická „jednozlatková daň“)
d, podporoval kultúru a umenie ( veľký humanista, vzdelaný, celé noci študoval, ovládal viacero jazykov, rozumel aj Slovanom)
- zbieral a nechával prepisovať staré rukopisy; za vlády Mateja dostavaný Dóm sv. Alžbety v Košiaciach + tvorba Majstra Pavla z Levoče
- založil jednu z najväčších knižníc s rukopismi v Európe – BIBLIOTHEKA CORVINIANE v Budíne – tu cca 25 tisíc rukopisov najmä z Talianska
- pozýval učencov z Talianska šíriť myšlienky humanizmu do Uhorska (napr. Antonio Bonfini – historik na kráľovskom dvore Mateja)
- dal založiť 1. UNI, ktorá sa nachádzala na území dnešného SVK – ACADEMIA ISTROPOLITANA (1465/1467)
Zahraničná politika: a, 3 výpravy proti Turkom (nepodarilo sa mu zastaviť ich postup do Uhorska, venoval tomu málo pozornosti, viac sa sústreďoval na zisk českej kráľovskej koruny)
b, boje proti českému kráľovi Jurajovi Poděbradskému - získal a dobyl na istú dobu Moravu => časť českej a moravskej šľachty ho zvolila za českého kráľa, podporu celej českej krajiny ale nezískal
- nemal mužského potomka (nezaložil novú kráľovskú dynastiu) => na uhorský trón poľský šľachtický rod Jagellovcov
I – Jagellovci 1490 – 1526
- poľský kráľovský rod; Vladislav II. Jagellovský + Ľudovít II.
Vladislav II. (1490-1516) – „kráľ Dobrze“ – na všetko prikyvoval, neschopný kráľ – v područí uhorskej šľachty: z Poľska presídlil do Budína, zaviazal sa, že celú vládu strávi v Uhorsku, aj keď nevedel maďarsky - zrušil „škodlivé novoty“ – napr. daň zavedenú Matejom Korvinom (jednozlatková daň) – podmienka, aby mohol byť korunovaný + súhlasil, aby všetci svetskí a cirkevní hodnostári boli domáceho pôvodu + rozpustil Čierny pluk
- jeho sídlo v Budíne pustne, nemal dostatok peňazí na obnovu
- uzavrel zmluvu s Maximiliánom Habsburských sobášnu dohodu (sobáš Vladislavovho syna s Maximiliánovou dcérou Máriou + Anna – sestra Ľudovíta s Ferdinandom Habs.)
- šľachta svojvoľne zvyšovala odvodové zaťaženie poddaných => prepuklo tzv. Dóžove povstanie (1514) – t.j. sedliacke povstanie; Tomas Bakocz (ostrihomský arcibiskup) dostal od pápeža súhlas na zorganizovanie križiackej výpravy proti Turkom, zhromažďuje sa cca 100 tisíc dobrovoľníkov (prevažne chudoba), šľachta z obavy z možných nepokojov prinúti kráľa, aby zrušil výpravu => vzbura zhromaždených dobrovoľníkov proti kráľovi a proti ich zlej sociálnej situácii , do čela vzbúrencov sikulský zeman JURAJ DÓŽA, povstanie porazené, J. Dóža - sedliacky kráľ – upálený na žeravom tróne => uhorský snem schváli nové, tvrdé zákony proti poddaným – tzv. Druhé nevoľníctvo – poddaní boli „naveky“ pripútaní k pôde, nesmeli sa sťahovať, uzatvárať sobáše, posielať deti študovať bez súhlasu zemepána, nesmeli vlastniť zbraň + zavedená povinnosť pracovať na pôde zemepána 1 deň v týždni – všetky tieto zásady spísal právnik Štefan Verböczi vo svojom diele TRIPARTITUM
Ľudovít II. (1516-1526) – prívlastok „Predčasný“ – predčasne sa oženil, predčasne bol korunovaný, predčasne mu začala rásť brada, predčasne sa stal kráľom – 10r., predčasne zomrel – zlá sociálna situácia v krajine => štrajky, nepokoje, povstania (napr. povstanie baníkov stredoslovenských banských mestách r. 1524) – útoky Turkov na južné hranice Uhorska =>vojenská výprava Ľudovíta – 1526 – bitka pri Moháči – Ľudovít porazený presilou Turkov (20 tisíc vs. 200 tisíc), útek Ľudovíta z bojiska – utopenie v Dunaji – koniec stredovekých dejín Uhorska.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Dejiny antického Ríma (kráľovstvo a republika) | Referát | 1 333 slov | |
Dejiny Českého kráľovstva v stredoveku | Ostatné | 2 468 slov | |
Kráľovstvo svätého Štefana | Učebné poznámky | 150 slov | |
Kráľovstvo svätého Štefana | Ostatné | 165 slov |
Vypracované maturitné témy a otázky z dejepisu
Ďalšie práce z rovnakej sady | Rozsah | |
---|---|---|
1. svetová vojna v skratke | 1 721 slov | |
Tridsaťročná vojna (1618-1648) | 1 280 slov | |
Vývoj ČSR po 2. svetovej vojne | 1 816 slov | |
Fašizmus, nacizmus, sovietsky komunizmus | 1 557 slov | |
Francúzska revolúcia | 1 892 slov | |
Napoleónske Francúzsko | 1 873 slov | |
Obdobie praveku | 1 094 slov | |
Odboj voči fašizmu vo svete a na Slovensku | 1 760 slov | |
Reformácia, ciele, príčiny | 1 601 slov | |
Revolučné roky 1848/1849 | 1 727 slov | |
Slovania a Samova ríša | 1 279 slov | |
Slovenský štát | 1 390 slov | |
Slovenské národné obrodenie | 1 501 slov | |
Staroveký Rím | 2 280 slov | |
Staroorientálne štáty | 1 289 slov | |
Staroveký Egypt | 1 417 slov | |
Staroveké Grécko | 1 714 slov | |
Studená vojna | 1 675 slov | |
Slovenský a český odboj v priebehu 1. svetovej vojny | 1 589 slov | |
Uhorské kráľovstvo v stredoveku | 2 023 slov | |
Úvod do dejepisu | 823 slov | |
Nitrianske kniežatstvo, Veľká Morava | 1 768 slov | |
Versaillský systém, povojnová situácia v Európe | 1 514 slov | |
Vznik Česko-Slovenska | 1 828 slov | |
Zámorské objavy | 1 561 slov |