Vznik Česko-Slovenska

Vznik Česko-Slovenska

A – Popis vzniku 1. Československej republiky. Akým dokumentom sa k existencií ČSR prihlásili Slováci?

- o vzniku 1. ČSR sa rozhodlo v zahraničí, hlavné faktory, ktoré o tom rozhodli:

 a, činnosť T. G. Masaryka (ako 1. hlásal potrebu vytvorenia samostatného štátu pre Čechov a Slovákov, 1. dokument – Independent Bohemia, viac otázka 21F) a Československej národnej rady so sídlom v Paríži (budovanie čs. légií a získavanie spojencov na podporu tejto myšlienky)

b, osvojenie si tejto myšlienky zo strany USA ako hlavnej veľmoci (Wilsonov 14. bodový mierový plán z 8. januára 1918 – 10. bod-„Možnosť autonómneho rozvoja národov Rakúsko-Uhorska“)

c, súhlas európskych veľmocí a ich postupné uznanie Československej národnej rady ako oficiálneho reprezentanta Čechov a Slovákov ( jún 1918- FRA, august 1918- VB, september 1918 –USA, okt. 1918 – TAL)

d, tzv. Ženevské rozhovory t.j. stretnutie predstaviteľov Čs. národného výboru (šéf: Karel Kramář, ktorý sa pred príchodom do Ženevy zastavil vo Viedni, aby získal súhlas M. Hodžu ako predstaviteľa Slovákov na vedenie rozhovorov) s predstaviteľmi zahraničného odboja (šéf: E.Beneš) v Ženeve. Na týchto rozhovoroch došlo k zjednoteniu stanovísk domáceho a zahraničného odboja a k vytvoreniu 1. česko-slovenskej vlády.

- 1. Česko-Slovenská republika bola ale vyhlásená v Prahe 28. októbra 1918 Československým národným výborom (ČNV), ktorý v tento deň prijal svoj 1. zákon – vyhlásenie Česko-Slovenskej republiky

Bezprostredným podnetom k tomuto kroku ČNV bola kapitulácia Rakúsko-Uhorska z 28. októbra 1918, ktorú vyhlásil minister zahraničných vecí R-U gróf J. Andráši. V kapitulácií tiež prijal Wilsonov návrh o vzniku národných štátov.

- Slováci sa k vzniku tohto štátu prihlásili 30. októbra 1918, keď na stretnutí slovenských politikov v Turčianskom Sv. Martine bola prijatá tzv. Deklarácia slovenského národa, v ktorej sa Slováci vyslovujú za vytvorenie samostatného a spoločného štátu Čechov a Slovákov - ČSR. Na tejto porade bola tiež ustanovená Slovenská národná rada, ktorá túto deklaráciu prijala.

Problémy pri vznikaní republiky: 1, problém akceptovania česko-slovenských hraníc!!!! a, nemeckí poslanci z českých krajín vyhlásili vytvorenie nemeckých provincií a ich pripojenie k Rakúsku => dohodové mocnosti proti tomu => česko-slovenská armáda obsadí česko-moravské pohraničné oblasti b, na Tešínsku zrážky s poľským vojskom – zásah dohodových mocností, r. 1920 Tešínsko rozdelené medzi ČSR a Poľsko (vtedy sa vymedzila aj slovensko-poľská hranica na Orave a na Spiši)

2, problém preberania reálnej politickej moci najmä na území Slovenska- aj po 30.10.1918 reálnu moc na území SVK budapeštianska vláda (vojsko, žandári, úradníci maďarského pôvodu), tá sa nechcela vzdať území „Veľkého Uhorska“ => boje slovenských dobrovoľníkov a navrátilcov z frontu s maďarskými zložkami, ich postupné vytláčanie (do konca januára 1919 územie SVK úplne oslobodené), ale – apríl 1919 opäť boje, maďarskí komunisti (Maďarská republika rád) na prelome mája/júna obsadí 2/5 územia SVK – 16. júna 1919 vyhlásená Slovenská republika rád, tá mala ale krátkodobé trvanie (necelý mesiac) , protiofenzíva č.-s. armády, do 5. júla 1919 vytlačí maďarských komunistov z územia ČSR. => slovensko-maďarské hranice definitívne určila zmluva z Trianonu (viď 21. matur. zadanie)

B - Národnostné menšiny v novom štáte

- najpočetnejšia národnosť – československá ( podľa vtedajšej oficiálnej štatistiky, v r. 1930 - 71% obyvateľstva)

Oficiálna štatistika nepoznala pojem slovenská národnosť, len československá (na úradoch na Slovensku sa používal jazyk československý „v slovenskom znení“). Skutočný stav: Slováci boli tretím najpočetnejším národom v republike, po Čechoch a Nemcoch!!!Idea existencie národa československého bola potrebná aj preto, že bez Slovákov by mali Česi oveľa nevýhodnejšie postavenie voči Nemcom

- 2. najpočetnejšia národnosť – Nemci – okolo 3 300 000, obývali najmä pohraničné oblasti Čiech (Sudety), na Slovensku Bratislava, Spiš, Ponitrie

- Maďari - cca 6OO tisíc r. 1930, najmä južné oblasti Slovenska

- Rusíni, Ukrajinci, Rusi - cca 95 tisíc

- Židia - cca 72 tisíc (skreslený údaj, asi ½ Židov sa prihlásila k vyššie uvedeným národnostiam)

C - Centralistické a autonomistické politické strany v ČSR

CENTRALISTICKÉ – t.j. s pôsobnosťou v celej republike

1. Agrárna strana (Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu)

 - najvplyvnejšia, najväčšia polit. strana v celej ČSR (Antonín Švehla, Milan Hodža, Vavro Šrobár)

1. Čs. sociálno-demokratická strana robotnícka ( Ivan Dérer, Emanuel Lehocký, r. 1921 rozkol, časť členov opustí stranu a vytvorí KSČ)
2. Čs. národno-socialistická strana (E. Beneš)
3. Komunistická strana Československa – (Klement Gottwald)
4. Čs. strana lidová

AUTONOMISTICKÉ – slovenské politické strany, ich hlavný cieľ: autonómia Slovenska

1. Hlinkova slovenská ľudová strana - HSĽS (Andrej Hlinka) – strana katolíkov
2. Slovenská národná strana (Emil Stodola, Martin Rázus)

POLITICKÉ STRANY MENšINOVÝCH NÁRODNOSTÍ V ČSR

1. Maďarská národná strana
2. Karpatonemecká strana (Śtefan Karmazin) – pôsobila na Slovensku, v rámci celej republiky to bola Sudetonemecká strana

D – Pojmy + opis hospodár. postavenia Slovenska – industrializácia, „doliny hladu“, odbúranie priemyslu, hospodárske krízy, vysťahovalectvo.

Oblasti Slovenska – poľnohospodársky zamerané (cca 60% ľudí žilo z poľnohospodárstva), v porovnaní s Českom bol priemysel Slovenska dosť zaostalý. Bolo potrebné industrializovať SVK ( vybudovať priemysel, industrializácia = spriemyslovanie)

- k industrializácia na Slovensku však neprichádza ( práve naopak, Česi vedú politiku tzv.„odbúravania priemyslu“ - Česi nechceli konkurenciu, podniky na SVK Česi skupujú a buď presúvajú výrobu do Čiech, alebo ich zatvárajú ).

- k akej takej industrializácií na SVK dochádza v 2. polovici 30-tych rokov, Česi presúvajú výrobu na SVK z dôvodu nižších nákladov na pracovníka, alebo zo strachu pred obsadením továrni v Čechách Nemcami, tretí dôvod: na SVK tiež boli náleziská dôležitých surovín, napr. magnezitu, farebných kovov, dreva.

 Na SVK dochádza vtedy k rozvoju najmä strojárskeho priemyslu (Dubnica, Považská Bystrica) a chemického priemyslu (Nováky, Handlová)

- „doliny hladu“ vznikali práve z dôvodu odbúravania priemyslu, boli to miesta na SVK bez možnosti zamestnať sa (napr. Gemer, Spiš, Pohronie)

- hospodárske krízy v ČSR prepukli dve krízy: 1921-1923 – 1. hospodárska kríza, 1929-1933 – 2. hospodárska kríza

Dôvody kríz – nestabilita svetovej ekonomiky

Hlavné prejavy kríz – výroba klesla viac ako o 1/3, neúmerne stúpol počet nezamestnaných (tretina obyvateľstva bez práce)

- mnoho nezamestnaných riešilo krízu vysťahovalectvom, do roku 1937 sa vysťahovalo z územia Slovenska vyše 100 tisíc obyvateľov. Slováci sa sťahovali najmä do USA, Kanady, Argentíny. Časť ľudí odchádzala každoročne za prácou do FRA, Rakúska, Nemecka, Čiech.

E - Osobnosti z obdobia 1. ČSR. Činnosť a význam jednej z nich.

T.G.Masaryk – 1. čs. prezident, E. Beneš – dlhoročný minister zahraničia, 1 rok predseda čs. vlády, po Masarykovi 2. čs. prezident, Milan Hodža – 1. Slovák vo funkcii predsedu čs. vlády (od r. 1935), Alois Rašín – minister financií, tvorca menovej reformy, stabilizoval korunu, jediný vládny politik z obdobia 1. ČSR, na ktorého bol úspešne spáchaný atentát, Vojtech Tuka – kontroverzná osobnosť, člen HSĽS, bola mu dokázaná spolupráca s maďarskými politikmi, ktorí žiadali revíziu trianonskej zmluvy, Karel Kramář – 1. predseda vlády v 1. ČSR, Andrej Hlinka – hlavný ideový predstaviteľ Slovenskej ľudovej strany, ktorá sa neskôr po ňom premenovala na HSĽS, Emil Hácha- 3. čs. prezident

Andrej Hlinka – katolícky kňaz, ktorého činnosť je spätá najmä s Ružomberkom

- 1. krát sa významne dostal do povedomia verejnosti r. 1907 – tzv. Černovská tragédia – v Černovej, v rodisku A. Hlinku mal byť vysvätený kostol, vysviacku mal viesť Hlinka, biskup Párvy mu to zakázal, dav veriacich proti tomu protestoval, maďarský žandári začali strieľať do neozbrojeného davu => smrť 15 nevinných Černovčanov => Hlinka do väzenia (o udalosti informoval svetovú verejnosť anglický novinár a historik Robert William Seton-Watson)

- na martinskej porade politikov v máji 1918 vyslovil známu vetu: „ tisícročné manželstvo s Maďarmi....“ => vyslovil sa za spolužitie Čechov a Slovákov v jednom štáte

- po vzniku 1. ČSR si osvojil požiadavku autonómie pre Slovákov, ktorú obsahovala Pittsburská dohoda, celý zvyšok života bojoval za jej vyhlásenie (skutočného vyhlásenia autonómie Slovenska zo 6. októbra 1938 sa nedožil, zomrel tesne pred tým)

- r. 1932 sa podieľal na vytvorení tzv. autonomistického bloku so SNS, keď sa dohodol s Martinom Rázusom na spoločnom postupe za autonómiu Slovenska. Dohoda bola vnímaná ako zmierenie katolíkov a evanjelikov.

- v druhej polovici tridsiatych rokov ho jeho prívrženci často označovali za „vodcu“ či „otca slovenského národa“

- zomrel tesne pred podpísaním Mníchovskej dohody

Význam – v ČSR presadzoval on a jeho strana od začiatku existencie ČSR nevyhnutnosť vytvorenia autonómie pre Slovákov

F - Výhody a nevýhody spoločného spolužitia Čechov a Slovákov v jednom štáte, ako sa zmenilo postavenie a existencia Slovákov v 1.ČSR oproti ich postaveniu v habsburskej monarchií.

Výhody 1, výhodnejšia pozícia pre oba národy vo vzťahu k Nemcom a Maďarom žijúcim na území ČSR

2, slobodnejší vývoj pre Slovákov i Čechov ako v rámci R-U monarchie - úradný jazyk slovenčina (jazyk československý „v slovenskom znení“, v monarchii buď nemčina, neskôr maďarčina) + do úradov a na políciu sa postupne dostávali aj Slováci (aj keď spočiatku veľa českých úradníkov v SVK, ktorí mali zaúčať „neskúsených“ Slovákov v týchto prac. pozíciách)

3, možnosť zakladania slovenských politických strán

4, možnosť navrhovania a schvaľovania vlastných zákonov a vypracovania a schválenia vlastnej ústavy - Ústava z roku 1920 – platila až do r. 1938, jej základom bola francúzska Ústava z r. 1875, štátnu moc rozdelila na: zákonodarnú, výkonnú, súdnu, zaručovala: a, nedotknuteľnosť súkromného majetku, právo zhromažďovania, slobodu náboženského presvedčenia, ako aj volebné právo pre ženy b, podľa Ústavy sa parlament skladal z 2 komôr – snemovne (300 členov) a senátu (150 členov) c, na čele republiky prezident s rozsiahlymi právomocami

5, možnosť pre Slovákov vzdelávať sa v slovenčine, vznik slovenských inštitúcií, organizácii, úradov–napr.UK v Bratislave – 1919, obnovenie Matice Slovenskej – tiež r. 1919, spolok Umelecká beseda – združovala slovenských umelcov s možnosťami ciest do zahraničia (1922),...

6, zlepšenie infraštruktúry a hospodárstva Slovenska (aj napriek 2 krízam), rozvoj priemyslu na SVK (priemysel najmä - 2. polovica 30tych rokov) + stavby železníc, ciest, mostov

Nevýhody : 1, nevyjasnené vzťahy medzi oboma národmi=> zárodky konfliktov (politika čechoslovakizmu, autonomizmus)

2, prílišná závislosť Slovákov od pražského centralizmu

3, brzdenie rozvoja priemyslu na SVK zo strany českých politikov a podnikateľov

H - Zahraničná politika 1. ČSR.

- hlavným tvorcom čs. zahraničnej politiky – E. Beneš, => orientácia na Francúzsko, RUM, JUHosláviu, v druhej pol. 30tych rokov na ZSSR

Ciele čs. zahraničnej politiky: a, usporiadať vzťahy so susedmi – najhoršie s Maďarskom – sústavne vznášalo územné požiadavky voči ČSR=> riešilo sa to podpisom zmlúv s okolitými krajinami, ktoré malo s Maďarskom rovnaké problémy ako my, podpísali sa dvojstranné zmluvy s Rumunskom a Kráľovstvom SHS (Juhosláviou) => vznik koalície, tzv. Malej dohody

Problémy ale aj s ostatnými susedmi (Poľsko – problematika Tešínska, Nemecko – Sudety)

b, zabezpečiť medzinárodné postavenie a bezpečnosť ČSR - Beneš presadil orientáciu čs. zahraničnej politiky na Francúzsko (od r. 1924, po podpise čs.-franc. zmluvy), chyba, pozícia FRA v medzinárodnej politike klesá (dôkaz- konferencia v Locarne 1925 – tu uzavretý tzv. garančný pakt, ktorý garantoval nemennosť hraníc Nemecka a Francúzska, ale čs.-nemecké hranice zostali bez garancie). ČSR na jednostrannú orientáciu doplatí na Mníchovskej konferencií stratou pohraničných oblastí v prospech Nemecka (Sudety).

C, znormalizovať vzťahy s Ruskom – potrebné, ruské trhy boli pre nás veľmi zaujímavé

1922 – podpísaná dočasná obchodná zmluva so Sovietskym Ruskom + 1935 – zmluva o vzájomnej pomoci medzi ČSR a ZSSR => zmluvy zlepšili vzťahy so ZSSR

I - Medzinárodná konferencia v Mníchove.

- stretnutie zástupcov Nemecka (Hitler), Talianska (Mussolini), Veľkej Británie (Chamberlain), Francúzska (Daladier) na konferencií v Mníchove 29./30. sept. 1938 , kde sa riešila otázka českých pohraničných oblastí (Sudety), obývaných z prevažnej miery nemeckou menšinou.

- na stretnutie neboli pozvaní zástupcovia ČSR („o nás bez nás“, „Mníchovský diktát“)

- Hitler vypracoval návrh, ktorý predniesol Mussolini, aby ČSR bezodkladne odstúpilo pohraničné oblasti Čiech a Moravy Nemecku.

- návrh bez diskusie prijatý, čs. vláda sa 30. septembra 1938 na nátlak diktátu podrobila

- nemecká armáda v krátkom čase obsadí pohraničné oblasti, E. Beneš abdikuje na funkciu prezidenta => koniec 1. Česko-Slovenskej republiky

- situáciu využijú predstavitelia HSĽS a 6. októbra 1938 vyhlásia v Žiline autonómiu Slovenska

- „dohra Mníchovskej dohody“ 2. novembra 1938 – Viedenská arbitráž – odstúpenie Petržalky Nemecku a oblastí južného Slovenska a Podkarpatskej Rusi Maďarsku

Ponaučenie: politika ústupkov voči agresívnej politike Nemecka (politika appeasementu) viedla v konečnom dôsledku k 2. svetovej vojne=> ústupky nie sú riešením voči cielenej agresií