Úvod do dejepisu
Typ práce: Ostatné
Jazyk:
Počet zobrazení: 2 095
Uložení: 191
Úvod do dejepisu
A – Pojmy: HISTÓRIA (DEJEPIS, DEJINY), HISTORIOGRAFIA
História – slovo gréckeho pôvodu, jeho doslovný preklad: „vedomosť o minulosti“
- slovenským ekvivalentom tohto slova je DEJEPIS príp. DEJINY
- v súčasnosti 2 hlavné významy slova: 1, samotná minulosť t.j. všetko to, čo sa v minulosti stalo, odohralo (proces vývoja ľud. spoločnosti)
2, vedná disciplína, ktorá túto minulosť skúma, poznáva a vysvetľuje
- história ako vedná disciplína vznikla v starovekom (antickom) Grécku, za tzv. otca dejepisu je považovaný HERODOTOS (grécky filozof, dejepisec, žil v 5. stor. pred Kr., jeho práca HISTÓRIA (9 kníh, tu hlavne opis grécko-perzských vojen) je prvým zachovaným dielom gréckej historiografie
Historiografia – t.j. dejepisectvo, alebo všetka odborná literatúra zaoberajúca sa históriou
B – Historické pramene, ich význam a druhy histor. prameňov
Historický prameň – predmet bádania historika (pozostatok z minulosti), ktorý vypovedá o dobe, v ktorej vznikol, o určitej udalosti, osobnosti a pod.
- význam: pomáha čo najvernejšie spoznať a opísať minulosť
- druhy hist. prameňov: 1, PÍSOMNÉ PRAMENE – a, úradné napr. zákony, listiny, buly,...
b, súkromné napr. listy, denníky, memoáre
c, rozprávacie napr. kroniky, legendy,...
d, periodická tlač t.j. noviny, časopisy
2, HMOTNÉ PRAMENE – často staršie ako písomné pramene, zaoberá sa nimi archeológia
- napr. keramika, sochy, stavby, kostry, pohrebiská,...
3, OBRAZOVÉ PRAMENE – obrazy, mapy, plány (v 20. stor. fotografie, filmy),...
4, ÚSTNE PRAMENE – pramene dedené z generácie na generáciu (šírené ústnou tradíciou)
- napr. piesne, povesti, porekadlá,...
- zaoberá sa nimi najmä etnológia
C – Pomocné vedy historické
- pomáhajú samotnej histórií pri skúmaní istého problému resp. historického prameňa
1, Paleografia – skúma vznik, vývoj a používanie písma (najstaršie písmo – klinové pís. Sumerov, paleografické materiály – papyrus, pergamen, papier)
2, Epigrafika – podobne ako paleografia skúma písmo, ale na nepaleografických t.j. na archeologických materiáloch napr. na kameňoch, kovoch, hline, dreve a pod.
3, Diplomatika – zaoberá sa štúdiom písomnosti úradného charakteru a vyhodnocuje ich z hľadiska formy (vonkajších znakov) a obsahu. Zisťuje aj pravosť dokumentov.( K písomnostiam úradného charakteru patria napr. listiny, mandáty (nariadenia panovníkov), urbáre, matriky, ...)
4, Sfragistika – veda o vzniku, vyhotovení a používaní pečatí.( Funkcie pečatí: identifikačná, overovacia, uzatvárali písomnosti.)
5, Heraldika – skúma vývoj a používanie erbov a znakov. (Erby vznikli v 12. stor. v čase križiackych výprav, slúžili na odlišovanie jednotlivých vojenských skupín od seba)
6, Genealógia – skúma vývoj rodov a jedincov patriacich k nim, ich vzájomné príbuzenské vzťahy
7, Chronológia – veda o spôsoboch merania času
8, Numizmatika – skúma vznik a vývoj používania peňazí (1. mince razili Číňania okolo r. 1200 pr. Kr.)
9, Metrológia – skúma dĺžkové, plošné, hmotnostné miery a ich používanie v rôznych dobách
10, Kodikológia – skúma kódexy t.j. rukopisné knihy neúradnej t.j. literárnej povahy (kódexy vznikali v skriptóriách t.j. v pisárskych dielňach kláštorov)
11, Vexikológia – náuka o zástavách a práporoch
12, Faleristika – náuka o vyznamenaniach a rádoch
13, Archivistika – skúma pramene v súvislosti s ich zaradením v archívnych fondoch
D – Členenie dejín
- priestorové, vecné, chronologické
1, Priestorové delenie a, všeobecné dejiny napr. dejiny Európy
b, národné napr. dejiny Slovenska
c, regionálne napr. dejiny Zemplínskej župy
2, Vecné delenie – rozdelenie podľa významných udalostí v danej oblasti ľudskej činnosti napr. dejiny umenia, dejiny letectva,...
3, Chronologické delenie – najstarší a najpoužívanejší spôsob členenia dejín, ktorý rozdeľuje dejiny na:
A, Pravek - 3mil. rokov pr. Kr. – 3000 pr. Kr. , začína vyčlenením človeka zo živočíšnej ríše, končí vznikom prvých staroorientálnych štátov
B, Starovek – 3000 pr. Kr. – 476 po Kr. , končí zánikom Západorímskej ríše
C, Stredovek – 476 – 1453/1492/1517/1526 – rôzne názory o konci stredoveku (roky rôzne v závislosti od územia, regiónu) – 1453 – pád Byzantskej ríše, 1492 – objavenie Ameriky, 1517 – začiatok reformácie M. Luthera, 1526 – bitka pri Moháči (náš región)
D, Novovek – do r. 1918/1945
E, Najnovšie dejiny
E – Známi svetoví a slovenskí historici a ich práce
Svetoví:
- Herodotos, Tukydides, Xenofón – najznámejší starovekí grécki historici (Tukydides – výborná práca Dejiny peloponézskej vojny, Xenofón – pôvodne vojak, spísal udalosti po grécko-perzských vojnách)
- Tacitus, Suetonius – najznámejší starovekí rímski historici (Tacitus – právnik a senátor, hlavné diela Dejiny a Anály, Suetonius – dielo Životopisy rímskych cisárov, tu opis činnosti Caesara a prvých 11. rímskych cisárov)
- v stredoveku sa viedli hlavne kroniky a letopisy, ktorých autormi boli najmä mnísi v kláštoroch napr. Fredegarova kronika, ich mená sú nám ale často neznáme napr. Fuldské anály (pomenovanie podľa kláštora vo Fulde, kde vznikli)...
- k obrode modernej historiografie prišlo v 17/18. stor. , v čase vzniku a šírenia osvietenstva, známi osvietenskí učenci (aj historici):
- CH. Montesqueieu, F. Voltaire, E. Gibbon (Pád Rímskej ríše), neskôr Julet Michelet – najznámejší francúzsky historik 19. storočia (najznámejšia práca 7zväzkové Dejiny francúzskej revolúcie)
- známi historici 20. stor. resp. súčasní autori: - Paul Johnson (napr. Dejiny Anglicka, Dejiny Renesancie, Dejiny Židov,...)
- André Maurois (napr. Dejiny Angicka, Dejiny Francúzska)
- Jacques Le Goff – venoval sa najmä stredoveku
- Michael Grant – napr. Klasické Grécko
Slovenskí:
- Pavol Jozef Šafárik -19. stor. – najznámejšia práca - Slovanské starožitnosti - prvá väčšia kniha o kultúre a histórii Slovanov
- Matúš Kučera – práce o Veľkej Morave, o území Slovenska v stredoveku
- Vojtech Zamarovský – Dejiny písané Rímom, Grécky zázrak
- Dušan Kováč, Ivan Kamenec (znalec problematiky Slovenského štátu, holokaustu Židov), Pavel Dvořák,...
F – Význam práce historika (D.Ú.)
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Úvod do Dejepisu | Maturita | 445 slov | |
Čo je to dejepis? | Učebné poznámky | 428 slov | |
Úvod do studia dějepisu | Referát | 467 slov | |
Dejepis – Úvod do dejepisu | Referát | 982 slov | |
Dejepis 9. ročník | Učebné poznámky | 6 slov |
Vypracované maturitné témy a otázky z dejepisu
Ďalšie práce z rovnakej sady | Rozsah | |
---|---|---|
1. svetová vojna v skratke | 1 721 slov | |
Tridsaťročná vojna (1618-1648) | 1 280 slov | |
Vývoj ČSR po 2. svetovej vojne | 1 816 slov | |
Fašizmus, nacizmus, sovietsky komunizmus | 1 557 slov | |
Francúzska revolúcia | 1 892 slov | |
Napoleónske Francúzsko | 1 873 slov | |
Obdobie praveku | 1 094 slov | |
Odboj voči fašizmu vo svete a na Slovensku | 1 760 slov | |
Reformácia, ciele, príčiny | 1 601 slov | |
Revolučné roky 1848/1849 | 1 727 slov | |
Slovania a Samova ríša | 1 279 slov | |
Slovenský štát | 1 390 slov | |
Slovenské národné obrodenie | 1 501 slov | |
Staroveký Rím | 2 280 slov | |
Staroorientálne štáty | 1 289 slov | |
Staroveký Egypt | 1 417 slov | |
Staroveké Grécko | 1 714 slov | |
Studená vojna | 1 675 slov | |
Slovenský a český odboj v priebehu 1. svetovej vojny | 1 589 slov | |
Uhorské kráľovstvo v stredoveku | 2 023 slov | |
Úvod do dejepisu | 823 slov | |
Nitrianske kniežatstvo, Veľká Morava | 1 768 slov | |
Versaillský systém, povojnová situácia v Európe | 1 514 slov | |
Vznik Česko-Slovenska | 1 828 slov | |
Zámorské objavy | 1 561 slov |