Úvod do dejepisu

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: katyp (18)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 15.01.2021
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 823 slov
Počet zobrazení: 2 095
Tlačení: 163
Uložení: 191

Úvod do dejepisu

A – Pojmy: HISTÓRIA (DEJEPIS, DEJINY), HISTORIOGRAFIA

História – slovo gréckeho pôvodu, jeho doslovný preklad: „vedomosť o minulosti“

- slovenským ekvivalentom tohto slova je DEJEPIS príp. DEJINY

- v súčasnosti 2 hlavné významy slova: 1, samotná minulosť t.j. všetko to, čo sa v minulosti stalo, odohralo (proces vývoja ľud. spoločnosti)

2, vedná disciplína, ktorá túto minulosť skúma, poznáva a vysvetľuje

- história ako vedná disciplína vznikla v starovekom (antickom) Grécku, za tzv. otca dejepisu je považovaný HERODOTOS (grécky filozof, dejepisec, žil v 5. stor. pred Kr., jeho práca HISTÓRIA (9 kníh, tu hlavne opis grécko-perzských vojen) je prvým zachovaným dielom gréckej historiografie

Historiografia – t.j. dejepisectvo, alebo všetka odborná literatúra zaoberajúca sa históriou

B – Historické pramene, ich význam a druhy histor. prameňov

Historický prameň – predmet bádania historika (pozostatok z minulosti), ktorý vypovedá o dobe, v ktorej vznikol, o určitej udalosti, osobnosti a pod.

- význam: pomáha čo najvernejšie spoznať a opísať minulosť

- druhy hist. prameňov: 1, PÍSOMNÉ PRAMENE – a, úradné napr. zákony, listiny, buly,...

b, súkromné napr. listy, denníky, memoáre

c, rozprávacie napr. kroniky, legendy,...

d, periodická tlač t.j. noviny, časopisy

2, HMOTNÉ PRAMENE – často staršie ako písomné pramene, zaoberá sa nimi archeológia

- napr. keramika, sochy, stavby, kostry, pohrebiská,...

3, OBRAZOVÉ PRAMENE – obrazy, mapy, plány (v 20. stor. fotografie, filmy),...

4, ÚSTNE PRAMENE – pramene dedené z generácie na generáciu (šírené ústnou tradíciou)

- napr. piesne, povesti, porekadlá,...

- zaoberá sa nimi najmä etnológia

C – Pomocné vedy historické

- pomáhajú samotnej histórií pri skúmaní istého problému resp. historického prameňa

1, Paleografia – skúma vznik, vývoj a používanie písma (najstaršie písmo – klinové pís. Sumerov, paleografické materiály – papyrus, pergamen, papier)

2, Epigrafika – podobne ako paleografia skúma písmo, ale na nepaleografických t.j. na archeologických materiáloch napr. na kameňoch, kovoch, hline, dreve a pod.

3, Diplomatika – zaoberá sa štúdiom písomnosti úradného charakteru a vyhodnocuje ich z hľadiska formy (vonkajších znakov) a obsahu. Zisťuje aj pravosť dokumentov.( K písomnostiam úradného charakteru patria napr. listiny, mandáty (nariadenia panovníkov), urbáre, matriky, ...)

4, Sfragistika – veda o vzniku, vyhotovení a používaní pečatí.( Funkcie pečatí: identifikačná, overovacia, uzatvárali písomnosti.)

5, Heraldika – skúma vývoj a používanie erbov a znakov. (Erby vznikli v 12. stor. v čase križiackych výprav, slúžili na odlišovanie jednotlivých vojenských skupín od seba)

6, Genealógia – skúma vývoj rodov a jedincov patriacich k nim, ich vzájomné príbuzenské vzťahy

7, Chronológia – veda o spôsoboch merania času

8, Numizmatika – skúma vznik a vývoj používania peňazí (1. mince razili Číňania okolo r. 1200 pr. Kr.)

9, Metrológia – skúma dĺžkové, plošné, hmotnostné miery a ich používanie v rôznych dobách

10, Kodikológia – skúma kódexy t.j. rukopisné knihy neúradnej t.j. literárnej povahy (kódexy vznikali v skriptóriách t.j. v pisárskych dielňach kláštorov)

11, Vexikológia – náuka o zástavách a práporoch

12, Faleristika – náuka o vyznamenaniach a rádoch

13, Archivistika – skúma pramene v súvislosti s ich zaradením v archívnych fondoch

D – Členenie dejín

- priestorové, vecné, chronologické

1, Priestorové delenie a, všeobecné dejiny napr. dejiny Európy

b, národné napr. dejiny Slovenska

c, regionálne napr. dejiny Zemplínskej župy

2, Vecné delenie – rozdelenie podľa významných udalostí v danej oblasti ľudskej činnosti napr. dejiny umenia, dejiny letectva,...

3, Chronologické delenie – najstarší a najpoužívanejší spôsob členenia dejín, ktorý rozdeľuje dejiny na:

A, Pravek - 3mil. rokov pr. Kr. – 3000 pr. Kr. , začína vyčlenením človeka zo živočíšnej ríše, končí vznikom prvých staroorientálnych štátov

B, Starovek – 3000 pr. Kr. – 476 po Kr. , končí zánikom Západorímskej ríše

C, Stredovek – 476 – 1453/1492/1517/1526 – rôzne názory o konci stredoveku (roky rôzne v závislosti od územia, regiónu) – 1453 – pád Byzantskej ríše, 1492 – objavenie Ameriky, 1517 – začiatok reformácie M. Luthera, 1526 – bitka pri Moháči (náš región)

D, Novovek – do r. 1918/1945

E, Najnovšie dejiny

E – Známi svetoví a slovenskí historici a ich práce

Svetoví:

  • Herodotos, Tukydides, Xenofón – najznámejší starovekí grécki historici (Tukydides – výborná práca Dejiny peloponézskej vojny, Xenofón – pôvodne vojak, spísal udalosti po grécko-perzských vojnách)
  • Tacitus, Suetonius – najznámejší starovekí rímski historici (Tacitus – právnik a senátor, hlavné diela Dejiny a Anály, Suetonius – dielo Životopisy rímskych cisárov, tu opis činnosti Caesara a prvých 11. rímskych cisárov)

- v stredoveku sa viedli hlavne kroniky a letopisy, ktorých autormi boli najmä mnísi v kláštoroch napr. Fredegarova kronika, ich mená sú nám ale často neznáme napr. Fuldské anály (pomenovanie podľa kláštora vo Fulde, kde vznikli)...

- k obrode modernej historiografie prišlo v 17/18. stor. , v čase vzniku a šírenia osvietenstva, známi osvietenskí učenci (aj historici):

  • CH. Montesqueieu, F. Voltaire, E. Gibbon (Pád Rímskej ríše), neskôr Julet Michelet – najznámejší francúzsky historik 19. storočia (najznámejšia práca 7zväzkové Dejiny francúzskej revolúcie)
  • známi historici 20. stor. resp. súčasní autori: - Paul Johnson (napr. Dejiny Anglicka, Dejiny Renesancie, Dejiny Židov,...)

- André Maurois (napr. Dejiny Angicka, Dejiny Francúzska)

- Jacques Le Goff – venoval sa najmä stredoveku

- Michael Grant – napr. Klasické Grécko

Slovenskí:

  • Pavol Jozef Šafárik -19. stor. – najznámejšia práca - Slovanské starožitnosti - prvá väčšia kniha o kultúre a histórii Slovanov
  • Matúš Kučera – práce o Veľkej Morave, o území Slovenska v stredoveku
  • Vojtech Zamarovský – Dejiny písané Rímom, Grécky zázrak
  • Dušan Kováč, Ivan Kamenec (znalec problematiky Slovenského štátu, holokaustu Židov), Pavel Dvořák,...

F – Význam práce historika (D.Ú.)

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.036 s.
Zavrieť reklamu