Staroveké Grécko zaujímavosti

STAROVEKÉ GRÉCKO

Prírodné podmienky: Grécko leží na polostrove Peloponéz. Povrch tvoria vrchy a pohoria. Pestuje sa tam vinič, citrusy a olivy, vďaka teplému počasiu. Prírodné podmienky sú vhodné na chov oviec a kôz. Má pomerne veľké nerastné bohatstvo. Na ostrovoch sú bohaté ložiská kovov a mramoru, kt. slúžil na výrobu keramiky. Náboženstvo – polyteizmus.

V 3000 p.n.l vznikli na území Grécka tri veľké civilizačné okruhy:

– Kykladská kultúra – na Kykladocch v Egejskom mori

– Minojská kultúra – ostrov Kréta

– Mykénska kultúra – pevninské Grécko

KYKLADSKÁ KULTÚRA

Rozkladala sa na Kykladských ostrovoch v Egejskom mori. Poznali bronz. Z umenia sa zachovali nahé kamenné, prevažne ženské idoly (sošky).

MINOJSKÁ KULTÚRA

Nachádzala sa na ostrove Kréta, nazvaná podľa kráľa Minoa. Podľa legendy mal kráľ manželku Pásifae, ktorá s býkom boha Poseidona stvorila Minotaura ( človek s býčou hlavou ). Minos ho dal zavrieť do labyrintu. Zabiť sa ho podarilo až Théseovi za pomoci Ariadninej nite ( Minoova dcéra ).(vedieť báj Daidalos a Ikaros)

Ostrov Kréta bolo centrum obchodných miest. Hlavným mestom bol Knóssos (palácové mesto, dokopy asi 90) Pevnosti nemali hradby.

Písalo sa lineárnym písmom do riadkov. Keramika, slonovina a šperky.

MYKÉNSKA KULTÚRA

Na rozdiel od Kréty, paláce boli ohradené hradbami z obrovských kameňov, tzv. kyklopské alebo pelasgické stavby (nazvané podľa Pelasgov, pôvodných obyvateľov Grécka). Mali svoje písmo.

Trójska vojna

Súčasťou výpravy bol Odyseus-kráľ ostrova Itaka a Achiles

Grécke mestá (Sparta a Mykény) uzavreli spojenectvo 1200 pnl. Bojovali proti Tróji (Trójska vojna: 1 194-1 184 pred n.l.). Príčina bolo dobíjanie nových území. Zámienka: únos Heleny, manželky Spartského kráľa Menelaa. Výsledkom bolo zničenie Tróje. Tróju objavil Heinrich Schliemann roku 1870 a dokázal historické jadro Homérovho eposu.(Iliada a Odysea) Nastal príchod kmeňov Ióni, Dóri a Achájci.

TEMNÉ alebo HOMÉRSKE OBDOBIE ( 1 100-800 pnl.)

Prvú vlnu prisťahovalcov do Grécka tvorili Achájci, po nich nasledovali Ióni a napokon v 12. stor. pred n.l. Dóri.

Život kmeňov bol sústredený do dedín. Výsledkom bol vznik mestského štátu = polis. Spoločnosť bola organizovaná v pokrvne spríbuznených rodoch (genos) a bratstvách (frátriách), ktoré sa spájali do kmeňa (fýlia). Základ štátu tvorili kmeňové zväzy vedené BASILEOM s právomocami vojvodcu, sudcu a hlavného kňaza. Časom ho nahradila ekonomicky silná rodová aristokracia.

Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, pasením oviec a kôz. Obdobie informačného temna, pretože literárne doklady pochádzajú len z Homérových eposov Iliada a Odysea. Obyvatelia vtedy ešte písmo nepoznali.

Kmene → rody → rodiny

Spoločnosť: na čele BASILEOS, VOJENSKÁ DRUŽINA, SLOBODNÉ OBYVATEĽSTVO

ARCHAICKÉ OBDOBIE ( 800 – 500 pred nl.)

ARISTOKRACIA sa zmocnila moci, nazývali ich úradníci.

V Aténach to boli 9 ARCHONTI, mali 3 funkcie kráľa (volili sa na jeden rok) – riadenie štátu, náboženská funkcia a vojenský náčelník.

AREOPÁG = rada staršách, poradný orgán archontov.

ARCHAICKÁ SPARTA:

Územie Lakónie.

rozdelenie spoločnosti:

a.) plnoprávni Sparťania – jediní plnoprávni občania, menšina orientovaná na udržanie si nadvlády vojenskou cestou (10 000)

b.) perioikovia – cudzinci, osobne slobodní, ale neplnoprávni občania, povinní platiť dane a slúžiť vo vojsku

c.) heiloti – otroci, poskytovaní štátom sparťanským rodinám do dedičného užívania.

organizácia spoločnosti:

vládnuca vrstva – rodová aristokracia

Štátne orgány:

– dvaja králi, dedičná doživotná funkcia, velili vojsku alebo riadili štát

– gerúzia (rada starších) s právomocou správnou, súdnou a zákonodarnou, zmiešaná ústava

– zbor 5 eforov – volení najvyšší úradníci, dohliadali na kráľov, v období mieru riadili výcvik + ľudové zhromaždenie. Celý tento systém sa nazýva zmiešaná ústava.

Veľkú pozornosť venovali vojenskej výchove. Spartské deti od šiestich rokov žili vo vojenských družinách v ktorých sa učili v boji so zbraňami, spolu sa stravovali, bývali v stanoch. Žili veľmi skromne a striedmo, ich charakteristikou bolo aj stručné (lakonické) vyjadrovanie.

Sparta zaujala miesto jedného z najmocnejších štátov v Grécku a na konci archaického obdobia sa stala hegemónom tzv. Peloponézskeho spolku (550 pred n.l.), ktorý zahŕňal takmer celý polostrov.

ARCHAICKÉ ATÉNY:

Územie Atiky.

rozdelenie spoločnosti:

a.) plnoprávni občania

organizácia spoločnosti:

1. BASILEOS + vojenská družina

Vládnuca vrstva 2. aristokraica

Štátne orgány:

– 9 archonti, najvyšších úradníkov volených na 1 rok z radov aristokracie,

– areopag, aristokratická rada.

3.→ tyrania

Vytvorenie Aténskeho námorného spolku.

Vznik mestského štátu:

Dedina → mesto POLIS

Zoskupenie obyvateľstva

1. slobodní občania- mali občianske práva (právo voliť úradníkov, právo byť zvolený len členovia aristokr. rodín). Občania mali právo vlastniť práva, právo na ochranu života a majetku, právo usadiť sa. Povinnosti – zabezpečiť výzbroj a ochraňovať štát. Platili dane.

+cudzinci

1. bezprávny: otroci (vojnoví zajatci, dlžníci), ženy, deti

Veľká grécka kolonizácia (od 8-6 stor. pnl.)

Zaberanie nových území

Príčina: 1. nedostatok úrodnej pôdy (obilie)v Grécku

1. obchod – olivy, vinič, mramor

Smer kolonizácie: na východ; 1. pobrežie Malej Ázie, Bospor a Dardanely

1. pobrežie Čierneho mora
2. Ostrov Sicília
3. Juh Apeninského polostrova
4. Afrika
5. pobrežie Francúzska a Španielska

→ ich kolónie (novo osadené územie)

Výsledok:

1. oslabenie rodovej aristokracie a zvýšenie obchodu
2. rozvoj obchodu, geografie, námorníctva, vynálezov
3. miešanie obyvateľstva

Raná grécka tyrania

V dôsledku Gréckej kolonizácie zbohatli obchodníci → snaha rozšíriť politické práva

Reformy:

– úradník DRAKÓN ( 621 pred n.l.) – spísanie obyčajového práva

– úradník SOLÓN (594/3 pred n.l ) – rozdelenie občanov do 4 majetkových tried, na základe majetku (pôdy). Mali svoje povinnosti aj práva → proti rodovej aristokracii.

Jednotka = MEDIMNOS (súd obilia)

DOPAD: úplné oslabenie rodovej aristokracie a nástup ranej gréckej tyranie dôvod: peniaze

TYRANIA

Tyrani – neobmedzený vládca (najznám. PEISISTRATOS), snažili sa obmedziť moc rodovej aristokracie. Rozvíjala sa poézia, dráma, architektúra a sochárstvo. Rozvoj remesiel a obchodu, stavba chrámov a rozvoj architektúry. Podpora rozvoja umenia, ľodstva, kartografie a geografie → pomiešanie kultúr.

Vznik filozofie

Filein = milovať, sofia = múdrosť

– zaoberali sa vznikom sveta, z čoho je vytvorený → výsledok kolonizácie, záujem poznávanie nových krajín a to podnietilo záujem o nové poznatky

– TÁLES z Milétu – za pôvod všetkých vecí považoval vodu

– ANAXIMANDROS – náš svet je len jedným z mnohých svetov, kt. vznikajú a zanikajú v niečom, čo nazval apeiron

– ANAXIMENES – pralátkou musí byť vzduch, alebo hmla

Olympijské hry – prvé sa konali v roku 776 pred n.l. v meste Olympia, súťažilo sa v behu, pästných zápasoch, hode diskom a oštepom, v päťboji a v závodoch konských záprahov. Počas hier museli grécke mestá udržiavať posvätný mier. 1896 – PIERRE DE COUBERTIN obnovil olym. hry. Gréci začali datovať podľa olympijských hier. Zrodenie kalokagátie – spojenie krásy a dobra, tela a duše.

KLASICKÉ OBDOBIE ( 500 – 338 pred n.l.)

– vrchol a vzor pre vš. ostatné obdobia

– vznik aténskej ríše – patrilo k nej 200 štátov

Aténska demokracia

508- KLEISTENES – delenie ľudu podľa územnej príslušnosti na fýly (10fýl)

Víťazi volieb = 10 stratégovia (PERIKLES – 14x zvolený, reformy: diéty za hlasovanie, rozdával obilie a výstavba Atén.)

Klasická demokracia

(demos=ľud; kratos=vláda)

1. a) priama – hlasovanie každého občana Atén
2. b) nepriama – zvolia si zástupcov ľudu, kt. ich zastupujú.

Formy priamej demokracie: – ľudové zhromaždenia a črepinový súd = OSTRAKIZMUS

Výhody: 1. Ľud sa podieľa na vláde

1. nebola hrozba tyranie
2. sloboda života

Nevýhody: 1.technicky a časovo veľmi náročné hlasovanie

KULTÚRA

dramatická tvorba a komédia – AISCHYLES, SOFOKLES, EURIPIDES, ARISTOFANES

dejepisectvo

HERODOTOS – opísal grécko-perzské vojny,

TUKYDIDES – opísal peloponézsku vojnu, zhromažďoval údaje od priamych účastníkov

vojny, študoval dokumenty v archívoch

XENOFÓN – opísal udalosti v Grécku po peloponézskej vojne,

filozofia

sofisti – filozofi, ktorí občanov pripravovali na ich politickú kariéru,

SOKRATES – aténsky filozof, venoval sa otázke, v čom spočíva šťastie človeka, kritizoval

demokratické zriadenie v Aténach – bol odsúdený na smrť,

PLATÓN – Sokratov žiak, v Aténach založil vlastnú filozofickú školu – Akadémiu

ARISTOTELES – Platónov žiak, učiteľ Alexandra Macedónskeho, v Aténach založil filozofickú

školu, kt. sa volala peripatetická, skúmal prírodné javy a ústavy gréckych štátov,

architektúra – Akropola, Parthenón, propyleje, divadlo ódeion, zo siedmich divov sveta bolo 5

majstrovských diel gréckej architektúry – Diova socha v Olympii, Artemidin chrám v Efeze, mauzóleum v Halikarnásse,

rhodský kolos a maják na ostrove Faros pri Alexandrii,

sochárstvo – MIRÓN, PRAXITELES, FEIDIAS,

GRÉCKO-PERZSKÉ VOJNY: 492 – 449 PNL

Príčina :

1. spor o územie medzi Grékmi – ovládnuť Grécke kolonie na pobreží Malej Ázie Peržanmi.
2. Potrestanie Atén za pomoc maloázijským kolóniám

1.VÝPRAVA DAREIOS

– 492 pred n.l. útočník Péržania – prvá výprava proti Grékom, neúspešná, lode zničila búrka pri myse Athos

2.VÝPRAVA

– 490 pred n.l. – bitka pri Marathone, Péržania útočili cez Egejské more, víťazi Gréci, pod Miltiadesovým vedením odolali štvornásobnej presile

3.VÝPRAVA XERXES

– 480 pred n.l. – bitka pri Termopylskom priesmyku, hrdinská smrť Sparťanov na čele s Leonidom5, Peržanom velil Xerxes, porážkou Grékov sa otvorila cesta do Atiky,

– 480 pred n.l. – námorné bitky pri myse Salamine, Gréci mali dobré loďstvo a zničili loďstvo Peržanov.

– 479 pred n.l. – bitka pri Platajach, víťazstvo Grékov, Xerxes odtiahol domov

– 449 pred n.l. – podpísaný tzv. Kalliov mier

výsledok – Peržania stratili hegemóniu v Egejskom mori, Gréci (hlavne Atény) vyhrali, podpísali mier. Malá Ázia platila dane Perž.

dôsledky – stúpol význam Atén ( čo vyústilo k súpereniu so Spartou – vojna ), zlepšenie námorného loďstva,

význam – Gréci viedli obrannú vojnu ( spravodlivá, proti okupantom), potvrdenie vyspelosti gréckych mestských štátov, grécke vlastenectvo (bojovali za seba).

Peloponézska vojna: 431 – 404

Rast napätia medzi Aténami a Spartou, ako aj medzi aténskym a peloponézskem spolkom.

Príčina: vojenské, politické, hospodárske, obchodné a námorné súperenie medzi A. a S. Atény mali výhodu na mori, Sparta v boji na pevnine.

1. Fáza 431-421 → bez víťaza – úpadok Gréckeho hospodárstva

421-415 – dočasný mier

415-413 – výprava Atén na Sicíliu

405 – bitka pr Aigospotamoi (Kozia riečka) porazení. → zrušenie demokratického systému OLIGRACHIE (úzka skupina ľudí) Sparta si vynútila rozpustenie aténskeho námorného spolku. Stala sa najvplyvnejším štátom v Grécku.

V rokoch 395 – 371 pred n.l. prebiehala korintská vojna, v ktorej bojovali proti Sparte Aténčania s Tébami, Argom a Korintom. Vojna znamenala koniec nadvlády Sparty v Grécku.

Peloponézska vojna a vojny proti Sparte oslabili moc gréckych mestských štátov. To v polovici 4. stor. pred n.l. využila Macedónia.

Výsledky Peloponézskej vojny:

1. Sparta obsadila Atény → dosadili vlastný systém OLIGARCHIA (iba dočasná)
2. vyčerpanie oboch strán
3. hospodárska kríza a úpadok
4. posilnenie Macedónie

HELENISTICKÉ GRÉCKO: (338 – 30 pnl)

Základným rysom doby je šírenie sa gréckej civilizácie prostredníctvom vojenskej expanzie ďaleko na východ, jej miešanie sa s prvkami orientálnej kultúry, vznik veľkých ríší na čele s gréckou vládnucou vrstvou a nových mestských centier gréckeho typu.

Stmeľujúcim prvkom bola osoba ALEXANDRA VEĽKÉHO a spoločný nepriateľ – Perzská ríša.

Alexander bol synom FILIPA II.(macedónskeho kráľa), ktorý roku 338 pred n.l. zvíťazil v boji pri Chaironei a začal proces zjednocovania Grécka. Po otcovej smrti nastúpil na trón Alexander. Okolo macedónskeho kráľa stála silná družina rodovej aristokracie. Slobodní roľníci tvorili základ macedónskeho vojska.

Oddiely boli organizované ako falanga – šík vojska bol posilnený na pravom krídle, ktoré malo za úlohu preraziť nepriateľský šík a napadnúť nepriateľa od chrbta.

Výpravy Alexandra Macedónskeho:

1. Bojuje proti DAREIOVI III. – bitka pri ISSOS 333 pnl. – porazil Peržanov
2. 332 pred n.l. – Egypt víta Alexandra ako osloboditeľa → založil Alexandriu – dal postaviť veľkú Alexandrijskú knižnicu a maják v Alexandrii
3. 334 pred n.l. –otvorená cesta k ovládnutiu Malej Ázie (Gordický uzol)
4. Sýrsko – palestínske pobrežie
5. Mezopotámia (Babylon) – dobil a bol korunovaný za Perzského kráľa
6. India až po rieku Indus
7. 323 pred n.l. – nečakaná smrť Alexandra Veľkého v Babylone

Rozpad a rozdelenie

Seleukus – Sýrsko- palestínska oblasť

Ptolemaios – Egypt

Antigonos – Macedónia a Grécko

Atalovci – Malá Ázia

Význam Helenistického obdobia

1. premiešanie kultúr – vznik nových smerov
2. zdokonalenie obchodu
3. geografia
4. nové postupy v armáde